To, že Ježiš poprevracal stoly predavačom v chráme (Jn 2, 15), ešte nebolo nič oproti tomu, čo poprevracal v ich životoch. Napríklad toto:
Ježiš povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho. (Jn 5, 17 – 30)
Kniha Genezis jasne hovorí: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil“ (Gn 2, 2). Nikto si nedovolil spochybniť Boží odpočinok. Až na Ježiša.
„V dejinách sa veľmi dlho používala statická a monarchická predstava Boha – Najvyššieho Panovníka, žijúceho väčšinou vo skvelej izolácii od toho, čo on (Boh sa v tomto modeli znázorňoval vždy a výhradne ako muž) stvoril. Tento Boh je teda chápaný predovšetkým ako Kritický Pozorovateľ (a jeho prívrženci sa snažia, aby svojho Stvoriteľa v tomto ohľade čo najlepšie napodobnili),“ napísal Richard Rohr.
Odpočívajúci Boh tak všetkým vyhovoval. Ďaleko v nebi, ležiaci v sieti s mojitom v ruke. A veriaci dole sa mali dobre držať jeho príkladu. A tak robili ešte menej. A sladké ničnerobenie považovali za najdôležitejšie zo všetkého.
Ježiš im tento sladký pocit totálne rozhádzal. Boh neodpočíva. Boh neustále pracuje. Tvorí, kreuje a dokončuje svoje stvorenie. „Vždy sa stávame tým, na čo hľadíme, veľmi záleží na tom, s kým trávime čas,“ dodal na záver svojich slov vyššie Richard Rohr. Či čas trávime s odpočívajúcim kritickým alebo tvoriacim otvoreným Bohom. (Jozef Husovský)
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.