V čase vojny sú v Rusku veľmi obľúbení veštci a potulní mnísi, takzvaní starci. V súčasnosti všetci v Rusku hovoria o 95-ročnom gréckom atoskom starcovi Efraimovi Filoteovi, ktorý predpovedá víťazstvo Ruska a čoskorý koniec sveta.

Už viac ako tisíc rokov sa kresťanskí mnísi sťahujú do autonómnej mníšskej republiky Atos, aby tam žili svoj život veľmi intenzívne ako koinobiti. Bolo medzi nimi aj mnoho východoslovanských mníchov.

V 18. storočí vyšiel rozhodujúci impulz k obnove ruského starectva archimandritom svätým Paisijom Veličkovským, ktorý sa na Atose oboznámil so spiritualitou egyptských púštnych otcov a s Ježišovou modlitbou.

Dvadsať kláštorov dnes tvorí autonómnu, ale nie suverénnu mníšsku republiku na polostrove Chalkidiki. Hranicu s Gréckom po súši lemuje plot. Monastiere síce prežili dlhé osmanské obdobie v rokoch 1430 až 1912, ale revolúcia v Rusku v roku 1917 spôsobila, že prvý raz ustal prílev peňazí a prísun ľudí z najväčšej pravoslávnej krajiny.

O tri desaťročia neskôr zmizli za železnou oponou aj Bulharsko a Rumunsko. Zo samotného Grécka prichádzalo čoraz menej mladých mníchov. Len preto, že v roku 1989 padla železná opona, mohol na atoskom polostrove zostať hraničný plot.

Prísun z pravoslávneho Východu

Od roku 1989 znovu fungoval prísun z pravoslávneho Východu na Svätú Horu. Najmä v Rusku zažila pravoslávna cirkev nečakanú renesanciu. Od roku 1991 do súčasnosti počet obyvateľov Atosu vzrástol z 1 500 na 2 500. Atos pozostáva zo sedemnástich veľkých gréckych monastierov, ako aj z jedného ruského, jedného bulharského a jedného srbského kláštora.

Vo februári, niekoľko dní pred začiatkom ruskej agresie proti Ukrajine, navštívila skupina ruských nacionalistov grécky monastier Esfigmenou na Atose. Muži mávali vlajkou bývalého ruského impéria a niesli obraz posledného cára.

Hlavnú budovu kláštora Esfigmenou už roky obývajú ultrakonzervatívni mnísi, podľa ktorých Konštantínopolský ekumenický patriarchát „nie je dostatočne pravoslávny“. Napriek súdnym rozhodnutiam, ktoré im ukladajú povinnosť opustiť monastier, mnísi odmietajú odísť, odišiel len bývalý igumen Bartolomej a časť jeho mníchov.

Kto presne sa skrýva v rúchach squatterských mníchov, to nevie ani samotný bývalý igumen Bartolomej. Mohli by to byť „duchovní horlivci, svetskí špióni alebo oboje“, vysvetlil v rozhovore pre Neue Zürcher Zeitung. Títo mnísi, nazývaní aj „horlivci“, sú členmi Cirkvi pravých pravoslávnych kresťanov Grécka.

Ruský vplyv na Svätej Hore

Bývalý igumen má podozrenie, že za týmito machináciami stojí Rusko a jeho oligarchovia, ktorí perú peniaze a vyvíjajú vplyv na Atose metódami pripomínajúcimi tajné služby. A hoci všetci vedia o týchto kriminálnych machináciách, úrady majú zviazané ruky pre „posvätný“ charakter miesta, hoci za bezpečnosť v mníšskej republike zodpovedá grécky štát, pretože mníšska republika nemá vlastnú políciu.

Squatteri a ich ruskí podporovatelia sa nelegálne presúvajú cez hranice krajiny po mori na motorových člnoch. Pred niekoľkými rokmi bola na polostrove prvýkrát zriadená pristávacia plocha pre vrtuľníky.

Kláštor Pantokrator na Atose. Foto: TASR/AP/Thanassis Stavrakis

Rusi investovali veľa peňazí do obnovy atoských kláštorov. Grécky úrad boja proti praniu špinavých peňazí už rok vyšetruje podozrivé peňažné transakcie na Atose a už odhalil mnoho takýchto prevodov až do výšky jedného milióna eur jednotlivým mníchom, nie však monastierom. A pritom sľuby koinobitov zahŕňajú aj záväzok chudoby.

