Drahá Emília,

začali sme pôstne obdobie a Ty si mi hovorila, že nejako v tom máš zmätok. Na sociálnych sieťach si našla milióny zamyslení, veľké množstvo úmyslov a ešte viac odporúčaní, ako pôst prežiť a čo všetko urobiť. Nakoniec si sa pod ťarchou všetkých informácií, ľudovo povedané, na všetko vykašlala a povedala si si, že najjednoduchšia cesta je nejesť sladkosti a hotovo.

Na jednej strane máš pravdu. V dnešnej dobe sa rôzne spoločenstvá predháňajú, aké ponúknuť možnosti na pôst – od modlitieb za kňazov cez rôzne skutky pokánia po rôzne pôsty, ktoré sľubujú nielen zlepšenie postavy, ale aj prehĺbenie duchovných hodnôt. Máš pravdu, jeden by sa z toho všetkého a zo všetkých duchovných ponúk mohol zblázniť. Preto sa Ti ani nečudujem, že si si z množstva výberu nevedela vybrať, a tak si všetko vzdala.

Najdôležitejšie je uvedomiť si, čo je to pôstne obdobie. To nie je len obdobie bez hlasnej hudby a bez sladkostí. Je to obdobie, keď potrebujeme prehĺbiť svoj život s Kristom a zároveň sa zamyslieť nad sebou. Predsavzatia a modlitby nám majú pomôcť, aby sme prešli cestu schodíkmi do vlastnej duše či srdca a tam sa rozhliadli po tom, čo nám prekáža. Ak Ti na ceste k lepšiemu a hlbšiemu vzťahu s Kristom a prežívaniu človečenstva bránia práve sladkosti, tak je dobré ich nejesť. Ale myslím, že to je ten najmenší problém.

Dôležité je uvedomiť si, kde sa nachádzam a kam chcem ísť. Teda poznám sa a nejako tuším, čo chcem zmeniť. Niekedy je to lepšie zosúladenie pracovného času, inokedy vzťahy s ľuďmi. Ty musíš vedieť, kde Ťa tlačí topánka.

Napríklad stáva sa, že dosť často kritizuješ svojich učiteľov a rodičov. Neriešime, či oprávnene či neoprávnene. Táto kritika však môže viesť k zlému vzťahu alebo prerásť do konfliktu. Pôstom v tomto ohľade môže byť, že si budeš dávať pozor a pokúsiš sa správne vyberať slová a dbať, aby kritika  neprerástla do ohovárania a osočovania. No a aby sa to podarilo, tak to podporíš modlitbou. Napríklad jedným desiatkom ruženca.

Ďalšia vec je, že to, čo si zvolíš počas pôstu na zmenu, musí byť zmenou, ktorá Ti pomôže aj v ďalšom živote. Je jednoduché nejesť celý pôst sladkosti a príde Veľkonočná nedeľa a dobehneš celých štyridsať dní tak, že zješ všetky sladkosti, ktoré Ti prídu pod ruku. A tak si môžeš povedať, že obmedzíš sladkosti, ale vymeníš ich za ovocie. Že nebudeš piť sladené nápoje, ale vymeníš ich za čistú vodu. Osvojíš si jednoducho zvyk, ktorý sa stane bežnou súčasťou Tvojho života aj po pôstnom období.

Je dobré mať inšpiráciu, je super mať okolo seba partiu, ktorá Ti pomáha s prežívaním pôstu. To sú všetky tie skupiny na sociálnych sieťach. Ale dôležité je poznanie, že to má pomôcť hlavne Tebe. Skupina v tomto prípade je akoby opora, ktorá, aj keď sa niečo nepodarí, pomôže Ti vstať a pokračovať ďalej.

Pôst je dôležité ušiť si na mieru. Nepozerať, čo robia ostatní, nevšímať si nejaké módne trendy v predsavzatiach. Dôležité je posunúť sa. Byť lepším človekom, byť lepším kresťanom. Jednoduchými, pomalými krokmi. Ani svätí sa nestali svätými zo dňa na deň, ale trvalo to roky.

Nech Ti tento pôst prinesie odvahu vykročiť ku skutočnej zmene. A stačí len malilinký krôčik.

Prajem Ti veľa odvahy na ceste do vlastného srdca.

S láskou v modlitbe na Teba myslí

Tvoja krstná mama