Odsúdený biskup v Nikarague Kto je Rolando Álvarez, ktorého Ortegov režim poslal na 26 rokov do väzenia

Rolando José Álvarez Lagos sa narodil 27. novembra 1966 v Manague do kresťanskej rodiny. Jeho otec bol robotník a matka predavačka. Meno Roland mu vybrala staršia sestra, ktorú dodnes považuje za svoju druhú matku.

Meno José nosí na želanie svojej tety, a to na znak oddanosti svojej rodiny svätému Jozefovi.

Už ako desaťročný viedol mládežnícku skupinu

Ako píše Nicaragua Informa, Rolando Álvarez už ako dieťa inklinoval ku kňazstvu. Jeho staršia sestra si spomína, ako zhromažďoval rodinu, aby „slúžil omšu“. Hral sa vtedy, že je otec Miguel, obliekol si matkine sukne ako sutanu a domácemu publiku akože slúžil omše a žiadal ich, aby počúvali jeho kázanie, spomína sestra Vilma.

Keď končil štúdium na základnej škole, požiadal riaditeľa, aby ho nechal vyučovať katechizmus spolužiakov, ktorí ešte neprijali prvé sväté prijímanie. Neskôr ako 10-ročný viedol mládežnícku skupinu Los Charismaticos v kostole Campo Bruces.

Keď sa po revolúcii dostal k moci Sandinovský front národného oslobodenia (FSLN), ktorý v Nikarague zvrhol diktátora Anastasia Somozu Debayla, dnešný biskup bol na čele mládežníckych lídrov v arcidiecéze Managua.

Sandisti sú v Nikarague pri moci aj dnes na čele s prezidentom Danielom Ortegom, ktorý bojuje proti cirkvi. Viac sme o Ortegovi a dôvodoch, prečo prenasleduje cirkev, písali v tomto texte.

V 80. rokoch, keď sandisti zaviedli povinnú vojenskú službu pre chlapcov, Álvarez to odmietal. Bol proti tomu, aby neplnoletí chlapci držali v ruke zbraň. Protestoval aj proti tomu, aby tí, ktorí službu odmietli, boli násilne odvláčaní, museli sa skrývať či utekať do zahraničia.

Dva dni pred tým, ako zákon vstúpil do platnosti, zavolal Rolandovi Álvarezovi jeho otec a navrhol mu, aby utiekol z krajiny. „Takmer všetci tvoji strýkovia ma nútia, aby som ťa odviezol z krajiny, ak chceš, môžeš odísť, ale ja budem rešpektovať tvoje rozhodnutie,“ povedal mu otec. Hoci mal Roland len 16 rokov, rozhodol sa ostať v rodnej krajine.

Plagát biskupa Rolanda Álvareza a pápeža Františka v katedrále v Matagalpe. Foto: TASR/AP

Zároveň sa vzoprel povinnosti vojenskej služby. Pre toto konanie bol trikrát zatknutý a jeho rodine niekoľkokrát prehľadali dom. Keď už bola situácia neúnosná, Roland utiekol do Guatemaly, kde dostal štatút utečenca. Neskôr ho nasledoval aj zvyšok rodiny, keďže vojenská služba hrozila aj jeho súrodencom.

Budúci biskup zistil, že má radšej „slobodu pred chlebom, lebo chlieb bez slobody je ponižovaním dôstojnosti človeka a dokonca hrozí, že upadne do otroctva“. S hrdosťou vraví, že ho rodičia vychovali „s láskou k slobode“.

Počas pobytu v Guatemale dokončil strednú školu a zmaturoval s vyznamenaním.

Rozhodoval sa medzi seminárom a ženou

Keď mal 20 rokov, uvažoval nad vstupom do kňazského seminára. V tom čase mal však vážny vzťah s jedným dievčaťom, v ktorom videl budúcu manželku. Po dlhšom duchovnom rozlišovaní sa napokon rozhodol, že sa stane kňazom.

Otec sa ho vtedy pýtal, či si je istý, a povedal mu, že lepšie je byť dobrým laikom ako zlým kňazom. Priateľke vtedy Roland povedal: „Nebudem bojovať s Bohom.“ So svojou bývalou láskou sa stretol po rokoch už ako kňaz a vyhlásil, že sa jej mohol s čistým svedomím pozrieť do očí.

Prenasledovanie cirkvi v Nikarague Prečo prezident, ktorý mal vo vláde kňazov, bojuje proti cirkvi?

Pavol Hudák

Od augusta sa každým dňom stupňujú represie voči biskupom, kňazom a veriacim. Dôvodom je kritika prezidenta zo strany cirkvi.

