Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
16. január 2023

Cirkev a zvýšené ceny energií

Nové zálohové platby sú niekde aj osemnásobne vyššie, cirkev čaká na pomoc štátu

Niektoré farnosti vysoké faktúry bez pomoci štátu neutiahnu. Rehole a farnosti platia ceny ako podnikatelia za svoje prevádzky.

Nové zálohové platby sú niekde aj osemnásobne vyššie, cirkev čaká na pomoc štátu

Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Ilustračné foto: TASR/František Iván

Zálohové faktúry za energie začínajú v týchto dňoch prichádzať aj farnostiam a reholiam.

Nové ceny plynu a elektriny bez pomoci štátu spôsobia, že o niekoľko mesiacov nebude mať malá tatranská farnosť Nová Lesná žiadne peniaze, hovorí miestny farár Anton Ziolkovský.

Zaplatí sedemnásobok

Farár Ziolkovský uvádza, že za elektrickú energiu doteraz platil na fare okolo 50 až 60 eur mesačne. V kostole, kde kúria na elektrinu, v lete platili okolo 30 eur, v zime 150 eur. Na fare platil doteraz za plyn okolo stovky mesačne.

Farnosť Nová Lesná teda v zime platila za energie v kostole a na fare spolu okolo 300 eur mesačne. „Skúste si teraz túto sumu vynásobiť šiestimi alebo siedmimi,“ hovorí pre Svet kresťanstva Ziolkovský.

Kňaz ešte presne nevie, v akej výške dostane zálohovú faktúru, vychádza však z cenníka, ktorý im poslala Cirkevná servisná spoločnosť (CSS), ktorá nakupuje energie a ďalšie služby pre farnosti a rehole centrálne vo veľkom, a tak vie vyrokovať lepšie ceny.

Rehole a farnosti sa však môžu rozhodnúť, či budú brať energie cez CSS alebo si ich zazmluvnia samy.

Podľa Ziolkovského, ktorý v minulosti pôsobil aj ako výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska, mnohé farnosti takéto navýšenie neutiahnu. „Môžem povedať ľuďom, že pre vysoké ceny nebudeme kúriť v kostole, ale kúrenie na fare vypnúť nemôžem, nebudem tam v zime,“ hovorí Anton Ziolkovský.

Farské budovy neslúžia len na bývanie kňazov, v mnohých sú aj pastoračné priestory, kde sa robí príprava na sviatosti, rôzne stretká a ďalšie pastoračné aktivity.

Farár v Tatrách sa pohráva aj s myšlienkou, že ak im štát nepomôže, kúrenie na fare bude musieť stiahnuť tak, aby budova nezamrzla, a zimu prečká u príbuzných.

Ekonóm saleziánov Andrej Kňaze hovorí, že im v rehoľných domoch navýšili ceny zálohových faktúr energií väčšinou troj- až štvornásobne, no majú aj rehoľný dom, kde na zálohovej faktúre energie zdraželi osemnásobne. Podľa neho niektoré ich domy navýšenie cien zálohových faktúr ako-tak dokážu zaplatiť, iným bude musieť pomôcť provincia.

Saleziáni majú zväčša pri rehoľných domoch aj pastoračné priestory, tzv. oratóriá, kde denne prichádzajú deti a mladí na krúžky a stretká. V týchto budovách sa nedá len tak vypnúť kúrenie.

Treba myslieť aj na chudobných

Predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených a provinciál piaristov Juraj Ďurnek ešte nevedel všeobecne vyčísliť zvýšenie cien energií pre rehoľné domy.

„Otázky, ktoré ste poslali, sú predčasné, pretože ešte len v týchto týždňoch, resp. mesiacoch, podľa spôsobu účtovania sa ukáže dosah energetickej krízy na naše rehoľné domy, kostoly a ďalšie inštitúcie. Situácia sa rôzni aj od toho, s akým poskytovateľom energií má rehoľný inštitút uzatvorené zmluvy. Je to vec cenotvorby a dohôd medzi dodávateľmi a odberateľmi,“ uviedol pre Svet kresťanstva.

Páter Ďurnek po prieskume v minulom roku očakáva asi stopercentný nárast cien za energie. U niektorých dodávateľov sa však podľa Ďurneka môže cena zvýšiť aj niekoľkonásobne. „Myslím si, že našu pozornosť si momentálne zaslúžia skupiny, ktorých energetická kríza zasahuje najviac, a to sú chudobní, osamelí ľudia, neúplné rodiny, kde môže byť tento problém existenčný,“ dodal Ďurnek.

