Zo sveta pravoslávia Napriek opätovnému ultimátu mnísi odmietajú opustiť Kyjevsko-pečerskú lavru

Komisia ukrajinského ministerstva kultúry 5. júna ukončila práce na inventarizácii budov dolnej časti Kyjevsko-pečerskej lavry.

Následne podpísala dohodu s národným parkom, ktorý spravuje jaskynný kláštor ako celok a prevádzkuje múzejný komplex v hornej časti Kyjevsko-pečerskej lavry, čím potvrdila odovzdanie štátneho majetku do užívania národného parku.

Komisia preskúmala 79 objektov, ktorých stav sa líšil, a previedla ich späť do užívania štátu. Zistila, že Ukrajinská pravoslávna cirkev vykonala nepovolené prestavby a prístavby, prestavala kultúrne pamiatky a postavila nové budovy.

Minister kultúry Olexandr Tkačenko okrem toho poukázal na „zaujímavú skutočnosť“ v zisteniach komisie, že kláštor v rokoch 2007 až 2013 dostal od ukrajinskej vlády 85 miliónov hrivien (viac ako 10 miliónov amerických dolárov podľa vtedajšieho kurzu) na rôzne práce.

Zatiaľ nie je jasné, či tieto peniaze boli použité na výstavbu nových budov alebo na zachovanie kultúrneho dedičstva. V každom prípade toto zistenie vyvracia argumentáciu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, že Kyjevsko-pečerskú lavru po zániku Sovietskeho zväzu obnovila úplne sama.

Zo sveta pravoslávia Kyjev vytláča Ukrajinskú pravoslávnu cirkev z jej kláštorov a chrámov

Ján Krupa noek.info

Moskovský patriarcha Kirill sa so žiadosťou o pomoc obrátil aj na pápeža Františka či generálneho tajomníka OSN Guterresa.

Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá mohla bezplatne užívať dolnú časť Kyjevsko-pečerskej lavry až do ukončenia zmluvy o užívaní koncom marca 2022 zo strany ukrajinského ministerstva kultúry, bola informovaná o dohode medzi spomenutou komisiou a národným parkom a požiadaná, aby do troch pracovných dní opustila areál.

Do 13. júna však tento dokument ani nepodpísala, ani neodovzdala kľúče od 79 budov. Podľa vyhlásenia ministerstva kultúry sa táto obštrukcia a všetky ostatné budú riešiť súdnou cestou.

Právne oddelenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi označilo dohodu medzi ministerstvom kultúry a národným parkom za „nezákonnú a neodôvodnenú“, rovnako ako rozhodnutie o zrušení zmluvy medzi národným parkom a Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou o bezplatnom užívaní dolnej časti lavry, preto nemusí byť realizovaná.

Okrem toho vraj nedostalo správy komisie o údajných porušeniach ustanovení o využívaní. A navyše právne oddelenie sa odvolávalo na prebiehajúce súdne spory.

Obchodný súd v Kyjeve 13. júna v jednom z prípadov rozhodol proti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Išlo o žiadosť tejto cirkvi o odstránenie prekážok pri užívaní nehnuteľností – o umožnenie prístupu k nehnuteľnostiam a konania bohoslužieb –, pričom išlo o Katedrálu zosnutia Bohorodičky a refektár.

Nebola predlžená zmluva o užívaní oboch nehnuteľností v areáli hornej časti lavry. Platnosť zmluvy vypršala koncom roka 2022. Ukrajinská pravoslávna cirkev podala sťažnosť 5. januára.

Ruský cirkevný súd označil pacifizmus za herézu

Cirkevný súd Ruskej pravoslávnej cirkvi označil pacifizmus za herézu cudziu cirkvi. Vyplýva to z dokumentov súdneho konania proti Ioannovi Burdinovi, v ktorom má byť zbavený kňazstva, pretože sa vyslovil proti vojne Ruska proti Ukrajine.

V marci 2022 Burdin v kázni hovoril o neprípustnosti zabíjania, pričom už predtým odsúdil vojnu a na svojej farskej webovej stránke zverejnil príslušné materiály. Následne dostal pokutu za diskreditáciu ruskej armády.

V súdnych dokumentoch sa rozvádza, že Burdin sa v súvislosti so svojím postojom k vojne odvolával na pacifizmus, ktorý odvodzoval od kresťanstva. Vznáša sa voči nemu obvinenie, že je „pseudopacifista“, pretože sa nikdy nevyjadril proti vojne na východnej Ukrajine, v ktorej podľa autorov súdnych dokumentov je agresorom Ukrajina. Teda „jeho pacifizmus je jednostranný, je za ním vidno jeho protiruský politický postoj, ktorý je v našej krajine vnímaný ako neprijateľný, a čo je dôležité zdôrazniť, je radikálne odlišný od postoja Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý mu je nepochybne známy“.

Ruský kňaz, ktorý kritizoval krviprelievanie na Ukrajine, dostal finančný trest

Postoj

Keďže je v Rusku zakázané vystupovať proti „vojenskej agresii“, pravoslávny kňaz musí zaplatiť 35-tisíc rubľov.