Álvarez vstúpil do seminára v Guatemale. Za kňaza bol vysvätený ako 28-ročný v decembri 1994 v katedrále Managua v hlavnom meste Nikaraguy. „Bol to sen, ilúzia, do ktorej ma Pán napokon priviedol,“ povedal Rolando Álvarez.

Pred vysviackou bol ešte na štúdiách v Ríme, kde sa mu naskytla možnosť, aby ho vysvätil samotný pápež. Aj keby iní bohoslovci takúto možnosť s radosťou využili, Álvarez to zdvorilo odmietol. V tom čase si veľmi vážil kardinála Miguela Obanda y Brava, ktorý ho napokon vysvätil. Tiež chcel mať pri vysviacke svoju rodinu a chcel, aby bola v jeho domovine.

Biskup aj po rokoch hovorí, že toto rozhodnutie neľutuje a že jeho domovina a jeho ľudia sú pre neho veľmi dôležití.

„V živote som bol naozaj šťastný, nenastala etapa, o ktorej by som povedal, že by som ju chcel vymazať. Moje srdce je naplnené veľkým šťastím, Pán ma robí šťastným,“ obzerá sa späť.

Biskup Álvarez je nasledovníkom a obdivovateľom inteligencie Benedikta XVI. Rád čítal jeho knihy a dvakrát sa s ním aj stretol. Pastoračne sa však viac podobá na Jána Pavla II., sám je presvedčený, že svätý pápež požehnal jeho kňazskú službu.

Bez toho, aby to plánoval, bol vysvätený za biskupa 2. apríla 2011, teda v deň výročia smrti poľského pápeža. Keď Álvareza vymenovali za biskupa, mal 44 rokov a svojho času bol 11. najmladší biskup sveta.

Demonštranti počas provládneho protestu nesú portrét prezidenta Daniela Ortegu. Foto: TASR/AP

Keď sa stal biskupom, dal si záväzok, že osobne navštívi všetkých viac ako 500 komunít vo svojej diecéze. Pre odľahlé farnosti v horách to bola vždy veľká slávnosť, mnohí túto príležitosť využili nielen na prijatie sviatosti birmovania, ale aj na krsty či sobáše. „Tento spôsob práce začal pred viac ako 90 rokmi monsignor Carrillo, prvý biskup Matagalpy,“ vysvetľuje biskup Álvarez.

„Populárny“ je prívlastok, ktorý si biskup Rolando Álvarez nepriznáva. Svoje činy považuje za „jednoduché a spontánne“. „Robím, čo mi káže moje svedomie. Čo mi hovoria moje kritériá a morálne zásady. Robím to, čo je naznačené v mojom poslaní pastiera,“ zdôrazňuje.

Biskup, ktorý jazdí na koni

Monsignor Álvarez neváhal cestovať aj na koni či somárovi, nebolo mu cudzie varenie či umývanie podláh. Pre politické elity však bolo nepríjemné, že sa nikdy nebál verejne pomenovať zlé veci a odsúdiť napríklad korupciu. Otvorene a nahlas kritizoval režim prezidenta Otregu, čo ho napokon stálo väzenie.

V máji 2018 bol Álvarez súčasťou tímu biskupskej konferencie, ktorý sprostredkoval prvý národný dialóg medzi režimom Daniela Ortegu a opozíciou. V tomto čase Nikaragua zažívala dni občianskej rebélie, ktorá paralyzovala celú krajinu. Protestujúcich v tom čase podporili aj biskupi, čo im prezident Ortega nevie odpustiť.

„Národný dialóg má len jeden cieľ: zmenu. Zmena je nevyhnutná, niet inej cesty, niet iného účelu. Prichádza zmena a s ňou aj demokratizácia Nikaraguy,“ uviedol biskup krátko predtým, ako si strany sadli za rokovací stôl. Dialóg však zlyhal.

Biskup Álvarez pred súdom.

Od začiatku augusta minulého roka bol Rolando Álvarez v domácom väzení. Jeden z najhlasnejších kritikov režimu doplatil na svoju výzvu na reformu volieb s cieľom dosiahnuť demokratizáciu krajiny. Zároveň žiadal prepustenie 190 politických väzňov.

Zo strany vlády to neostalo bez odozvy. Nikaragujský inštitút telekomunikácie a poštových služieb oznámil, že od 1. augusta uzavrie rádio Hermanos v diecéze Matagalpa. Rozhodnutie úrad odôvodnil tým, že rádiu vypršala licencia, diecéza však reagovala, že biskup Rolando José Álvarez v roku 2016 osobne predložil všetky dokumenty potrebné na predĺženie licencie.

