Pôstne minizamyslenie Mať pravdu alebo byť šťastný?

Pravda je len jedna. Každý má svoju pravdu. Každý má kúsok z tej jednej pravdy. Pravda je niekde uprostred. Odkedy položil Pilát polorečnícku otázku: „Čo je pravda?“ (Jn 18, 38), nevieme sa dobrať pravdy o pravde.

Ježiš povedal Židom, ktorí mu uverili: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Jn 8, 31 – 42

A je to popravde také dôležité vlastniť pravdu? Bolo by to také skvelé, keby sme úplne presne vedeli, čo je pravda, mohli ju zavrieť za nepriestrelné sklo a už ju nemuseli denne hľadať? Nebola by to potom nuda?

Niektorí teológovia hovoria, že pravda nie je žiadna teoretická, dogmatická ortodoxia, zábavka pre pár intelektuálov. Teológ Josef Pieper povedal, že hlavná aréna pravdy sa nachádza vo svete medziľudských vzťahov. Ide teda o žitú pravdu, alebo ako by povedal Ken Wilber, to, čo nás oslobodzuje, je naša pravdivosť. Voči sebe a voči iným. Jednoducho sme takí, akí sme. Nič nepridávame, nerobíme plecia (ani duchovné), neprikrášľujeme ani nepotvoríme sa. Sme tí, ktorí sme.

V rámci osobnej pravdivosti a zachovania vzťahov sa dokonca niekedy potrebujeme pravdy aj vzdať. Ako spomína Richard Rohr: „Psychoterapeut Dr. Phil hovoril párom, ktoré sa s ním prišli poradiť, že skôr či neskôr sa musí každý človek žijúci v manželstve rozhodnúť: ‚Chcem mať pravdu alebo chcem byť šťastný?‘ Hovorí, že ho prekvapuje a zarmucuje, koľko ľudí dáva prednosť tomu, mať pravdu, a preto sa zriedkakedy cítia šťastní. Sú otrasení, keď im potom položí tú svoju typickú otázku: ‚A ako vám to funguje?‘“ (Jozef Husovský)