Arcibiskup Alojz Tkáč previedol Košickú diecézu a neskôr arcidiecézu prvými rokmi slobody.

„Obnovil seminár, kostoly, inštitúcie, teologickú fakultu a farnosti,“ hovorí o zosnulom arcibiskupovi jeho blízky spolupracovník Anton Konečný, ktorý bol rektorom v kňazskom seminári.

Diskrétny a taktný

Konečný sa s arcibiskupom Tkáčom poznal od kňazskej vysviacky a priatelili sa až do jeho smrti. „Spomínam si na neho ako na človeka viery, jednoduchej a čírej lásky k Bohu a blížnym. Bolo pre mňa veľkým darom, milosťou a požehnaním spolupracovať s ním počas celého môjho pracovného života,“ hovorí Anton Konečný, ktorý je od arcibiskupa Tkáča mladší o desať rokov.

Kňaz vníma, že dvadsať rokov, počas ktorých stál Alojz Tkáč na čele Košickej arcidiecézy, bolo búrlivých. „Bolo treba všetko obnoviť, fakultu, seminár, kostoly, charitu, inštitúcie a fary. To bolo také veľké množstvo najprotichodnejších a najťažších úloh a on napriek tomu v tomto období previedol arcidiecézu v takej – povedal by som – pohode.“

Anton Konečný na arcibiskupovi vyzdvihol aj jeho diskrétnosť, taktnosť a v dobrom zmysle slova jednoduchosť. „Vďaka týmto vlastnostiam sa s ním veľmi dobre spolupracovalo a dalo sa s ním hovoriť o hocičom,“ zaspomínal si pre Svet kresťanstva.

„Niekedy sa stalo, že sme mali rôzne názory, ale jeho kompetencia bolo rozhodnúť, moja kompetencia povedať mu pravdivo, čo si myslím. Stalo sa, že povedal: tu by som na tom trval a tu bude po tvojom.“

Za arcibiskupom Tkáčom Zomrel posledný veľký vyznávač z čias komunizmu

František Mikloško

Bol stále v kontakte s tajnou cirkvou, jeho fara v Červenici bola miestom, kde sa vždy niekto z Bratislavy zastavil, aby mu priniesol samizdaty.

Profesor Konečný si s Alojzom Tkáčom rozumel aj v posledných rokoch jeho života v období, keď už bol emeritným arcibiskupom.

„Ako dvaja emeritní sme si rozumeli, toľko sme si toho mali čo povedať. Svoju emeritúru prežíval radostne a pokojne. On ma primal aj k tomu, aby som napísal knihu spomienok,“ priznáva Konečný. Nebyť arcibiskupa Tkáča, kniha V službe jednoty, ktorá nedávno vyšla, by nikdy nevznikla.

Počas totality nosil duchovnú literatúru

S arcibiskupom Tkáčom blízko spolupracoval aj Jozef Jarab, bývalý dlhoročný rektor seminára na Spišskej Kapitule, kde sa svojho času pripravovali na kňazstvo aj bohoslovci Košickej arcidiecézy, kým sa v Košiciach neobnovil seminár.

Jarab sa s Tkáčom poznali od sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď jeden bol archivárom na biskupskom úrade v Košiciach a druhý tajomníkom na biskupskom úrade na Spiši. Pripomína, že Alojz Tkáč mal vedľa seba ako duchovného radcu jezuitu Františka Paňáka.

S kňazom Tkáčom sa Jarab stretával aj potom, ako prišiel o štátny súhlas a robil vodiča električky v Košiciach.

„Viac sme sa dostali do kontaktu v osemdesiatych rokoch, keď sa vytvorilo jadro okolo vtedajšieho biskupa Korca. Stretávali sme sa vtedy s ním z jednotlivých diecéz tak po dvaja kňazi. Z východu chodili Eduard Kojnok a Alojz Tkáč, Ján Maga a za gréckokatolíkov Jožko Sukovský. Pri týchto stretnutiach, zväčša u Rudolfa Baláža v Turčianskom Petre, sme rozmýšľali, ako posunúť cirkev dopredu.“

Alojz Tkáč tam nosil pre ostatných duchovnú literatúru, najmä o kňazstve, ktorú po práci prekladal z poľštiny.

