Pôstne minizamyslenie Vytvárať priestor

To, že svet nefunguje presne podľa našich predstáv, je niekedy oveľa ťažšie ako problémy, ktoré nás denne stretávajú.

A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lk 9, 22 – 25)

Mnohí túto Ježišovu výzvu prekladajú ako popretie svojej originálnosti, schopností a talentov. S tým by však nesúhlasil ani sám autor tohto výroku. Ježiš má na mysli popretie svojho „falošného ja“, o ktorom veľmi často píše Richard Rohr. Ide teda o popretie vlastných predstáv, ako by mali reagovať iní, Boh a ako by mal fungovať svet podľa nás.

Zapretie seba teda znamená vytvárať viac priestoru pre ostatných. Čím menej bude mňa, tým viac môže byť ostatných. A toto vytváranie priestoru nie je samoúčelné ani nevyplýva z povinnej pokory. Slúži človeku na to, aby dokázal vlastné ja konfrontovať s ostatnými ja. Aby počúval, nasával atmosféru a užíval si dar iného pohľadu.

Áno, často to znamená zahryznúť si do jazyka, keď chceme silou-mocou pretláčať svoj názor. A naopak, povedať či postaviť sa za niečo zásadné, aj keď sa nám vôbec nechce, pretože to vyžaduje vykročiť zo svojej komfortnej zóny.

Mlčať, keď chceme hovoriť, hovoriť, keď chceme mlčať, nechať miesto na prejavenie iným, keď máme nutkanie prejaviť sa sami. To je veľmi ťažký kríž. Náš každodenný. (Jozef Husovský)