Z okna fary Ruda Smotera Chce to zmenu štýlu, radí Žbirka

V Prahe existuje komunita, ktorá sa venuje „dumpster divingu“. V novembrovom čísle český týždenník Reflex priniesol reportáž zo zvláštneho prostredia, kde ľudia, ktorí nie sú bezdomovcami, vyberajú odpadkové koše pri obchodných centrách.

Zameriavajú sa na dobré potraviny (najmä zeleninu), ktoré obchodné reťazce vyhadzujú vo veľkom množstve. Niekedy stačí končiaca záruka alebo poškodený obal, aby jedlo skončilo v koši. Členovia komunity majú vytypované miesta i stratégie, ako čeliť členom bezpečnostných služieb. Podľa autora článku je to súčasť širšej filozofie, ako sa nezúčastňovať na všeobecnom plytvaní.

Nie každého taká aktivita nadchne, ale možno nám pražskí „exoti“ pripomenú, kde hľadať rezervy v čase vysokej inflácie a rastu cien. Čo prezrádzajú kontajnery a odpadkové koše o našom životnom štýle?  

Keď Terézia z Lisieux hľadala odpoveď na vážne životné otázky, pomohlo jej Božie slovo. Ak sa dnes nachádzame v náročnej situácii, môžeme sa obrátiť na Mira Žbirku, ktorý nám v piesni radí, že to chce zmenu štýlu. Apoštol Pavol sa k spevákovej rade pripája v liste Filipanom: „Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“

Obdobie hojnosti i skromnosti sa striedalo rovnako vtedy ako dnes. Pavlovo povzbudenie akoby smerovalo k tomu, aby sme toto neľahké obdobie zvládli s noblesou. Sväté písmo je krásne v tom, že nedáva hotové recepty. Pozýva k dotvoreniu a spolupráci, pretože je v ňom veľa náznakov a nedopovedaných viet.

Ako napríklad v Evanjeliu podľa Lukáša. V príbehu zomrelého chlapca z Naimu sa dozvieme len to, že vzkriesený chlapec začal hovoriť. Jeho konkrétne slová nám Lukáš zatajil. Akoby čakal, že si živo predstavíme novú situáciu chlapca a vyslovíme vďačnosť Ježišovi vlastnými slovami.

Rovnako sa z príbehu nedozvieme, ako dopadla v Naime miestna pohrebná a cateringová služba, ktorá pripravila smútočné pohostenie. Pri tvorivej fantázii by sme si mohli predstaviť, že rodina vzkrieseného odmietla hrobárom a kuchárom vyplatiť za požadovanú službu. Veď vlastne nikto nezomrel... Viera vo vzkriesenie tak zachránila vrecká smútiacej rodiny.

Kto prijíma starnutie ako súčasť života, nebude vyhadzovať stovky eur za zbytočnú „anti ageing“ kozmetiku. Ako sa vyjadrila s humorom jedna staršia Neapolčanka, ktorá neskrývala svoje vrásky: „Viete, koľko ma to stálo, kým som si ich vytvorila?“Zdieľať

Ak by sme si tieto novozákonné pohľady rozmenili na drobné, vedia byť dosť praktické pre našu dobu šetrenia. Napríklad kto prijíma starnutie ako súčasť života, nebude vyhadzovať stovky eur za zbytočnú „anti ageing“ kozmetiku. Ako sa vyjadrila s humorom jedna staršia Neapolčanka, ktorá neskrývala svoje vrásky: „Viete, koľko ma to stálo, kým som si ich vytvorila?“

Ekologické pohreby, ktoré existujú už aj u nás, sú šetrnejšie k prírode i peniazom pozostalých. Oblečenie si môžu rodiny vymieňať, ako to robila naša generácia. Nie je umením kúpiť si drahú značkovú vetrovku. Z druhej ruky sa dá pozháňať za zlomok ceny. Je len na človeku, aby sa v nej tváril, akoby stála oveľa viac...

Pandémia nám znemožnila veľké oslavy. Koľko komplikácií, presunov a nervozity zažili tí, čo chceli sláviť sobáš veľkolepo. Naopak, tí, čo sa sústredili na lásku Boha a jeho požehnanie, to pocítili aj v malom kruhu účastníkov. Sobáše sú vždy cenné a nemusia byť drahé...

Vysoké ceny za energie a materiál nás vedú k premýšľaniu o štýle bývania. Ako posadiť stromy okolo domu, aby v lete prinášali chládok a v zime udržali viac tepla? V jednej rozhlasovej relácii sa odborník zamýšľal, ako nechať cirkulovať v horúcich dňoch studenú vodu zo studne v dome, aby sa znižovala teplota. Tu už nech radí zdravý rozum. Tak ako pri nastavení klímy, aby sme ju v lete nedávali na dvadsať a v zime na dvadsaťpäť stupňov.

A čo naše nevyužité geotermálne vrty? Poliaci i Islanďania sú pred nami, preto som vďačný za postreh vedca Pavla Čekana po nedávnej návšteve islandského prezidenta:

„Včera som s Islanďanmi bol na večeri po biznis fóre, kde sa stretli slovenské a islandské firmy, ktoré sa bavili o geotermálnej energii. Biznismeni z Islandu a celá islandská delegácia hovorili, čo v ten deň zažili.

Drvivá väčšina z nich nevedela, že som Slovák a že im rozumiem. A hovorili o Slovensku krásne veci, akí sme my Slováci šikovní, ako chceme posunúť krajinu ďalej, aké je Slovensko krásne, aký máme potenciál v geotermálnej energii a že by s nami veľmi chceli spolupracovať. Počúval som, a keď to povedali desiati, začal som tomu veriť.

A na záver som povedal, že som Slovák a chcem, aby to, čo oni hovoria o Slovákoch a Slovensku, aby sme toto dokázali hovoriť aj my o sebe. Aj to je vízia Slovenska, aby sme mali krajinu radi, aby sme videli aj seba ako úspešných, aby sme sa dokázali vyrovnať s vlastnou minulosťou, aby sme boli voči sebe takí tolerantní, že si budeme pomáhať.“

Po udalostiach Veľkej noci učeníci spoznali Pána pri lámaní chleba. Dnes jeho múdrosť môžeme spoznať aj pri menej bohatom stole. Stačí, že nebude chýbať obyčajný chlieb, s ktorým sa vieme podeliť.