Okrem tejto stanice vláda cenzurovala aj ďalšie katolícke stanice. Rádio aj napriek zákazu vysielalo ďalej, a tak do jeho priestorov vtrhla polícia a vysielanie prerušila násilím.

Ostal, hoci mohol odísť

Álvareza spolu so šiestimi kňazmi a šiestimi laikmi obkľúčili 3. augusta 2022 ozbrojené zložky a nepustili ho z rezidencie, a to ani vtedy, keď chcel odísť slúžiť omšu. Dva dni nato obvinili biskupa a ďalších cirkevných predstaviteľov v Matagalpe z využívania médií na organizovanie násilných skupín a ich podnecovanie, z vykonávania aktov nenávisti voči obyvateľstvu, vytvárania atmosféry úzkosti a neporiadku a z narúšania pokoja.

„Účelom takýchto akcií je destabilizácia štátu Nikaragua a útok na ústavné orgány,“ napísala polícia. Biskup bol napokon v domácom väzení od augusta až do februára tohto roka. Potom ho previezli do väznice.

Álvarez sa následne dostal na zoznam politických väzňov, ktorých Nikaragua vyhostila do USA. Medzi nimi bolo aj niekoľko kňazov a seminaristov. Súd vysvetlil, že deportácia bola vykonaná „na ochranu mieru, národnej bezpečnosti, verejného poriadku, zdravia, verejnej morálky a práv a slobôd tretích strán“.

Ortega vyhostenie odôvodnil tým, že politickí väzni sa vracajú do krajiny, ktorej vládca ich využil na rozsievanie teroru smrti a ničenia v Niakrague.

Podporovatelia vítajú 222 nikaragujských politických väzňov na medzinárodnom letisku vo Virgínii. Foto: TASR/AP

Prezident Ortega následne oznámil, že na letisko odviezli aj biskupa Álvareza. Pred príchodom k lietadlu však biskup údajne vyhlásil, že neodíde, kým sa nestretne a neporozpráva s ostatnými biskupmi. Ortega to označil za absurdné a vyhlásil, že vzhľadom na to, že biskup odmietol nastúpiť do lietadla, nemohli ho k tomu donútiť násilím.

„V dohode americké úrady nedovolili použiť silu na nikoho, kto nechcel ísť do Spojených štátov. Nemohli byť prinútení, aby nastúpili,“ povedal diktátor, ktorého cituje CNA.

Deň nato biskupa odsúdili na 26 rokov a štyri mesiace väzenia, pričom ho označili za „zradcu vlasti“. Biskup má tiež doživotný zákaz vykonávať verejnú funkciu a doživotnú stratu občianskych práv a stratu nikaragujskej národnosti. 

Ústavnú reformu, ktorá umožňuje stratu štátnej príslušnosti odsúdených za „zradu“, pritom Národné zhromaždenie Nikaraguy schválilo iba 9. februára, teda pár dní pred súdnym procesom s Álvarezom. Biskup tiež dostal pokutu asi 1 550 amerických dolárov.

„Nech sa vyhlási, že Rolando José Álvarez Lagos je vinný za to, že bol autorom trestných činov podkopania národnej bezpečnosti a suverenity, šírenia falošných správ prostredníctvom informačných technológií, bránenia úradníkovi vo výkone jeho povinností, ťažkej neposlušnosti alebo pohŕdania autoritou, všetko spáchané súbežne a na škodu spoločnosti a štátu Nikaragua,“ uvádza sa vo vyhlásení súdu, ktoré pripomína rozsudky počas komunizmu nad „vlastizradnými“ biskupmi a nad „špiónmi“ Vatikánu.

Odsúdenie biskupa kritizoval aj pápež František, rovnako ako vyhostenie disidentov a apeloval na politických lídrov, aby otvorili svoje srdcia pravde a spravodlivosti a zapojili sa do dialógu. Pápež vyjadril smútok nad správami z Nikaraguy a povedal, že so znepokojením myslí na biskupa Álvareza, „ktorého tak miluje“. Nesúhlas vyjadrili aj európski biskupi.

Už v roku 2022 pritom Ortegov režim vyhostil apoštolského nuncia a osemnásť misionárok lásky. V diecéze Matagalpa bolo uväznených okrem biskupa aj ďalších sedem kňazov a dvaja zamestnanci, bolo zrušených deväť katolíckych rozhlasových staníc, tri katolícke kanály boli vyradené z predplatného televízie a bolo zabránené konať procesie a púte.