Keď sme sa tejto téme venovali na začiatku októbra, oslovené rehole a farnosti hovorili, že očakávajú dvoj- až trojnásobný nárast cien. Ukazuje sa však, že v niektorých prípadoch boli tieto odhady ešte optimistické.

Dramatické zvýšenie cien bude mať dôsledok napríklad pre menšie rehole, ktoré žijú v starých historických budovách v centrách miest. To je aj prípad rehole uršulínok. Provinciálna predstavená Samuela Harmáčková už v októbri pre Svet kresťanstva hovorila, že chladné chodby kláštorov iba temperujú.

Inzercia

Takisto si už vtedy kládla otázku, ako zaplatia energie v kostoloch, keďže už v tom čase rehoľa svoje kostoly dotovala. Do zvončeka sa už vtedy nevyzbierala dostatočná suma, ktorá by pokryla náklady rehoľných chrámov.

Predstavená uršulínok vtedy avizovala, že sa pohráva s myšlienkou, že ak budú ceny energií vysoké, sestry by bývali viaceré v jednej izbe.

Vysoké ceny energií robia vrásky na čele aj kňazom, ktorí bývajú s rodinami. Ide napríklad o gréckokatolíkov, evanjelikov či pravoslávnych.

Platia ako podnikatelia

Aj keď farské budovy zväčša slúžia na bývanie kňazov a rehoľné domy na bývanie rehoľníkov, sú vedené ako podnikateľské objekty, a preto nemajú regulované ceny energií ako domácnosti.

Anton Ziolkovský hovorí, že v minulosti väčšina farských budov mala písaný odber plynu a elektriny na kňazov, teda na fyzické osoby, a za energie platili ako domácnosti.

„Keďže sme chceli, aby tieto veci boli čisté, vo väčšine farností sme napísali odberné miesta na právnickú osobu. Dnes sa nám to vracia ako bumerang,“ hovorí Ziolkovský.

A tak rehole a farnosti platia za miestnosti, kde bývajú kňazi a rehoľníci, ceny ako podnikatelia za svoje prevádzky.

Anton Ziolkovský dúfa, že štát pomôže aj cirkvám. Podľa neho by bolo najideálnejšie riešenie, ak by štát kompenzoval dodávateľov energií a farnostiam by prišli znížené zálohové platby. Obáva sa, že ak by štát kompenzoval ceny spätne, menšie farnosti, rovnako ako podnikatelia, by to nedokázali zaplatiť.

Rehole a farnosti platia za miestnosti, kde bývajú kňazi a rehoľníci, ceny ako podnikatelia za svoje prevádzky. Zdieľať

„Bavil som sa s ľuďmi, ktorí dostávali od štátu kompenzácie za pomoc Ukrajincom, a nebolo tých ľudí veľa. Peniaze im prichádzali veľmi neskoro. Predstavte si, že teraz pôjde o rádovo väčšie množstvo subjektov. Neviem si ani predstaviť, ako by štát toto robil na nejakej mesačnej báze. Nehovoriac o tom, že ak by nám dávali kompenzácie napríklad raz za pol roka, môžem to rovno zavrieť,“ poukazuje farár.

Ziolkovský dodáva, že nejaké navýšenie cien akceptujú, ale nemôže to byť sedemnásobné navýšenie.

S otázkou, či a ako sa budú kompenzovať ceny energií pre rehole, farnosti, cirkevné zbory či pre rôzne pastoračné centrá, sme sa obrátili aj na ministerstvo hospodárstva. Odpoveď sme zatiaľ nedostali.

Podľa našich informácií sa touto otázkou zaoberajú viacerí ministri. Vysoké ceny energií sa totiž pre podnikateľov kompenzujú z európskych peňazí, tie sú však určené len pre hospodárske subjekty. Aj keby sa nad tým prižmúrilo oko, peniaze z EÚ sú kontrolovateľné a hrozí, že by ich Únia spätne vymáhala.

Momentálne cirkvi, farnosti, cirkevné zbory a ani rehole nevedia, či a ako im bude štát kompenzovať vysoké ceny energií.

Provinciálny ekonóm saleziánov Andrej Kňaze však avizoval, že rehoľa zaplatí faktúry, a ak sa bude dať, budú žiadať o kompenzácie.

Na otázku, čo by pre kongregáciu znamenalo, ak by im štát nepomohol, odpovedal, že verí, že štát pomôže, no v takom prípade by niektorým domom musela s platbami za energie pomôcť provincia.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.