No cirkevný súd odmieta aj skutočný pacifizmus: „Ale ani samotný pacifizmus, ktorým sa kňaz Burdin snaží odraziť obvinenia voči svojej osobe, nie je v súlade s pravým učením Pravoslávnej cirkvi, ktoré je predstavené v ‚Základoch spoločenskej koncepcie‘. Pacifizmus bol súčasťou heretických náuk v rôznych obdobiach cirkevných dejín [...].“

V apríli 2022 Ioann Burdin opustil svoj úrad a farnosť, ale naďalej prevádzkoval svoj kanál na Telegrame. V septembri 2022 chcel prejsť pod jurisdikciu Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je ochotná ho prijať. Keď požiadal Moskovský patriarchát o povolenie na prestup, 16. marca 2023 mu zakázali sláviť bohoslužby a bolo proti nemu začaté cirkevné súdne konanie.

V tomto procese bol obvinený z diskreditácie vedenia Ruskej pravoslávnej cirkvi, z podkopávania dôvery veriacich v hierarchiu a takto poškodzovania jednoty cirkvi. V dokumentoch cirkevného súdu sa uvádza, že možno „bez ohľadu na prípadnú trestnoprávnu perspektívu by bolo potrebné v prípade kňaza Ioanna Burdina prijať rozhodnutie, ktoré klasifikuje jeho výroky a články ako vyhlásenia obsahujúce invektívy voči cirkvi a svätým a ako hlásanie pacifizmu, ktoré kráča v stopách chiliastickej herézy a radikálne sa odchyľuje od pravoslávneho učenia o vojne a mieri a ochrane vlasti, ako je toto pravoslávne učenie predstavené najmä v ‚Základoch sociálnej koncepcie Ruskej pravoslávnej cirkvi‘, pretože jeho ‚tolstojovský‘ pacifizmus je v skutočnosti len maskou a zástierkou politicky angažovanej osoby, ktorá je nepriateľská voči Rusku a Ruskej pravoslávnej cirkvi“.

Albánska pravoslávna cirkev je nespokojná s reštitúciami

Albánska pravoslávna cirkev kritizuje albánsku vládu za pomalé reštitúcie cirkevného majetku vyvlastneného počas komunistického obdobia. Uvádza sa to v správe ministerstva zahraničných vecí USA o náboženskej slobode za rok 2022.

Hoci existujú formálne dohody medzi štátom a Albánskou pravoslávnou cirkvou a ďalšími náboženskými spoločenstvami v Albánsku, ktoré upravujú otázky štátnych dotácií a reštitúcií, cirkev je nespokojná s ich vykonávaním a dodržiavaním zo strany vlády.

Albánska pravoslávna cirkev je štátom oficiálne uznaná ako jedna z hlavných náboženských komunít v krajine, spolu so sunnitskou moslimskou komunitou, ďalej s komunitou Bektaši, s Rímskokatolíckou cirkvou a Evanjelickým bratstvom Albánska.

Albánska pravoslávna cirkev uviedla, že požiadala o odškodnenie za približne 890 nehnuteľností, ale len 10 % z nich bolo preskúmaných príslušným vládnym orgánom. V ostatných prípadoch sa Albánska pravoslávna cirkev musela obrátiť na súdy, na ktorých však dochádzalo k dlhým prieťahom. V dôsledku toho mohla byť v mnohých prípadoch prekročená desaťročná lehota na reštitúciu.

Na rôznych súdoch sa riešili stovky prípadov. Napriek početným žiadostiam vláda nevrátila všetky posvätné predmety, relikvie, ikony a archívy. A okrem toho vláda nepodnikla žiadne kroky na vrátenie troch chrámov v Permete, Tepelene a Sarande, hoci právne procesy sú takmer ukončené.

Takisto vleklo prebieha legalizácia náboženských stavieb postavených nelegálne po páde komunizmu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Príslušný štátny orgán v správe uviedol, že v roku 2022 bolo zlegalizovaných 21 kostolov a ďalších budov Albánskej pravoslávnej cirkvi. Táto cirkev to poprela a uviedla, že v sledovanom roku nedošlo k žiadnej legalizácii.

Albánska pravoslávna cirkev sa sťažovala aj na to, že v rozpore s dohodou so štátom musí platiť DPH a iné dane a poplatky. Na štátnych dotáciách získala 26,5 milióna lekov (249 000 amerických dolárov), ale v rozpore s dohodami zaplatila 113 miliónov lekov (1 milión dolárov) na daniach a sociálnom a zdravotnom poistení, ktoré jej neboli vrátené. Jej žiadosť o vrátenie zostala bez odpovede. Na podobné problémy sa sťažujú aj ostatné náboženské spoločenstvá v Albánsku, s ktorými má štát uzavreté dohody.

Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011 je Albánska pravoslávna cirkev tretím najväčším náboženským spoločenstvom v krajine po sunnitských moslimoch a Rímskokatolíckej cirkvi. Hlási sa k nej približne 7 % obyvateľstva. Takmer 20 % obyvateľov neodpovedalo na otázku o svojej náboženskej príslušnosti.

Od konca komunizmu vedie Albánsku pravoslávnu cirkev arcibiskup Anastasios (Yannoulatos), ktorý v roku 2022 oslávil 30. výročie svojho pôsobenia. V roku 2020 táto cirkev oznámila, že v rokoch 1991 až 2019 kompletne obnovila 63 chrámov a kláštorov a postavila aj desiatky nových kostolov.