Kňaz z Komárna Lóránt Lépes Keď u nás príde do kostola birmovanec, nie je to kvôli starej mame

Jeho aktuálnou „farnosťou“ je maďarské vysielanie Rádia Mária. Okrem toho vypomáha s pastoráciou v Komárne a okolitých obciach. V rozhovore pre Svet kresťanstva približuje nielen prácu v rádiu, ale aj stav náboženského života v regióne na južnom Slovensku. Kňaz Trnavskej arcidiecézy Lóránt Lépes.

Ste programovým riaditeľom Rádia Mária, ktoré vysiela na Slovensku pre maďarsky hovoriacich veriacich. Rádio nevlastní cirkev, žijete z darov. Dokážu maďarskí veriaci na Slovensku uživiť takéto rádio?

Rádio Mária vzniklo v Taliansku, vysielať začalo v roku 1983 v Erbe blízko Milána. Vo svete je v súčasnosti 122 rádií Mária v približne sto krajinách sveta.

Nevysielame reklamu, nevenujeme sa straníckej politike, sme založení na báze dobrovoľníctva, teda väčšinu práce robia dobrovoľníci. Máme len úzky štáb spolupracovníkov, pre ktorých je to zamestnanie. Po ďalšie, žijeme prevažne z darov poslucháčov. A ako to je možné? Nevieme, je to Božia prozreteľnosť.

Ide skôr o menšie dary?

Áno, nemôžeme si predstavovať nejaké veľké dary, ale keď mnoho ľudí poskytne malé dary, hoci len jedno euro, tak to už nie je málo. Keď sme vznikali, hovorili sme talianskym kolegom, že možno to funguje v Taliansku, ale u nás to nepôjde. A to isté hovorili v Budapešti v roku 2006, keď tam vznikalo Rádio Mária.

Keď vznikalo slovenské vysielanie, tiež hovorili, že rádio na postavené na daroch a dobrovoľníctve nemôže fungovať. Vtedy som im povedal, že keď to funguje u nás v menšinovom rádiu, tak slovenské rádio v Bratislave nebude fungovať? A funguje to, hoci si to nevieme niekedy vysvetliť.

Ale nikdy nemáme istotu, koľko ľudí nás podporí nasledujúci mesiac. Vždy to však nejako ide, aj keď sú ťažkosti, teraz obzvlášť, keď zdraželi energie. Cítime to a aj ľudia sú obozretnejší.

O koľko máte vyššie náklady?

Presne to neviem vyčísliť, ale ceny plynu vzrástli päť- až šesťkrát a ceny elektrickej energie tiež mnohonásobne.

Zvládate to zatiaľ platiť?

Keď o tom hovoríme poslucháčom, tak cítia s nami a vo februári narástli ich dary.

Rádio Mária vysiela v maďarčine na Slovensku a aj v Maďarsku. Aký má zmysel, že vysiela v maďarčine aj u nás?

Je tu iná mentalita ľudí, máme iné starosti a radosti, iné akcie a pútnické miesta. Niektoré veci sa prelínajú a máme aj spoločné programy a programy si navzájom preberáme. Sme však špecifickí.

Pred rozhovorom ste nám povedali, že ako kňaz nemáte farnosť, ale vašou farnosťou je rádio. Je to dosť silné vyjadrenie. V čom sa rádio podobá na farnosť?

Áno, mojou farnosťou je v súčasnosti Rádio Mária. Okrem toho vypomáham v Komárne a okolitých farnostiach, keďže máme v okolí Komárna veľa dedín, kam chodíme.

A čo sa týka rádia, veľmi sa podobá na klasickú pastoráciu. Tak isto ako vo farnosti, aj v rádiu máme spolupracovníkov, katechétov či spolupracovníkov v kancelárii. Tak ako vo farnosti sa konajú poučenia katechézy, máme ich aj v rádiu vo vysielaní. Vo farnosti je svätá omša, aj v rádiu máme omšu, buď v kaplnke, alebo preberáme omše z farností. Takže sa tam nachádzajú podobné prvky, aj keby sa dalo povedať, že rádio je elektronická alebo virtuálna farnosť. Ale podobá sa na farnosť viac, ako by si to niekto myslel.

Ale sviatosti cez rádio nevyslúžite...

... nechceme zastupovať farnosti ani nechceme ťahať ľudí z kostolov k rádiám. Ľudia, ktorí sú aktívni v rádiu, sú aktívni zväčša aj vo farnosti.

Kde všade vás môžu ľudia naladiť?

Máme vysielač v Rožňave, Leviciach a Nových Zámkoch. Naším cieľom je pokryť južné oblasti Slovenska, čo je logické. Je nás možné počúvať aj cez internet. Teraz sme získali aj frekvenciu v Rimavskej Sobote, tam zatiaľ ešte nevysielame, spustenie vysielača sa pripravuje.