Arcibiskup Alojz Tkáč pri biskupskej vysviacke spišského pomocného biskupa Jána Kuboša v júni 2020. Foto: TASR/Milan Kapusta

Jarab vnímal, že Alojz Tkáč sa snažil prežívať svoje kňazstvo naplno, či počas totality, alebo aj keď mu zobrali štátny súhlas. „Ani vtedy nezaháľal, keď prišiel z električky, tak si sadol a prekladal. Vždy s Eduardom Kojnokom priniesli na naše duchovné stretnutia duchovný podklad a až potom sa riešili iné materiálne a organizačné veci.“

Aj keď mal Tkáč od komunistov zákaz vykonávať kňazskú činnosť, chodil pomáhať spovedať na Mariánsku horu v Levoči, v noci si sadol do spovednice a spovedal. „Už tá ochota, že prišiel a pomáhal na vlastné riziko, to bolo veľké, tam sa ukázalo jeho kňazské srdce. Tiež viedol po chatách duchovné cvičenia či robil duchovné vedenie pre rehoľné sestry,“ spomína si bývalý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Prežíval veľkú bolesť nad odchodmi kňazov

Ďalšia spolupráca Jozefa Jaraba s Alojzom Tkáčom sa začala 14. februára 1990, keď bol vymenovaný za košického biskupa. „Ja som bol rektorom seminára na Spišskej Kapitule, kde boli aj bohoslovci z Rožňavskej a Košickej diecézy. Alojz Tkáč chodil do seminára veľmi často,“ spomína si vtedajší rektor.

Alojzovi Tkáčovi veľmi záležalo na kňazoch. Jarab si spomína, že bol veľmi zásadový. „Keď som mu predstavoval bohoslovcov a ich súcosť na vysviacku, bolo ich v tom čase veľa, vždy mi jasne povedal, keby tam bolo z mojej strany čo i len maličké zaváhanie, úprimne mu to mám povedať, a ja som mu to vždy spokojne povedal.“

Podľa Jaraba Alojz Tkáč vždy prežíval veľkú bolesť, keď niektorý kňaz odišiel z kňazstva. Ako človeka, ktorý bol duchovne založený, ho to mrzelo, bral to aj ako svoje zlyhanie. Vravel, že „áno, je tam dišpenz, milosť, oslobodenie, Rím to dá, ale pripomínal, že ,ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho‘ a to zostane v človekovi cez celú večnosť“.

Arcibiskup Alojz Tkáč požehnal 8. augusta 2017 v Košiciach Pamätnú tabuľu príslušníkom Pomocných technických práporov (PTP). Foto: TASR/Milan Kapusta

To, že Alojzovi Tkáčovi záležalo na kňazoch, potvrdzuje aj dekan vo Vranove nad Topľou Štefan Albičuk, ktorého arcibiskup Tkáč vysvätil v roku 1996. Ten si spomína na Alojza Tkáča ako na obetavého a horlivého pastiera. „Vždy dával najavo, že mu ide o dobro arcidiecézy. Obnovil kňazský seminár a ďalšie veci.“

Albičuk hovorí, že kňazi arcibiskupa Tkáča vnímali ako starú školu, to znamená, že mal rád systém a poriadok, kde všetko fungovalo, a podľa toho sa riadil. „Často nám rozprával, keď už bol na dôchodku, o svojom štýle života. Vstával skoro ráno a chodil spovedať do katedrály. Troška sme sa usmievali, že tam bol niekedy skôr ako kapláni, ktorí tam mali byť.“

Podľa vranovského dekana Alojz Tkáč veľmi rád spovedal a bol v kontakte s veriacimi. Takisto sa snažil byť jasný a presný.

