Výzvy pre nového spišského biskupa Riešiť treba polarizáciu, ekonomiku, reštrukturalizáciu farností. A byť prorokom

Veriaci na Spiši, Liptove a Orave už takmer tri roky čakajú na vymenovanie nového diecézneho biskupa. Biskupský stolec na Spišskej Kapitule je uprázdnený od smrti biskupa Štefana Sečku, ktorý zomrel 28. októbra 2020.

Diecézu odvtedy vedie diecézny administrátor, za ktorého bol zvolený spišský pomocný biskup Ján Kuboš. Ako administrátor však nemá všetky právomoci diecézneho biskupa. 

„Stav sede vacante spôsobuje oddialenie niektorých závažnejších rozhodnutí, čo môže mať nie pozitívny vplyv aj na niektorých kňazov či laikov,“ priznáva pre Svet kresťanstva biskup Kuboš.

V zákulisí sa v uplynulom období skloňovalo viacero mien, ktoré by mohli nahradiť zosnulého diecézneho biskupa Sečku, no hovorilo sa aj o zložitom a nateraz neúspešnom procese výberu.

Po príchode nového apoštolského nuncia Nicolu Girasoliho, ktorý pred rokom nahradil Giacoma Guida Ottonella, sa však situácia pohla dopredu a menovanie nového spišského biskupa je podľa zákulisných informácií otázkou už len niekoľkých dní či týždňov.

Aj preto sme sa pozreli na to, aké najväčšie výzvy budú stáť pred novým biskupom a akou osobnosťou by mal byť.

Chýbajú nám proroci

Spišský diecézny administrátor Ján Kuboš je presvedčený, že biskup 21. storočia by mal mať „všetky vlastnosti, ktoré od kandidáta na biskupa vyžaduje Kódex kánonického práva a iné úradné dokumenty cirkvi, najmä v súvislosti so službou slova, službou sviatostí a službou lásky (charita), ktoré sú prioritami v službe každého vysväteného služobníka cirkvi“.

Podľa biskupa Kuboša „sú to vlastnosti, ku ktorým je pobádaný každý kňaz, ktorý je pri vysviacke vyzvaný naplniť svoj život tajomstvom Pánovho kríža“. Zároveň pripomína, že dekrét Christus Dominus vo svojom úvode konštatuje, že biskupi majú poslanie pokračovať v nepominuteľnom diele Krista, večného Pastiera.

 Kto je nový arcibiskup Madridu Chce budovať „samaritánsku“ cirkev. Na inauguráciu pozval aj chudobných

 Ján Krupa

Menovanie Josého Coba Cana, ktorý sa onedlho stane aj kardinálom, je prekvapením. Nunciovo terno s inými menami pápež odmietol. 

Dekan v Kežmarku František Trstenský vidí odpoveď na otázku, aký má byť dnešný biskup, v kombinácii Svätého písma, Kódexu kánonického práva a v príklade terajšieho Svätého Otca.

Trstenský považuje za kľúčovú vetu z Lukášovho evanjelia, ktorú Ježiš hovorí Petrovi: „A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ Biskup má byť preto v prvom rade pastier a prvý ohlasovateľ evanjelia v diecéze.

Indície biskupom dáva aj pápež, ktorý pri stretnutiach často zdôrazňuje: byť blízko ľuďom a byť blízko kňazom.

Trstenský, ktorý je biblista, uvažuje nad Božím slovom a v súvislosti s biskupom vyzdvihuje dve slová: zákon a proroci.

„Zákon znamená, aby žil opravdivo vieru, aby to bola apoštolská viera. Preklad slova biskup je aj ten, že je to istý dozorca. Episkopos je ten, kto pozerá zvrchu, dohliada. A tam vidím úlohu biskupa – dohliadať na zákon, teda aby tu bola zdravá liturgia, náuka a podobne.“

Čo nám dnes podľa Trstenského chýba, sú proroci. „Jedna vec je, aby liturgia bola slávená dobre, aby kňazi zodpovedne učili náuku cirkvi. Ale navyše sa biskupa, ale aj každého kňaza týka úloha proroka. Muža, ktorý vie pozdvihnúť hlas a napomenúť, keď treba. Prorok je v Biblii inštitúcia nasmerovaná aj voči kňazom či kráľom.“

Takým bol podľa neho pápež Ján Pavol II. – po dvadsiatich či tridsiatich rokoch v cirkvi hovoríme, že mal svojho času pravdu, keď hovoril o kultúre smrti a života, o ohrození rodiny, hoci sme vtedy celkom nechápali, o čom rozpráva. „A to je to prorocké – otvárať témy, ktoré budú rezonovať a hýbať spoločnosťou o pár rokov,“ myslí si kežmarský dekan.

