Pápežov priateľ, rabín Abraham Skorka Žijeme zlomový bod v židovsko-katolíckych vzťahoch, a to je len začiatok

Pápež František už roky udržiava priateľské väzby s argentínskym rabínom Abrahamom Skorkom. Ich vzťah zviditeľnila najmä kniha O nebi a zemi z roku 2010, ide o sériu hlbokých rozhovorov, ktoré viedli striedavo v arcibiskupskom sídle a v židovskej komunite Benei Tikva.

Rabín Abraham Skorka sa narodil v Buenos Aires. Má doktorát z chémie a viac ako 40 rokov bol rabínom synagógy Benei Tikva v Buenos Aires, 20 rokov pôsobil ako rektor Latinskoamerického rabínskeho seminára.

V súčasnosti je Senior Research Fellow pre židovské štúdiá a židovsko-katolícke vzťahy na Georgetown University vo Washingtone D.C. 

Skorka stál po boku pápeža aj pri významných udalostiach, akou bola návšteva hlavy cirkvi vo Svätej zemi v roku 2014. O dva roky na to sprevádzal Františka v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau.

V článku pre vatikánske noviny L'Osservatore Romano pri príležitosti 10. výročia zvolenia pápeža Františka napísal rabín Skorka aj tieto slová:

„Avšak azda najdôležitejšou črtou interakcie pápeža Františka so židovskou komunitou je nepochybne úprimná náklonnosť k Židom, ktorú neustále prejavuje. Zdá sa mi, že väčšina Židov k nemu cíti to isté. Kiežby táto vzájomná náklonnosť bola vzorom katolíckych a židovských vzťahov pre všetky nasledujúce generácie!“

Na Slovensko prišiel rabín Skorka na pozvanie Trnavskej univerzity, ktorá mu udelila čestný doktorát.

Kedy a ako sa začal váš vzťah s Jorgem Bergogliom?

Náš vzájomný blízky osobný kontakt má počiatky na konci 90. rokov, keď bol arcibiskupom v Buenos Aires. V skutočnosti to bol on, čo mi otvoril „dvere“. Povedal by som, že šlo o dôsledok rôznych článkov, ktoré som publikoval vo významných argentínskych novinách, ktoré on zvykol čítať, a v týchto textoch som veľakrát vyjadril dôležitosť dialógu.

Jorge Bergoglio prostredníctvom istých druhov vtipov demonštroval, že je pripravený byť mi blízkym. Pretože nemôžeme zabúdať, že vtedy bol arcibiskupom jedného z najvýznamnejších katolíckych miest vo svete.

Ja som bol síce riaditeľom seminára a rabínom významnej kongregácie, ale jeho pozícia bola, pochopiteľne, oveľa významnejšia než moja. Išlo aj o politickú pozíciu s ohľadom na fakt, že cirkev v Argentíne má aj politický vplyv.

Takže som sa na neho pozeral z odlišnej pozície ako on na mňa. Odvtedy sme si začali byť navzájom otvorení a spravili sme napríklad 32-dielny program v televízii, knihu rozhovorov O nebi a zemi a mnoho ďalších aktivít.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Čo sa dialo po jeho zvolení za hlavu Katolíckej cirkvi?

Aj po tom, ako bol zvolený za pápeža, sme pokračovali v našom vzťahu. Bol som súčasťou vatikánskej delegácie, ktorá ho sprevádzala na púti do Svätej zeme, bol som blízko neho pri mnohých ďalších udalostiach. Napríklad keď sa chystal navštíviť Osvienčim, požiadal ma: „Bol by som rád, keby si bol tam so mnou.“

Zmenil sa pápež za tých desať rokov?

Nie, je tým istým človekom. Samozrejme, po desiatich rokoch pontifikátu má dnes oveľa viac skúseností s tým, ako riešiť veci vo Vatikáne a tiež záležitosti na medzinárodnej scéne. Ale z osobného pohľadu je stále tým istým.

Až na fyzický rozmer...

... iste, fyzicky sa zmenil. Avšak jeho mozog je rovnaký. Roky sa na ňom, prirodzene, prejavili, má problém s kolenom, potrebuje chodiť s paličkou, absolvoval rôzne operácie, nemôže len-tak stáť dlhšie, ale pokiaľ ide o jeho mozog, ten mu slúži excelentne. O týždeň ho uvidím.

Boli sme svedkami špekulácií o jeho možnej rezignácii. Ako ste to vnímali?

Pozrite, on je veľmi silná osobnosť. Zopakoval mnoho ráz, že keď dospeje do bodu, že si povie: nemôžem ísť ďalej, pokračovať v mojej misii, odstúpim. Domnievam sa, že vydláždil cestu pre toho, kto by mohol pokračovať na čele Katolíckej cirkvi v líniách, ktoré on vybudoval.

Ale čas plynie a on spravil veľa skvelých vecí a ukázal, že je schopný pokračovať. To hovorím ako jeho priateľ, samozrejme.

Pápež František jasne ukazuje, že je pre neho dôležité mať kontakt so židovskou komunitou. Na druhej strane, v čom je to dôležité pre vás – mať vzťah s pápežom a celkovo s katolíkmi?

