Kresťania v Iraku Iracký kresťan žijúci na Slovensku navštívil rodnú krajinu po ôsmich rokoch

Iracký kresťan Morees Gaggi, ktorý pred ôsmimi rokmi utiekol s rodinou pred Islamským štátom, sa prvýkrát nakrátko vrátil do rodnej krajiny. Cestu absolvoval ako člen Slovenskej katolíckej charity, kde pracuje. „Bolo to niečo výnimočné, veľa ľudí asi nezažilo, že neboli osem rokov v meste, kde sa narodili a vyrastali, kde prežili detstvo,“ hovorí mladý Iračan.

Morees, ktorý našiel druhý domov s rodičmi a súrodencami na Slovensku, bol na jednej strane rád, že mohol po rokoch navštíviť miesta, kde vyrastal, na druhej strane hovorí o svojom pocite, že všetko bolo akési prázdnejšie.

„Veľa ľudí z Iraku odišlo a ani moja najbližšia rodina tam už nie je. Ostali len prázdne priestory, cítil som, že tam už úplne nepatrím tak ako predtým,“ hovorí Morees.

Napriek tomu v jeho rodnom dome žije jeho strýko a po ôsmich rokoch stretol aj svoju babku, ktorá už podľa neho nevidí, nepamätá si a niektorých ľudí už nepozná.

Keď sa jej prihovoril, babka sa usmiala a tešila sa aj jeho vzdialenejšia rodina, že ho po takmer desaťročí vidia.

V nedávnom rozhovore s kolegyňou Jankou Zlatohlávkovou Morees Gaggi tvrdil, že si nevie predstaviť ísť naspäť do Iraku, krajinu by však raz chcel ukázať synovi. Na otázku, či teraz, po návšteve nezmenil názor, odpovedá: nie, za domov už považuje Slovensko. „Ak nepríde situácia, že na Slovensku nebudeme vedieť žiť, tak nad tým nerozmýšľam. Nemám tam už ani rodinu a aj kamarátov minimálne,“ odpovedá.

To, že nám vypálili dom a ukradli auto, sa odpúšťa ľahko

Iračan pochádza z mesta Karakoš, kde žila najväčšia komunita a ktoré výrazne zničil Islamský štát. Aj Moreesov rodný dom zhorel. Hovorí, že mesto je po útokoch Islamského štátu opravené.

„Opravili sa cesty a budovy, ale ľudí tam je málo a cítiť aj na uliciach, že polovica mesta je v Európe, Austrálii či Kanade. Tým pádom je tam aj málo práce, ľudia nemajú z čoho žiť a nemajú možnosti pracovať.“

Podľa neho ľudia, ktorí odišli z Iraku, sa budú ťažko vracať, inde majú lepší život a vytvorili si tam zázemie. Iračan hovorí, že bol aj na nedeľnej omši, kostol bol síce plný, ale všimol si, že aj kresťanov ostalo v meste menej.

Morees mal najväčšiu radosť, keď mohol po rokoch ochutnať typické iracké jedlá ako kebab alebo si dať iracký čaj.

Na otázku, či sa dá radikálnym moslimom odpustiť, odpovedá, že on odpustil všetkým. „Nemôžem odpovedať za iných. Tiež som rozmýšľal nad tým, že keby som mal sestru alebo dcéru a zobral by ju ISIS, či by som vedel odpustiť, to je náročná otázka. Pokiaľ ide o majetok, že nám vypálili dom alebo ukradli auto, to je najmenej, to sa ľahko odpúšťa,“ hovorí po rokoch.

Čítajte tiež

26:04

 

Iracký kresťan Mali sme konvertovať na islam alebo platiť vysokú daň, inak nás zabijú

Jana Zlatohlávková

Morees Gaggi je sýrsky katolík. Utiekol z Iraku po tom, čo jeho rodné mesto Karakoš začal bombardovať Islamský štát.

Morees oceňuje, že katolícka univerzita v Iraku podporuje projekty, kde spolupracujú kresťania, moslimovia a jezídi a takto sa učia dialógu.

Dnes iracký kresťan pracuje pre Slovenskú katolícku charitu, ktorá pomáha aj irackým kresťanom. Hovorí, že táto práca ho napĺňa tým, že vie pomôcť ľuďom, ktorí žijú v chudobe. „O to viac, že rozprávame rovnakým jazykom, viem, čím trpia a čo potrebujú, tak je to úžasný pocit, že im viem aj takto pomôcť a môžem byť s nimi v kontakte,“ uzatvára.

