Skoncujte so spiatočníckymi praktikami, odkázali Vatikánu prešetrovaní teológovia

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Pápež František a prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Müller dostali pred niekoľkými týždňami nezvyčajný list. Autormi sú pätnásti biskupi, kňazi a rehoľné sestry, ktorých Vatikán v minulosti prešetroval pre ich názory.

Študoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa spravodajstvu.

Ďalšie autorove články:

Reakcia Najvyššieho súdu Nevylúčil, že došlo k stretnutiu Moznera a Zeleňakovej krátko pred rozhodnutím o Kováčikovi

Debata v redakcii Rodinkárstvo tu bolo vždy, ale Fico už stratil zábrany. Šimečka skúša Matovičov model

Súboj o Prešovský kraj Mazurek nie je náš, vravia ľudia okolo Smeru a Hlasu. Migaľ kampaňuje aj za oltárom

Jedným z adresátov listu nespokojných teológov je prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Müller. Foto – TASR/AP

Dôvodom postupu Svätej stolice voči nespokojným teológom boli ich názory na homosexualitu, antikoncepciu či svätenie žien, ktoré zastávali v rozpore s učením cirkvi. Viacerí sa nevyhli ani disciplinárnemu potrestaniu. Informoval o tom National Catholic Reporter.

O čo ide autorom listu?

Signatárom listu sa nepáči spôsob, akým Vatikán zaobchádza s teológmi, ktorí sa musia pred Kongregáciou pre náuku viery zodpovedať z odklonu od cirkevného učenia. Napríklad im prekáža, že obvinená osoba nemôže hovoriť priamo so svojím žalobcom, ale aj to, že s Vatikánom nemôžu komunikovať priamo, ale len sprostredkovane cez biskupov alebo iných predstaviteľov. Diskrétne postupy by podľa nich mala nahradiť väčšia otvorenosť a transparentnosť.

Kritizujú tiež nedostatočný priestor na obhajobu a odvolanie sa voči rozhodnutiam. Kongregácii pre náuku viery vyčítajú, že sa stavia do roly žalobcu, vyšetrovateľa aj sudcu, a preto nemôže zabezpečiť skutočnú spravodlivosť. Postupy Vatikánu sú podľa nich spiatočnícke a patria do 16. storočia.

Signatári poukázali aj na fyzické utrpenie prešetrovaných osôb. Spomenuli prípad belgického jezuitu Jacquesa Dupuisa, ktorého malo trojročné vyšetrovanie priviesť do nemocnice a podľa nespokojencov spôsobilo aj jeho predčasnú smrť.

Autori listu navrhujú, aby prešetrovanie problematických názorov neviedla Kongregácia pre náuku viery, ale nezávislá sedemčlenná komisia expertov. Štyroch členov by vyberal Vatikán, zvyšných troch by určila obžalovaná osoba. Za zostavenie komisie by zodpovedal Generálny sekretariát Biskupskej synody, záverečné odporúčania by boli predkladané pápežovi a synode biskupov.

Ďalšími zmenami by malo byť zrušenie anonymných obvinení, priamejšia komunikácia medzi Vatikánom a prešetrovanou osobou a stanovenie časových limitov, aby sa predišlo prílišnému preťahovaniu procesov.

Austrálski biskupi aj americké rehoľníčky

Medzi autormi listu je viacero známych osobností, ktoré v posledných rokoch rozbúrili vnútrocirkevné vody. Pochádzajú najmä z USA, Austrálie a Írska. Medzi najznámejšie mená patria austrálski biskupi William Morris a Patrick Power, ktorí sa otvorene konfrontovali s Vatikánom, kritizovali povinnosť celibátu a zákaz svätenia žien. Prvého menovaného v roku odvolal 2011 odvolal pápež Benedikt XVI., druhý rok nato abdikoval sám.

Prečítajte si aj
"Tichá očista". Od nástupu Benedikta XVI. muselo odstúpiť už 77 biskupov Zdieľať

Ďalším výrazným menom je írsky redemptorista Tony Flannery, ktorého Vatikán suspendoval pre názory na svätenie žien. Známy bol aj liberálnymi názormi na homosexualitu a antikoncepciu. Medzi podpísanými figurujú aj liberálne americké rehoľníčky Jeannine Gramick a Elizabeth Johnson či bývalý austrálsky kňaz Paul Collins.

„Nie je šanca, že by som sa vrátil do svojho úradu,“ povedal pre National Catholic Reporter suspendovaný redemptorista Tony Flannery. „Mám 69 rokov a rozhodol som sa vložiť všetku svoju energiu do poukázania na nespravodlivosti pri vyšetrovaní v cirkvi. To, čo teraz robím, prinesie ovocie možno o sto rokov.“