Manželia Pavel a Eva Izraelovci, ktorí sú aktívnymi laikmi, očakávajú, že biskup bude mať živý a autentický vzťah s Kristom, ktorý bude čo najviac očistený od formalizmu a nesprávnej preduchovnenosti. „Hoci zakorenený v nebi, mal by rozumieť výzvam dnešného sveta pre človeka aj cirkev a mal by ich vedieť veriacim vysvetliť, a to aj bez ,nebeského nárečia‘,“ hovoria manželia.

„Pre mňa je príkladom takého prístupu americký biskup Robert Barron. Dôležité je, aby bol biskup blízky ľuďom a chcel byť s nimi, aby ho vnímali ako otca. Zároveň musí byť otcom aj pre svojich kňazov. Mal by byť ochotný obetovať sa za diecézu aj veriacich,“ hovorí Izrael.

Biskup manažér?

Farár v Novej Lesnej a bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský od biskupa očakáva, že bude „najmä dobrým pastierom, určite by mal byť ľudský, komunikatívny, nekonfliktný, otvorený k dialógu s rôznymi vrstvami spoločnosti, ale aj rozhodný a schopný riešiť problémy“.

Byť biskupom neznamená byť len pastierom, ale v určitom zmysle aj manažérom. Biskup je totiž zodpovedný nielen za duše, ale aj za hmotné majetky diecézy, rozhoduje o personálnych zmenách a personálnom usporiadaní diecézy, o zriaďovaní a rušení farností, musí si tiež vedieť naplánovať rôzne slávnosti, stretnutia, birmovky a podobne.

„Ideálne by to mohlo fungovať tak, že biskup najmä navštevuje a povzbudzuje kňazov, veriacich a farnosti a zároveň si manažérsky tak zabezpečí fungovanie úradu schopnými a dôveryhodnými ľuďmi, aby mohol čím viac času venovať pastoračnej službe a čo najmenej byrokracii. Mal by viac komunikovať s verejnosťou prostredníctvom sociálnych médií,“ zamýšľa sa kňaz pôsobiaci v Tatrách.

Kežmarský dekan Trstenský pripomína, že aj farár je zodpovedný za hmotné dobrá farnosti a sú isté veci, ktoré nemôže delegovať na kaplánov, napríklad ekonomické záležitosti. „Dovolím si povedať, že diecézny biskup to má možno trocha jednoduchšie, lebo on má možnosť mnohé veci delegovať. A tam je tá múdrosť.“

Trstenský k tomu dodáva, že ani pápež neriadi celú cirkev sám, ale má okolo seba tím ľudí a inštitúcie, ktoré majú rôzne právomoci a Svätému Otcovi pomáhajú.

„A to je výzva dnešnej doby, mať okolo seba múdrych ľudí, ktorí rozumejú ekonomike, hospodárstvu, ale aj takým veciam, ako je manželstvo a rodina, katechizácia mladých ľudí. Aj v diecéze sú rôzne komisie a to nie sú komisie pre komisie. Sú preto, aby dali život očakávaniam ľudí a cirkvi,“ vraví Trstenský.

Pripomína, že cirkev pozná úlohu generálnych vikárov, biskupských vikárov, diecéznej pastoračnej rady, diecéznej hospodárskej rady, kňazskej rady a podobne. „Keď niekto príde za biskupom pre majetkové veci, vie ho poslať za vikárom pre majetkové veci. Iste, posledné slovo má biskup. Ale má tam niekoho, komu dôveruje a kto mu to pripravuje. Je to veľká úloha. Môj pohľad na to je, že do budúcna sa asi pôjde viac cestou delegovania právomocí,“ konštatuje Trstenský.

Manželia Izraelovci si myslia, že poslanie biskupa je s Božou pomocou zlučiteľné aj s manažérskymi úlohami. „Osobne preferujem, aby bol biskup pastierom, ktorý, vedený Duchom Svätým, si bude vedieť správne vybrať odborníkov na spoluprácu v manažovaní,“ hovorí Eva Izraelová.

Zľava František Trstenský, Ján Kuboš a Anton Ziolkovský. Foto: Postoj/Martin Krystýnek, TASR/František Iván, Postoj/Adam Rábara

Biskup Ján Kuboš konštatuje, že „cirkev je božsko-ľudská ustanovizeň, teda je to aj duchovné, aj viditeľné spoločenstvo; ale nie je to spoločenstvo duchov. Z tohto dôvodu cirkev potrebuje na uskutočňovanie svojho poslania – učiť, posväcovať a spravovať Boží ľud – aj bona temporalia, čiže časné dobrá“. To sú budovy, kostoly, pastoračné centrá a prostriedky na ich prevádzku a funkčné zabezpečenie.

„Z tohto pohľadu je užitočné, keď biskup dokáže so súcimi najbližšími spolupracovníkmi kňazmi či laikmi spravovať časné dobrá tak, aby priniesli úžitok.“

Spišský diecézny administrátor pripomína, že aj napriek týmto povinnostiam je prvoradou úlohou biskupa ohlasovať Krista, čo pripomína aj dekrét Christus Dominus: „Pri plnení svojho učiteľského poslania biskupi nech hlásajú ľuďom Kristovo evanjelium; to je najdôležitejšia z ich prvoradých povinností“ (CHD 12).