Studne aj podpora seminaristov

Viacerí biskupi z Blízkeho východu upozorňujú, že kresťania z tejto oblasti odchádzajú a podľa nich hrozí, že mnohé kresťanské komunity, ktoré žijú na Blízkom východe od prvých desaťročí, úplne vymiznú.

Aby kresťania mohli dôstojne žiť tam, kde sú, a nemuseli migrovať, potrebujú pomoc. O to sa snaží aj Slovenská katolícka charita, ktorá v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska podporuje kresťanské komunity v Sýrii, Libanone a v spomínanom Iraku.

Po jednom bežnom stretnutí prišiel za biskupom moslim a hovorí mu: „Otec biskup, verím vašej vízii pre tieto deti s autizmom, nech sa páči, tu máte 500-tisíc dolárov a stavajte v mene Ježiša Krista.“ Zdieľať

A práve Irak, konkrétne kresťanské komunity v mestách Sulejmani, Kirkúk a Karakoš, pred pár dňami navštívili pracovníci charity spolu s výkonným sekretárom KBS Ivanom Ružičkom.

PR manažér charity Ján Košta vysvetľuje, že môžu pomáhať vďaka úsiliu miestnych ľudí a štedrým darom zo Zbierky na pomoc prenasledovaným kresťanom a utečencom, ktorej výťažok charite zveruje Konferencia biskupov Slovenska. Košta hovorí, že z peňazí zo Slovenska sa v Iraku urobilo veľa vecí.

V meste Sulejmani sa podporila výstavba jaslí a škôlky pre kresťanskú komunitu. V chaldejsko-katolíckej farnosti sv. Jozefa sa k pastoračnému centru pristavilo poschodie a vznikla sála na komunitné aktivity. Podľa Koštu charita podporila aj diela biskupa Yousifa Thomasa Mirkisa v Kirkúku. Biskup na okraji mesta začal stavať novú štvrť pre kresťanov. Okrem toho postavil aj centrum pre deti s autizmom a pre starých ľudí s Alzhaimerovou chorobou.

Biskup Yousif Thomas Mirkis. Foto: SKCH

„Biskup nám často rozprával o zázrakoch. Mal víziu postaviť centrum pre deti s autizmom, na vnútorné vybavenie prispela aj charita. Mal sľúbených 150-tisíc dolárov z Francúzska. Chýbalo mu však ešte 50-tisíc. Tak sa modlil k Bohu, aby našiel chýbajúce peniaze,“ hovorí Ján Košta.

Po jednom bežnom stretnutí prišiel za biskupom moslim a hovorí mu: „Otec biskup, verím vašej vízii pre tieto deti s autizmom, nech sa páči, tu máte 500-tisíc dolárov a stavajte v mene Ježiša Krista.“ Biskup má v pláne v dome Mercy house vybudovať ešte fyzioterapiu.

Slovenská katolícka charita v Iraku podporila aj nákup slnečných kolektorov pre kláštor, v Karakoši zisťovali potreby miestnej kresťanskej komunity, v Erbile navštívili arcibiskupa Wardu, ktorému Bratislavská arcidiecéza pomohla z výťažku Svätomartinskej zbierky v roku 2019 financovať štúdium seminaristov z jeho arcidiecézy.

V okolí Duhoku navštívili pracovníci Slovenskej katolíckej charity obec Sreshka, kde charita v spolupráci s lokálnou organizáciou Shingala Azad postavila studňu s pitnou vodou vďaka podpore KBS. Do obce prijali 90 rodín vnútorných vysídlencov, ktorí sem ušli z Ninivskej planiny pred násilím Islamského štátu.

Ján Košta prvý sprava, vedľa neho Morees, výkonný sekretár KBS Ivan Ružička, arcibiskup Erbilu Bashar Warda, miestny kňaz a naľavo Hugo Gloss zo SKCH. Foto: SKCH

Na otázku, ako to je v Iraku s bezpečnosťou, Ján Košta odpovedá, že cestu si vždy starostlivo plánujú.

„Máme miestnych ľudí, ktorí nám pomôžu vybaviť povolenia, poskytnú nám auto a šoféra. Plánovali sme cestu v decembri, ale boli signály, že by Turecko mohlo napadnúť sever Sýrie, čo je blízko severu Iraku, tak sme zvážili, že to nie je správny čas. Ale vieme, že lety sa nerušia, dohodneme si preto harmonogram,“ ozrejmuje.

Ján Košta hovorí, že ako cudzinci v Iraku prirodzene vyčnievajú. „Preto sa snažíme správať k ľuďom milo a slušne. Mali sme výhodu, že bol s nami aj Morees, ktorý vie po arabsky, takže komunikačná bariéra bola menšia. Ale nejaké priame ohrozenie sme necítili,“ uzatvára.