Spomenutý úrad v októbri oznámil, že väčšina takýchto prostriedkov prichádza z Ruska. Aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa navonok z času na čas tvári ako veľmi nábožensky založený človek, navštívil mníšsku republiku, a to už dva razy, naposledy v roku 2016, dva roky po okupácii Krymu, ktorá bola zdôvodnená aj nábožensky.

Po Putinovom boku vtedy stál ruský oligarcha Konstantin Malofejev. EÚ a USA naňho už roky uvaľujú sankcie pre podozrenie z financovania separatistov v Donbase. V jeseni 2020 a na jar 2021, teda v priebehu len šiestich mesiacov, navštívil Atos dvakrát aj ruský premiér Michail Mišustin.

V ruských médiách je Atos vychvaľovaný už ako „ruské dedičstvo“, pričom bývalý ruský premiér Sergej Stepašin v roku 2018 navrhol, aby sa Atos stal nezávislým štátom.

Niektorí grécki biskupi sa obávajú, že podobne ako nedávno v Afrike by Moskva mohla zriadiť ruský exarchát aj v Grécku, keďže Grécko, rovnako ako Alexandrijský patriarchát a celá Afrika, v roku 2018 uznalo autokefáliu Ukrajiny. Bol by to nový front v zápase medzi Moskvou a Konštantínopolom.

Vojna dorazila aj na Atos

Hoci nad atoskými kláštormi má jurisdikciu Konštantínopolský ekumenický patriarchát, iba jeden monastier prijal v roku 2019 pozvanie patriarchu Bartolomeja a vyslal oficiálnu delegáciu do Kyjeva na uvedenie nového metropolitu Kyjeva a celej Ukrajiny Epifanija do úradu.

Ostatné atoské kláštory oznámili, že neotvoria svoje brány, ak sa Epifanij vydá na púť na Atos. To dokazuje veľký vplyv Moskvy na kláštory na Atose. A pritom koncom októbra 2019 aj hlava autokefálnej Gréckej pravoslávnej cirkvi, arcibiskup Hieronymos, uznala novozaloženú Pravoslávnu cirkev Ukrajiny.

Gréci už v uplynulom roku prekvapivo vyhostili dvoch ruských diplomatov, ktorých obvinili z podplácania a zo zasahovania do gréckych záležitostí. Jeden z vyhostených viedol náboženskú spoločnosť, ktorá sa stará o koordináciu medzi pravoslávnymi cirkvami.

Rusko vidí v statuse Svätej Hory Atos, ktorý nie je jasne fixovaný štátnym právom, šancu získať stanovište uprostred EÚ. Podobne ako to bolo už pred rokom 2014 s prístavným mestom Sevastopol na Krymskom polostrove.

Ak by sa Rusku podarilo pomocou oligarchov a mocenských hier preniknúť na Atos, Moskva by konečne získala pevný prístup k Stredozemnému moru, ktorý napriek desiatim vojnám proti Osmanskej ríši nikdy nezískala.

Ruské územie na Atose

Ruským územím na hore Atos je už kláštor Agios Panteleimon, známy aj ako Rossikon. Je to najväčší monastier na Atose, založený v roku 1016. V tomto kláštore žili po stáročia spoločne grécki a ruskí mnísi, dnes sem posiela mníchov Moskovský patriarchát.

Panteleimon je obľúbeným miestom pobytu pre mocných Ruska. Aj ruský prezident Putin navštívil tento kláštor v roku 2016 pri príležitosti 1000. výročia jeho založenia.

Agios Panteleimom bol kedysi pod osobným patronátom cára, Putin prevzal cársku úlohu a nechal tento kláštor rozsiahlo zrekonštruovať.

„Bulharský“ kláštor Agios Zografou a „srbský“ kláštor Agios Hilandar sú už tiež pod silným ruským vplyvom, pretože ich patriarcháty na príkaz Moskvy neuznali autokefáliu Ukrajiny.

Zbožné ticho a odlúčenosť, čím bol Atos kedysi známy po celom svete a kvôli čomu tam putovali aj mnohí kresťania iných konfesií, je od vojny na Ukrajine minulosťou.

Pôvodne publikované v nemeckom týždenníku Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.