V rádiu pracujete teda šiesti a zvyšok je na dobrovoľníkoch?

Áno, aj prezident rádia je dobrovoľník.

Ak vysielajú dobrovoľníci, ktorí to robia popri svojej práci a iných povinnostiach, netrpí potom kvalita vysielania?

Patrí k identite Rádia Mária, že skoro všetko robia dobrovoľníci. Dobrovoľník nikdy nie je profesionál, profesionála treba zaplatiť. My žijeme v prvom rade z darov poslucháčov, preto je logické, že máme dobrovoľníkov. V prípade Rádia Mária treba počítať, že sa vyskytnú aj nejaké chyby, ktorým sa, samozrejme, snažíme predísť. Ale vylúčiť sa to nedá.

Nemyslím si však, že robíme veľa chýb vo vysielaní a v technike. Napokon, chyby robia aj profesionálne médiá. Pozitívnou stránkou je, že dobrovoľníci robia svoju prácu u nás s radosťou a nielen z povinnosti. Vidno väčšie nadšenie a to je aj počuť vo vysielaní.

Negatívom je, keď sa dobrovoľník po niekoľkých rokoch u nás pekne všetko naučí a potom zmení hlavnú prácu, odsťahuje sa, ide študovať alebo si založí rodinu a už nemôže pokračovať a potom musíme zaúčať nového.

Foto: Postoj/Pavol Rábara

Pôsobíte síce v rádiu, ale ako ste hovorili – ste vo farnosti Komárno, kde vypomáhate. V minulosti ste boli na viacerých mestách v dvojjazyčnom prostredí. Čo sú špecifiká tejto pastorácie?

Komárno určite nepatrí medzi najsilnejšie oblasti, čo sa týka náboženského života a viery. Skôr naopak. To sa netýka len Komárna, ale aj okolitých farností. V malých dedinách je ešte viac vidieť a cítiť menší záujem o duchovné veci aj o návštevu bohoslužieb.

Ide o fenomén posledných rokov, alebo je to tak v tomto regióne už historicky?

Najviac to cítime posledné roky. Keď som pôsobil v minulosti v Komjaticiach či vo Veľkom Kýre, bolo to tam lepšie. Dnes hovoria, že už ani tam to nie je to, čo bolo pred 20 rokmi. Cítiť to asi všade. V okrese Komárno bol náboženský život všeobecne slabší. Myslím, že aj korona urobila svoje. Je tu však aj ďalší problém.

Aký?

Nie sú obsadené všetky farnosti. Do niektorých chodíme z Komárna. Odslúžime tam sväté omše, ideme pochovať, vyslúžime sviatosti, ale skutočnosť, že tam nežijeme priamo medzi ľuďmi, to asi pre farníkov nie je najlepšie. Pre kňazov je však zasa lepšie, keď nie sú na farách sami, ale keď viacerí žijú v komunite, vedia sa podržať a podobne.

Neobsadené sú tie farnosti preto, lebo nie sú kňazi, alebo tak klesli počtom veriacich, že by sa neuživili?

Aj jedno, aj druhé. Jednak farnosť by sama neutiahla budovu fary a vo všeobecnosti sa dá povedať, že maďarsky hovoriacich kňazov je väčší nedostatok ako slovenských. V seminároch je málo bohoslovcov maďarskej národnosti. Aj keď to v slovenských farnostiach zatiaľ necítia, o niekoľko rokov to budú určite cítiť aj tam.

Takže to, čo vidíme tu v okolí Komárna, čaká podľa vás aj slovenské farnosti?

Nechcem byť pesimista, ale väčšinou to tak býva. Čo vidíme teraz na Západe, tu bude o desať rokov. A to, čo bolo pred desiatimi a dvadsiatimi rokmi na Západe, vidíme teraz u nás.

Do koľkých farností chodíte?

Sú to asi dve tretiny farností v dekanáte Komárno. Tieto farnosti sú spravované ex currendo, takže tam dochádzame z Komárna.

Máte tie dediny nejako podelené?

Pôvodne sme chodili raz tam, raz inde. Potom sme sa dohodli, že asi bude lepšie, ak si to podelíme a bude do dediny chodiť pravidelne jeden kňaz.

Čítajte tiež

Reportáž z Budapešti Nevidia, nechodia, nerozprávajú. Boli sme medzi deťmi, za ktorými príde pápež

Pavol Rábara Pavol Hudák

Dom Lászlóa Batthyányho je jediný v Maďarsku pre zrakovo postihnutých s chorobami pohybového ústrojenstva. Ako to tam vyzerá?

Pred rozhovorom ste nám spomenuli situáciu, že ste prišli do niektorej obce slúžiť svätú omšu a bola tam jedna babka, kostolník a miništrant. Je to naozaj už tak, že na niektorých miestach nepríde do kostola nikto?

