Pôstne minizamyslenie Bohatstvo a slepota

Bohatstvo nie je hriech. Je to skôr výzva, ako ho využijeme.

Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.“ (Lk 16, 19 – 31)

Richard Rohr upozorňuje: „Kedykoľvek Ježiš v Novom zákone je alebo sa stretáva s bohatými, vždy ich bez výnimky vyzýva, aby vykročili za pozície, na ktorých stoja. Nikdy ich však neobviňuje zo zlého. Namiesto toho im však ukazuje ich slepotu.“

Ani boháč z podobenstva nie je zlý. Nemôže ani za Lazárovu chudobu. Môže však za to, že ju nevidí. Keby sa bohatstvo predávalo v krabičkách od cigariet, asi by na nich bolo upozornenie: Pozor, bohatstvo môže spôsobiť výrazné obmedzenia videnia, dokonca aj jeho stratu.

Boháč sa obklopuje toľkými vecami, peniazmi a prestížou, až cez ne prestáva vidieť na reálny život. Má pocit, že si stavia vežu, a pritom stavia priepasť. Medzi sebou a ľuďmi, medzi normálnym životom a umelým životom v prepychu. Pritom by stačilo, keby mu napadlo investovať časť svojho majetku do niečoho, čo zlepší aj život tých, ktorí nemali až také „šťastie“ na majetok. Zbavil by sa nezmyselných veží, zasypal by priepasť a do svojho domu by vpustil svetlo.

Bohatstvo môže spôsobiť aj otvorenie očí. (Jozef Husovský)