Drahá Emília!

Minule si len tak medzi rečou prehodila, že aké je to smiešne, keď čítaš dievčenské romány, ako si dievčatá všetko zapisujú do denníkov a najväčšia zápletka v celej knihe je, keď im niekto ten denník objaví a dozvie sa z neho niečo, čo malo ostať v tajnosti. Áno, máš pravdu. Takéto písanie si denníkov môže pôsobiť smiešne a v románoch, ktoré čítaš, môže ísť o určitú zápletku. Ale v praxi to môže byť úplne iné.

Aj Ty sama si predsa poznámky, vážne stretnutia, objednanie u lekára, dôležitú písomku a pár ďalších vecí zaznamenávaš do svojho mobilu. Robíš to preto, aby si na niečo nezabudla. Pomáha Ti to udržať si život v poriadku. Robiť veci, na ktorých Ti záleží, a tie menej dôležité vypúšťať alebo ich postaviť na druhé či iné miesto v poradí poriadku.

Dnes nielen medzi mladými ľuďmi, ale aj medzi manažérmi, učiteľmi či dokonca aj medzi zasvätenými nájdeš ľudí, ktorí si vedú denník. Možno ho nenazývajú denníkom, ale žurnálom, zápisníkom, denníčkom alebo mu dávajú nejaké svojské pomenovania. Nie, nie sú to tie denníky z dievčenských románov. Ide skôr o niečo osobné, ale zároveň pre toho človeka dôležité. A nie sú to len časy vážnych stretnutí.

V kláštoroch existoval tzv. partikulár. Išlo o zošit, kde si sestra značila to, v čom sa chcela vylepšovať. Napríklad: zoznam modlitieb, ktoré nechcela vynechať, rozvíjanie niektorej čnosti alebo niektoré svoje denné či mesačné záväzky. Tento partikulár sa zväčša pripravoval na konkrétny mesiac a potom si sestra každý deň značila splnené alebo nesplnené úlohy.

Vyzeralo to asi takto: február – tento mesiac nebudem frflať – 1+, 2-, 3-. Znamenalo to, že prvého v mesiaci sa to podarilo a druhého v mesiaci sa to nepodarilo. Ak sa určitá čnosť v danom mesiaci podarila, tak sa nemusela prenášať do ďalšieho. Ak nie, ostalo predsavzatie aj na ďalší mesiac. Existoval na to celý systém. Niekto si značil čísla od 1 do 10, niekto iba + a -, niekto si vyfarboval alebo nevyfarboval štvorčeky.

Možno si sa aj Ty medzi kamarátkami stretla s označením bužo či budžo. Ide presne o takúto formu zápisníkov. Je to odvodené z angličtiny, kde sa tento systém označuje ako bullet journal (preto v slovenčine bužo/budžo). Ide o vedenie si denného zápisníka, kde si graficky či písomne značíš termíny dôležitých stretnutí, ale aj vyznačuješ dosahovanie cieľov.

Napríklad. V roku 2023 sa rozhodneš, že sa chceš naučiť španielčinu. A tak si každý deň značíš pokrok, ktorý si dosiahla. Preto je dôležité robiť to každý deň, aby si vedela, či si nejaký postup urobila alebo nie. A keď si človek takto začne značiť dôležité veci, tak v Tvojom bužo môže byť poznačená nielen písomka, termín u zubára, ale aj ranná či večerná modlitba. A možno aj čas strávený na mobile.

Ak budeš chcieť, ukážem Ti svoj žurnál, ktorý si denne robím. Sú tam poznačené aj dôležité denné myšlienky, termíny, plánovanie, ale aj modlitba či hlavná myšlienka z dennej kázne. Okrem iného mi to aj denne ukazuje, čo som robila, čomu som sa najviac venovala, čo som nestihla, a musím si vyhodnotiť prečo som to nestihla. Tak si vlastne robím aj spytovanie svedomia a tak sa viem aj pripraviť na spoveď.

Drahá moja, možno sa Ti zo začiatku bude zdať, že Ťa to zdržiava, že pri tom stráviš veľa času. Ale to je len začiatok. Do mesiaca to bude pre Teba výborná pomôcka na správne zorganizovanie si času a písanie si dôležitých myšlienok v Tvojom živote. Uvidíš, že keď sa k tomuto vrátiš po pár mesiacoch, budeš prekvapená, aký pokrok si urobila.

Denníky nie sú prežitok. Len každá doba ich nazýva nejako inak. Ale keby si ľudia neviedli denníky, dnes by sme boli ochudobnení o množstvo krásnych veci a množstvo vynálezov. Prajem Ti, aby si vedela nájsť svoj štýl a našla si aj formu svojho denníka. Určite Ti to pomôže stať sa lepším človekom.

Budem Ťa sprevádzať modlitbami. O chvíľu sa nám začína pôstne obdobie, tak sa dobre pripravme.

S láskou

Tvoja krstná mama