Vždy niekto príde, ale niekedy sa stane, že je nás na omši len pár ľudí, s kostolníkom, miništrantom a kňazom ich môžem spočítať na prstoch jednej ruky. Samozrejme, sú aj silnejšie farnosti. Teraz hovorím o dedinách, nie o Komárne. Tu sa nájdu ľudia, máme slovenské aj maďarské omše.

Sú za nízkou účasťou na omšiach v obciach okolo Komárna iné kresťanské cirkvi, alebo nie je o vieru všeobecne záujem?

V Komárne aj v okolitých dedinách je dosť kalvínov, no nie sú vo väčšine. Na papieri je viac katolíkov. Na druhej strane, ak treba, veriaci sa vedia podržať, vedia sa zomknúť. Pre Žitný ostrov je typické, že ľudia síce až tak veľa v kostole nie sú, ale keď sú oslovení, pomôžu, dá sa na nich spoľahnúť.

V nedeľu chodí koľko ľudí?

Záleží na dedine, ale od dvadsať do päťdesiat ľudí, čo na nedeľu tiež nie je veľa.

Foto: Postoj/Pavol Rábara

Redemptorista a ľudový misionár Michal Zamkovský v našom knižnom rozhovore Spovedal som Slovensko spomenul, ako boli na misiách na južnom Slovensku a že v Palárikove mu ktosi povedal, že „tu ľudia veľa robia, sú tu vinice, polia. Majú blahobyt, všetkého dosť, tu sa ide v nedeľu na kúpaliská“. Sedí to?

Tých ľudí možno v kostole nie je veľa, ale tí, čo prídu, myslím, že to berú vážne, nie sú tam zo zvyku. Tu v Komárne nepríde birmovanec kvôli starej mame. Príde, keď sám chce.

V Komárne máme každý rok katechumenov, teda dospelých, ktorí sa pripravujú na krst. Niekto sa chce pokrstiť pred sobášom alebo po sobáši alebo sa dostane k viere cez kamaráta alebo cez knihu, životnú udalosť. V nejakom okamihu života sa ľudia zamyslia, čo je hodnotné v živote, a prídu. A je to pomerne časté.

Máte katechumenov permanentne?

Áno, každý rok. Alebo prídu pokrstení a chcú si doplniť ďalšie sviatosti. Každý rok ich je okolo pätnásť.

Potom aj vytrvajú v praktickom kresťanskom živote?

Väčšinou áno. Teraz pán dekan spomínal, že keď krstil na Veľkú noc, videl ľudí, ktorých pokrstil minulé roky. Určite potom majú nejaký vzťah k farnosti a mnohí chodia na svätú omšu každú nedeľu.

Do maďarsky hovoriacich miest sa postupne sťahujú aj Slováci, dochádza k asimilácii. Ako je to v Komárne a okolí, čo je už ďalej od Bratislavy?

Máme slovenské aj maďarské omše. V meste má každý možnosť si vybrať omšu vo svojom jazyku. Na dedinách je to rôzne, niekde sú len maďarské omše, niekde oboje.

Na ktoré omše chodí viac ľudí?

Je to asi približne pol na pol.

V čom je rozdiel medzi maďarskými a slovenskými veriacimi?

Slovenskí veriaci sa mi zdajú otvorenejší. Ale to je moja skúsenosť, nemusí to tak byť. Keď sa maďarskí otvoria viere, sú vytrvalí.

Keď sme robili reportáž vo farnostiach pri Bratislave, kde je veľa prisťahovalcov a v minulosti to boli maďarské farnosti, tak tam existujú viaceré výzvy. Musia riešiť potreby maďarských veriacich aj slovenských, prípadne skupinky starousadlíkov úplne neakceptujú prisťahovalcov, každý ma nejaké zvyky a podobne. Poprípade maďarskí veriaci sa dištancujú od slovenských a naopak. Aká je realita tu v Komárne?

Každý má pastoráciu vo svojom jazyku. Všade sa nájdu aj ľudia, ktorí sa separujú a nechcú mať s druhými nič spoločné. Máme aj omše, ktoré sú spoločné. Napríklad na Slávnosť Božieho tela a potom sa koná aj spoločná procesia, kde sú niektoré modlitby v slovenčine a iné v maďarčine.

Čítajte tiež

Výzvy farností v okolí Bratislavy Nové kostoly, prisťahovalectvo aj anonymita

Pavol Hudák Pavol Rábara

Rozrastajúce sa obce a mestá v okolí Bratislavy prinášajú výzvy aj pre tunajšie farnosti. Ako im čelia?

Na Veľký piatok bola v meste spoločná krížová cesta a zastavenia boli v slovenčine aj maďarčine. Myslím, že sa nedá povedať, že by spolužitie maďarských a slovenských veriacich bol nejaký problém. Dalo by sa hovoriť o ojedinelých prípadoch.

