List sestry Hermany Učiť sa srdcom

Drahá Emília,

je opäť záver školského roka, opäť bojuješ s únavou a jedinou Tvojou modlitbou v posledných dňoch je, aby sa to všetko už skončilo. Toto všetko je v poriadku. Áno, aj Ty máš právo byť unavená. Áno, aj Ty potrebuješ po výkone vypnúť.

Ale skôr ako vypneš školský rok a prepneš do módu prázdniny, poprosím Ťa o jednu vec. Skús si na chvíľku sadnúť za svoj pracovný stôl, rozdeľ si papier na dve časti. Na jednu napíš veľké + a na druhú veľké -. Sama si skús zhodnotiť, aký bol pre Teba posledný školský rok.

Začni mínusovými vecami, čo sa Ti za posledných 10 mesiacov nepodarilo. Bude to jednoduchšie. Lebo jednoducho to v nás tak je. Negatívne veci vidíme rýchlejšie a lepšie. Tak sa na ne poriadne pozri.

Čo je pre Teba tým mínusom, nesplneným snom, nesplnenou úlohou? V ktorej oblasti si sa neposunula? Bola to modlitba, zlá príprava na hodiny, nevyhrala si súťaž, ktorú si chcela? Sama si napíš všetko, úplne všetko, čo Ti príde na myseľ. Hádky s kamarátkou, ustavičné neskoré príchody atď.

A keď budeš mať túto časť hotovú, tak prevráť na druhú stranu a začni písať pozitívne veci, ktoré si počas posledných mesiacov urobila.

A teraz začni naozaj, ale naozaj dobre rozmýšľať. Čo všetko sa Ti podarilo? Jednotka z matematiky, výborne napísaný sloh, o ktorom si na začiatku roka ani netušila, že ho dokážeš napísať. Našla si si nové priateľky, pomohla zorganizovať benefičný koncert, naučila si sa piecť bábovky, pomohla si chorému susedovi, aby zmysluplne prežil čas choroby… A hľadaj ďalej. Úprimne si zapisuj to dobré aj to zlé. To, čo Ťa posúvalo kráčať dopredu. Ale aj to, čo Ti prekážalo napredovať.

Keď toto všetko napíšeš, a určite toho nebude málo, zistíš, že napriek všetkej únave mal ten školský rok zmysel. Že si sa opäť niekam posunula, že si niečo nové videla, zažila, objavila. Škola totiž nie je len o chodení do nejakej budovy, o sedení na mieste, počúvaní výkladu a písaní úloh. Škola je všetko, čo sa učíš. Vedieť sa milo prihovoriť cudziemu človeku. Pomôcť seniorom pri sociálnom projekte. Ísť doučovať mladších spolužiakov matematiku.

To nie je len o tom, že nosíš niečo v hlave. Je to aj škola srdca. Všimnúť si, že treba umyť riad v domácnosti, navariť večeru, pripraviť rodinnú slávnosť, priniesť kvety na stôl len tak pre radosť a nie ako povinnosť, ktorú niekto vyžaduje. To všetko si sa naučila za taký krátky čas. Je pravda, že za tieto znalosti nedostaneš vysvedčenie, ale známky za srdce Ti udelia ľudia, ktorých budeš počas života stretávať.

Osobne mám taký zvyk. Každý večer sa pomodliť za ľudí, ktorých som počas dňa stretla. Niekedy si ich všetkých ani neviem vybaviť v pamäti. Ale čo nedokážem ja, to vie doplniť Boh. A tak je to aj s vedomosťami a so školou. Niečo sa naučíš, niečo využiješ. Ale to najpodstatnejšie, to nevyčísliš známkou. To najpodstatnejšie ostane zapísané v srdci, hoci si nevieš vybaviť, kedy a za akých okolností si sa to naučila.

Prajem Ti, aby si vždy vedela správne učiť. Učiť sa srdcom, aby vedomosti mali zmysel.

V modlitbe na Teba pamätá

Tvoja krstná mama