Keď hodnotím našu doterajšiu spoločnú prácu, vnímam, že môžeme začať formovať zlomový bod v židovsko-katolíckych vzťahoch, čo je úžasné. Po dvoch tisícoch rokov sporov, dejín, ktoré mali aj negatívne aspekty, teraz máme možnosti spolupráce a príležitosť prispieť k lepšiemu ľudstvu. Ide o úlohu, ktorá je splniteľná, ak nám Boh pomôže, a myslím, že sme pripravení na upevnenie tohto zlomového bodu, o ktorom hovorím.

Môžete byť konkrétnejší? V čom spočíva tento bod zlomu?

Predovšetkým v dialógu, ktorý ako Židia teraz udržiavame vo Vatikáne. Dúfam, že tento dialóg bude čoraz rozvinutejší, lebo toto je len začiatok. Prvé kroky. Spustil to Druhý vatikánsky koncil, ide o projekt do budúcna a my zatiaľ vidíme len prvé kroky, ale už to je veľmi pozitívne.

Čo by mohol byť ďalší krok?

(Ticho.) Chcem poukázať na to, že vzťah medzi Šimonom Peresom a pápežom Františkom bol veľmi významný. Aktivity, ktoré obaja robili s cieľom priblížiť Palestínčanov a Izraelitov, boli dôležité a predstavujú z pohľadu dejín isté znamenie. Ako mi pápež František povedal pri jednej príležitosti: v budúcnosti toto bude ľudí inšpirovať. Nevieme kedy, ale istotne tie veci, čo sme organizovali, inšpirujú ostatných s ambíciou pracovať na mieri.

Rabín Skorka a pápež František sa rozprávajú o spoločnej knižke pri desiatom výročí jej vydania.

Čo teda ďalej robiť? Podľa mňa treba pokračovať aj v malých gestách, ukazovať, že sa nepozeráme na druhého ako na nepriateľa, že prekonávame krok po kroku problémy z minulosti.

Potrebujeme otvoriť mysle novým generáciám, pracovať na tom aj v našich náboženských a vzdelávacích inštitúciách. Je to proces a my sme na ceste.

Ako Židia vnímajú pápeža Františka?

Niektorí sú indiferentní voči tomu, čo robí František. Mnohí ho zase považujú za „priateľa Židov“ a nájdu sa aj takí, čo s ním možno nesúhlasia, ale to je podľa mňa minorita. Lebo naozaj veľa Židov považuje jeho kroky za snahu o zlepšenie dialógu medzi Židmi a katolíkmi.

Čo je pre vás osobne inšpiratívne na kontakte s katolíckym svetom? Je to aj o povzbudení vo viere, pričom to platí vzájomne?

V istom zmysle áno, ale najpodstatnejšie pre mňa je, aby sme spoločne pracovali na lepšom svete. Pretože myšlienka katolicizmu a Ježiša a to, čo sa môžeme naučiť z evanjelia, spočíva v tom, že svet a ľudstvo potrebujú vykúpenie zo všetkých tých negatívnych aspektov, ktoré nimi hýbali v minulosti a hýbu i v prítomnosti.

Posolstvo prorokov v hebrejskej Biblii je rovnaké – a síce, že Židia musia inšpirovať ďalších ľudí k mieru. Toto je náš spoločný cieľ, musíme byť navzájom partnermi, napriek našim rozdielnostiam, ale spoločným cieľom je vnášať duchovnú dimenziu do našej reality.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Keď hovoríme o mieri, zastavme sa ešte pri vojne na Ukrajine. Tieto dni sa spomína tajná mierová misia pápeža Františka a Svätej stolice. Ako to vidíte?

Z toho, čo pozorujem, je pre mňa jasné, že pápež František pracuje na tom, aby sa zastavilo to, čo sa deje na Ukrajine. Je pripravený ísť do Moskvy, do Kyjeva a veľmi si to želá. V taliančine má slovo pápež aj podobu pontifice, čo je odvodené od slova most (ponte) a František sa snaží byť takýmto mostom medzi Ukrajinou a Ruskom s cieľom zastaviť vojnu.

Poznáte ho osobne, máte nejakú predstavu, ako by tá jeho misia mohla vyzerať?

Sú to rozhovory. Prostredníctvom štátneho sekretariátu sa snaží skontaktovať s nejakou osobu, potom s ďalšou a tak ďalej. Rozhodnutie v tejto situácii je v rukách malého počtu ľudí a František sa snaží k týmto ľuďom dostať a ukončiť túto drámu.

Veľa ľudí sa pozerá na politický rozmer vojny, ale to, na čo sa díva František, je jej personálna rovina – on vidí utrpenie ľudí. Lebo nič nemôže ospravedlniť zabitie ani len jedného človeka.

Veríte, že môže byť táto misia úspešná?

Nech Boh požehná všetky takéto úsilia.

Ktorý okamih z vášho vzťahu s pápežom Františkom považujete za najsilnejší?

Vyzdvihol by som moment, keď sme objali jeden druhého spolu s naším moslimským priateľom. Bolo to pred Múrom nárekov.