Ľudia, ktorí sú neznalí miestnych pomerov, sa môžu pýtať, prečo veriaci na južnom Slovensku by mali mať pastoráciu a omše v maďarskom jazyku a potrebujú maďarsky hovoriacich kňazov. Veď žijú na území Slovenska, tak by slovenčinu mali ovládať.

Nie je to o tom, či rozumiem jazyku, ale každý sa chce, prirodzene, modliť v materinskom jazyku. Nejde teda o to, že nerozumiem slovenčine, rozumiem. Keď ide o menšinu, je to prirodzené a treba bojovať za to, aby sa to nestratilo. Samozrejme, asimilácia je prítomná a nedá sa zastaviť, ale keď sa dá niečo urobiť pre to, aby sa to spomalilo, tak to treba určite urobiť. Pestrosť nemusí byť na škodu veci, ľudia rôznych kultúr a jazykov sa môžu obohacovať.

V mestách ako Komárno, Dunajská Streda a podobne sú omše aj v maďarčine, aj v slovenčine. Sú však obce, kde je slovenská omša len raz za čas. Niekoho môže hnevať, že sa vo vlastnej krajine nedohovorí, respektíve príde na omšu, ktorej nerozumie.

Treba jasne povedať, že Maďari sú na Slovensku doma rovnako ako Slováci. Predtým tu bolo Uhorsko a žili tu Maďari. Keby teraz potiahli hranicu a Bratislava by zrazu bola súčasťou Rakúska, tak asi nepoviete, že už nie ste Slovák, ale Rakúšan.

Keď sa zmenila južná hranica, mnohí sa z jedného dňa na druhý ocitli v cudzom štáte. Koľkí starí ľudia povedali, že sa nepohli z miesta a boli občanmi piatich štátov? Mnohí tejto téme nerozumejú –  v dobrom to hovorím –, že ten človek tu je doma a, samozrejme, chce mať svoje. A to nie je namierené proti druhému, len si chce zachovať svoje a druhý by to mal chápať.

Foto: Postoj/Pavol Rábara

V minulosti sme boli svedkami nacionalistickej rétoriky aj od politikov. Aké sú tu dnes z vášho pohľadu vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi?

Myslím, že v posledných desaťročiach sa to zlepšilo. Občas sa zjavili nejaké hlášky, ktoré sa nemali objaviť, ale posledných dvadsať rokov už to nie je cítiť. Ak sa niečo vyskytne, tak ojedinele.

Myslím, že Maďarsko a Slovensko majú k sebe blízko, a to aj hodnotovo. Myslím, že V4 tiež nevznikla náhodou. Každý má rozdielnu kultúru, ale sme blízko seba a je dôležité, aby sa susedné krajiny podporovali a navzájom držali.

Cez víkend príde do Maďarska pápež František. Pre veriacich z Komárna je vzdialenostne, ale aj jazykovo bližšie do Budapešti ako do Košíc, Prešova či Šaštína. Ako to prežívajú vaši veriaci? Chystajú sa tam?

Svätý Otec tu bol aj na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v septembri 2021, hoci pár hodín. Samozrejme, chystáme sa odtiaľto. Pravdepodobne už bližšie Svätý Otec od Komárna nebude, je to hodina autom, takže je to blízko. Ľudia očakávajú návštevu. Viacerí boli aj na spomínanom eucharistickom kongrese.

Nepovedali si teda ľudia vo vašom okolí, že pápež tu bol pred dvoma rokmi, že načo tam zas pôjdu, že je tu akosi často?

To som nepočul, žeby sa niekto sťažoval, že sem pápež chodí často. (Úsmev.) Myslím, že je to radostné a aj zo Slovenska pôjdu viacerí veriaci.

Ako vnímajú maďarskí cirkevní predstavitelia návštevu pápeža? Vtedy mnohí brali trošku ako krivdu, že pápež tam bol na pár hodín.

Presne aj ja som to tak pociťoval. Eucharistický kongres sa pripravoval roky, potom bol pre pandémiu o rok preložený, nakoniec sa konal, prišiel aj pápež a bol tam len niekoľko hodín. Naozaj to v Maďarsku tak vnímali, že prišiel nakrátko.

Ale zase bolo to logické, kongresu predchádzala naozaj veľká príprava, bol to vyše týždňa intenzívny program na mnohých miestach. A aj návšteva pápeža je náročná na prípravu, tak ich podľa mňa Svätý Otec nechcel ešte viac zaťažovať.

Mnohí si to vtedy možno aj zle vysvetľovali, že mal problém s maďarskou politikou, ale myslím, že to neboli opodstatnené špekulácie. Bolo to vtedy logické.