„Nikdy veľa nerozprával, skôr bol stručný a jasný, mal rád ľudí a vedel sa rozprávať s každým. Veľmi sa zaujímal o kňazov, aj keď bol v aktívnej službe, aj keď bol emeritným biskupom. Často sa pýtal, či kňazi prichádzajú na rekolekcie, to nám spomínal už aj arcibiskup Bernard, nechával kňazov pozdravovať, pýtal sa, čo je nové v arcidiecéze a podobne.“

Emeritný košický arcibiskup Alojz Tkáč Tie problémy som musel verejne pomenovať

Imrich Gazda

Vo veku 89 rokov zomrel emeritný arcibiskup Košickej arcidiecézy Alojz Tkáč. Prečítajte si archívny rozhovor, ktorý sme s ním pripravili v roku 2019.

Podľa Albičuka vedel byť arcibiskup aj neformálny, občas utrúsil nejaký vtip, ale nerobil to vo veľkom.

Kňazov často povzbudzoval k zodpovednosti, aby boli k dispozícii veriacim. Raz im na rekolekciách hovoril: „Keď cestujem autom, vraciam sa večer do Košíc a vidím, že sa na fare svieti, to znamená, že pán farár je doma a že reziduje.“

„Usmievali sme sa, že zasvietiť sa dá aj bez toho, aby bol pán farár doma,“ dodáva dekan Albičuk so smiechom.

Alojz Tkáč požehnáva nové lietadlo Slovenských aerolínií, ktoré 27. júna 2002 slávnostne uviedli do života na košickom letisku. Foto: TASR/Svätopluk Písecký

Podľa dekana Albičuka arcibiskup pozdravoval kňazov, aj keď bol na lôžku, a pokiaľ vládal, chodil medzi nich.

Arcibiskup Alojz Tkáč bol aj po odchode z čela arcidiecézy k dispozícii novému arcibiskupovi Bernardovi Boberovi a pomáhal mu. Podľa dekana sa vyjadril, že rád urobí všetko, čo mu jeho nástupca umožní, kým ešte vládze.

Kňaz má byť alter Christus, nie Antikristus

Ďalší kňaz Košickej arcidiecézy Marek Rojak, ktorý pôsobí ako farár v Hermanovciach, prvýkrát stretol Alojza Tkáča, keď prišiel do jeho rodnej obce požehnať kostol.

„Bol som vtedy asi ôsmak, miništroval som. Prišiel taký usmiaty pán, po svätej omši si nás všetkých mladých zavolal pred oltár a dal nám krátku katechézu. Druhý kontakt som s ním mal na prijímačkách do seminára, keď ma neprijal, bol som smutný, ale na druhýkrát ma prijal,“ spomína si Rojak.

Seminaristi zvykli mať s arcibiskupom vždy pondelkové omše a vtedy im opakoval tri veci. „Máme byť alter Christus, teda druhý Kristus a nie Antikristus. Potom, že máme byť pastiermi, teda pastor a nie raptor, a že kňaz má byť vodca a nie zvodca. A teraz ako kňaz si uvedomujem, že mal čistú pravdu. Ďakujem mu za jeho príkladný život,“ uzatvára kňaz Marek Rojak.

Arcibiskup Alojz Tkáč chodil pravidelne voliť. Foto: TASR/František Iván

Na úmrtie Alojza Tkáča reagoval aj jeho dlhoročný pomocný biskup Bernard Bober, ktorý ho vystriedal v službe košického arcibiskupa.

„Pozývam všetkých ľudí k vďačnej spomienke a k modlitbám za nášho emeritného pána arcibiskupa Alojza. Tešil sa z každého roka, tešil sa z každého dňa, aj keď ten každý deň nebol jednoduchý,“ spomína Bernard Bober.

Podľa košického arcibiskupa Alojz Tkáč hovoril, že staroba a dlhý život je požehnanie spojené s veľkým krížom.

„Vyprevádzajme ho s touto jeho myšlienkou, ktorá bola aj taká rozlúčková. Chcem poprosiť všetkých ľudí, ktorí ho poznali, boli s ním v kontakte, aby len v dobrom spomínali a priali mu večné stretnutie oslávenej cirkvi,“ uzavrel arcibiskup Bober.