Minizamyslenie Nebo je symfónia

Františkánsky teológ a učiteľ duchovného života Richard Rohr priznal, že v ranom veku mal o nebi takúto predstavu: „Myslel som si, že všetci dostaneme rovnaké biele rúcho a štandardizovanú harfu a budeme na celú večnosť pridelení na ten istý obláčik.“ Z tohto pocitu ho vyviedli až tieto Ježišove slová:

Ježiš povedal svojim učeníkom: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.“ (Jn 14, 1 – 6)

Mnoho príbytkov znamená rôznorodosť a otvorenosť. „Inými slovami, ‚nebo‘ je neprítomnosť uniformity,“ ozrejmuje Rohr. Stačí sa pozrieť do galérie svätcov. Askéti, vizionári, mystici, vážni učenci, radostní milovníci života, figliari... Ich pomyselné príbytky teda nie sú unifikovanými bytmi z nekonečných sídlisk postavené podľa štátnych noriem. 

Ježiš o sebe povedal, že je cesta, pravda a život. Nie je to však jedna jediná linka na mape sveta. K cieľu zväčša vedú tisíce ciest. Každý z nás má tú svoju. Boh od nás nechce, aby sme boli svätými Teréziami z Avily či Františkami z Asissi. Ale svätými Teréziami z Bratislavy či Františkami z Príkrej. „Všetko, čo od vás Boh chce, ste vy,“ dodáva Richard Rohr. 

A ďalšou vecou v dome s mnohými príbytkami je položenie si otázky, ako chceme vychádzať s inými potom a tam, keď ich nedokážeme vystáť teraz a tu. Zrejme sa v nebi nebudeme môcť celú večnosť hrať na schovávačku.

Z toho, čo vieme zo života na zemi, v nebi sa nebude hrať unisono. Nebo je a bude symfóniou. (Jozef Husovský)