Katolícke školy Diverzita, férovosť a inklúzia alebo radšej univerzálnosť, láska a premena?

Hnutie za „diverzitu, férovosť a inklúziu“ (angl. diversity, equity, inclusion, skr. DEI) sa prehnalo krajinou rýchlosťou blesku a čoskoro sa ujalo vo všemožných inštitúciách od škôl cez knižnice až po firmy. Netrvalo dlho a pridali sa aj nespočetné katolícke školy a univerzity. Vytvorili kancelárie a programy DEI prakticky identické s tými, ktoré môžeme nájsť v sekulárnych inštitúciách. Občas sa možno nejaká škola pokúsi dať týmto programom katolícky akcent. V podstate však školy krotko napodobňujú sekulárny vzor a v mnohých prípadoch vyzdvihujú DEI na definujúcu prioritu svojej inštitúcie, pričom na popredných miestach na zozname je „férové kurikulum“ a „férová personálna politika“.

Na určitej úrovni tieto mimikry nikoho neprekvapujú. Už od 60. rokov 20. storočia sa katolícke univerzity a školy správajú ako staroveký Izrael, ktorý si žiadal kráľa, „aby sme boli ako všetky národy“ (1 Sam 8, 20). Správcovia katolíckych škôl v snahe byť ako všetky školy – najmä ako Harvard či Yale – skryli alebo zahodili to, vďaka čomu boli ich školy charakteristicky katolícke, a celkom si osvojili všetko, čo robia sekulárne školy. Kopírovanie hnutia DEI, ktoré tak silne presadzujú sekulárne školy, je iba najnovším prípadom prvotného problému Božieho ľudu: že nechce byť Božím ľudom, ale chce byť ako akýkoľvek iný ľud.

Zároveň je paródiou, keď katolícke školy hrdo nevyhlasujú, že ich ponuka je „lepšia“ – hlbšie premyslená, väčšmi vystihuje ľudskú prirodzenosť a väčšmi sa orientuje na skutočný cieľ ľudskej osoby – než programy na sekulárnych školách.

Urobme si teda myšlienkový experiment. Dajme nabok všetky potenciálne agendy spojené s DEI a vezmime si toto hnutie iba tak, ako sa javí. Diverzita oslavuje mnohé rozdiely medzi ľuďmi, ktoré nás majú všetkých obohatiť. Férovosť sľubuje, že sa s každým človekom bude férovo zaobchádzať. (To je jej najpozitívnejší výklad; v skutočnosti kladie radikálne požiadavky na rovnaké výsledky a zastúpenie „menšín“ v každom sektore spoločnosti.) Inklúzia uvádza každého človeka do každej diskusie, respektíve situácie.

Na žiadnom z týchto troch cieľov nie je nič zlé, keď sa takto formulujú. Katolícka škola by si však mala položiť otázku: Chceme svojim študentom ponúknuť iba toto? Ak je škola nato, aby viedla študentov k pravde, a pravdou je trojjediný Boh, nemala by sa škola, ako aj interakcie medzi jej zamestnancami a študentmi riadiť hlbšími, zásadnejšími záujmami – ktoré sú večné a morálne, nielen politické a praktické?

Aj keď si možno sekulárni podporovatelia diverzity, férovosti a inklúzie myslia opak, príležitosti na ne neprehovárajú k najvnútornejším zákutiam ľudského srdca, ktoré je nespokojné, kým nespočinie v Bohu, o ktorom majú katolícke školy učiť, lebo nato sú. Ľudia chcú oveľa viac než len rozdiely, prijatie a príležitosť. A katolícke školy by im mali splniť potreby, na ktoré poukazuje už samotná ich existencia.

Čo keby teda katolícke školy prestali rozprávať o „DEI“ a namiesto toho ponúkali študentom „ULP“ – univerzálnosť, lásku a premenu?

„Katolícky“ znamená univerzálny. Rozmanitosť môže byť korením života pri výbere príchutí zmrzliny, ale ľudia túžia patriť – a zapadnúť – do čohosi väčšieho, než sú oni sami, čohosi, čo môže dať význam a cieľ ich konaniu. Rozdielnosť pre rozdielnosť nikam nevedie, tak načo sú „diverzifikovaní autori“, ak iba dookola opakujú to, čo si už študenti dávno myslia, že vedia, a nevrhajú svetlo na koherentný – čiže katolícky a božský – celok?

Katolícka cirkev má miesto pre jedinečné dary a osobitosti každého človeka, ako veľmi jasne hovorí svätý Pavol vo svojej rozsiahlej analógii členov Cirkvi ako rozličných údov jediného tela. (1 Kor 12) To, čo povedal Boh Jeremiášovi, platí o každom jednom človeku: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa“ (Jer 1, 5). Katolícke školy by mali viesť študentov k tomu, aby u seba objavili rozličné povolania vo svetle jedinečného Božieho plánu spásy.

Férové zaobchádzanie s robotníkmi a so zamestnancami by malo byť minimálnou požiadavkou v každej slušnej inštitúcii. Ježiš však od svojich učeníkov žiada oveľa viac než len rovnaké zaobchádzanie s blížnymi pred zákonom. Žiada, aby ako on preukázali skutočnú lásku: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34).

Keď teda katolícke školy učia študentov, ako sa stať svätými, nemali by im sľubovať minimum. Mali by komunikovať, že v ich škole sa každý človek, hnaný Kristovou láskou (2 Kor 5, 14), bude podieľať na povolaní milovať iných, ako prikazuje Kristus.

Ako sme už spomínali, človek túži niekam patriť a táto túžba nás podnecuje vstupovať do skupín a združení. Cieľom katolíckych škôl však nie je iba „inklúzia“ každého človeka. Ich cieľom je premena každého ich člena z hriešnika na svätého. Technický teologický výraz pre túto premenu je zbožštenie alebo theosis, proces, vďaka ktorému sme stále väčšmi ako Boh prostredníctvom daru jeho milosti. Ak sa katolíckym školám nepodarí dosiahnuť to, že ich študenti budú väčšmi ako Boh, vo svojom poslaní zlyhali.

Prísľub univerzálnosti, lásky a premeny v každom smere presahuje prísľub diverzity, férovosti a inklúzie. Prečo by teda mali katolíci chcieť napodobňovať minimálne štandardy sveta, keď môžu ponúknuť ľuďom vo svete to, čo naozaj potrebujú: miesto v Božom kráľovstve, dotyk Božej lásky a stretnutie s Božou spásou? Je načase aktualizovať webové stránky a slogany: katolícke školy ponúkajú všetkým študentom a zamestnancom ULP, aby mohli žiť naveky. Keď sa to urobí dobre, možno by nakoniec mohli sekulárne inštitúcie napodobňovať katolícke.

Originál článku v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

David G. Bonagura Jr. vyučuje v Seminári sv. Jozefa v New Yorku. Je autorom knihy Steadfast in Faith: Catholicism and the Challenges of Secularism (Pevní vo viere. Katolicizmus a výzvy sekularizmu, Cluny Media) a Staying with the Catholic Church: Trusting God’s Plan of Salvation (Zostať v Katolíckej cirkvi. Dôvera v Boží plán spásy).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.