Minizamyslenie Unavený Ježiš, neúnavná žena

Ježiša podvedome vnímame ako supermana. Má slová odpustenia pre hriešnikov, vylieči každú chorobu, dokonca aj kriesi z mŕtvych. Lenže aj on je človekom so všetkým, čo k tomu patrí – s únavou, bolesťou, naštvaním. A potrebou odpočinúť si.

On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ (Mt 15, 21 – 28)

Okolie Týru a Sidonu malo byť pre Ježiša územím pokoja. Je to územie pohanov, kde ho skoro nikto nepozná. Zrejme si po plných dňoch hodlal dopriať chvíle odpočinku so svojimi priateľmi. Lenže zvesť o ňom je rýchlejšia ako Google. Aj tu ho spozná akási bezmenná žena.

Ruku na srdce, nevieme, čo si počať s takouto príkrou, až urážlivou Ježišovou reakciou. Mnohí biblisti sa uchyľujú k tvrdeniu, že Ježiš skúša vieru ženy. Ale čo ak je naozaj totálne vyčerpaný? Vieme, ako reagujeme, keď máme potrebu nikoho nevidieť, vypnúť mobil a len tak byť, a do toho od nás niekto niečo chce.

Ježiš je unavený, ale žena je neúnavná. Bojuje za svoje dieťa. Verí, že tento muž jej môže dať to, po čom túži. A nechce veľa. Stačí jej aj omrvinka jeho božskej sily. A táto jej viera premohla aj Ježišovu únavu a počiatočnú nevrlosť.

Neradi to priznávame. Ježiš urobil na začiatku chybu. „Ale Biblia ma naučila, že pre ľudí dobro znamená skôr napraviť chybu, než sa dokonale každej chybe vyhnúť,“ píše Richard Rohr. (Jozef Husovský)