V tomto zmysle, že biskupi majú poslanie pokračovať v nepominuteľnom diele Krista, večného Pastiera, je podľa Kuboša pojem biskupa manažéra vzdialený Kristovmu poslaniu.

Formácia kňazov, ekonomika aj pastorácia Rómov

Biskupa Kuboša, dekana Trstenského a farára Ziolkovského sme sa pýtali aj na ďalšie výzvy stojace pred novým biskupom na Spiši.

Ziolkovský si myslí, že ak má byť pastorácia účinná, musí fungovať v prvom rade zázemie. „Nový diecézny biskup by mal na prvom mieste svoju pozornosť venovať kléru. Najskôr sa musí obklopiť skúsenými dôveryhodnými spolupracovníkmi, ktorí budú schopní robiť veci ináč; podržia ho a povzbudia pri ťažkých rozhodnutiach, ktoré ho čakajú.“

Podľa Ziolkovského by potom mala nastať konsolidácia kléru, potrebné je na Spiši nájsť systém pre takú personálu politiku, aby sa problémy neodsúvali, ale riešili hneď na začiatku.

Potrebné je tiež viac komunikovať s kňazmi. „Podľa mojej mienky je dlhodobým problémom chýbajúca evaluácia pastoračných pracovníkov a osobný kontakt s kňazmi tak, aby personálne rozhodnutia biskupa brali do úvahy aj ich doterajšie pôsobenie, schopnosti a predstavy o budúcnosti,“ uvažuje Ziolkovský.

Pastorácia kňazov je výzvou aj podľa dekana Trstenského. Ten si vie predstaviť, že by diecéza mala vikára pre klérus, ktorý by navštevoval kňazov, hovoril s nimi a v spolupráci s biskupom riešil problémy. „Potrebujeme oživenie, nasmerovanie, je tu silná generácia mladých kňazov plných entuziazmu, ale potrebujú usmernenie.“

 Kňazské vysviacky Netešme sa z toho, že máme dostatok kňazov. Ten pocit môže byť zradný

 Imrich Gazda

Tento rok bude vysvätených najmenej novokňazov od Novembra. Problémom však nie sú čísla, ale čosi iné. (+ grafy)

Anton Ziolkovský ďalšiu veľkú výzvu vidí v hospodárení diecézy. Je presvedčený, že nový biskup by si mal vo vlastnom záujme dať spraviť interný audit, aby vedel, v akej finančnej kondícii sa diecéza nachádza.

Tento krok je podľa neho dôležitý, lebo diecézy budú nútené stále viac dorovnávať odmeny kňazov z vlastných finančných zdrojov, a preto bude nevyhnutné hľadať cesty, ako navýšiť vlastné príjmy a „otvoriť v diecéze debatu o centrálnom spravovaní (nie vlastnení) farských majetkov, ako to funguje napríklad v Taliansku“.

Podľa farára Ziolkovského by tiež diecéza mala pristúpiť k zverejňovaniu informácií o vlastnom hospodárení smerom k veriacim tak, ako to robia v iných krajinách. „Je to nielen otázka kultúry a primeranej transparentnosti, ale aj nevyhnutnosť, keďže je pravdepodobné, že diecéza bude v budúcnosti viac odkázaná na príspevky z farností.“

Ďalšou výzvou podľa Ziolkovského a Trstenského bude aj reštrukturalizácia farností.

Na Spiši sú na jednej strane veľké mestské farnosti, na strane druhej dedinské farnosti, ktoré vymierajú alebo odkiaľ sa ľudia vysťahovali.

A potom existujú farnosti, kde žijú už prevažne Rómovia, čo si tiež vyžaduje osobitnú pastoráciu. „Máme farnosti, ktoré sa stávajú turistickými alebo chatárskymi oblasťami. Obce, ktoré boli kedysi plné života, sú dnes chatárske,“ hovorí dekan v Kežmarku.

 Farár v rómskej pastorácii Nestal som sa kňazom preto, aby som bol len tam, kde mi bude dobre

 Jana Zlatohlávková

Rozhovor s autorom rómskeho katechizmu Mariánom Sivoňom o tom, ako viera mení spôsob života Rómov.

Podľa Ziolkovského sa treba vrátiť k princípu, že farnosť môže jestvovať vtedy, ak je v stave finančne zabezpečiť réžiu kostola a fary. Niektoré farnosti sú podľa neho zrelé na zlúčenie, na iných miestach treba pastoračnú službu posilniť. Myslí si tiež, že farnosti s obyvateľstvom s nízkymi príjmami, ak splnia dohodnuté kritériá, môžu byť dotované a mať charakter misijnej farnosti.

V niektorých mestách v diecéze tiež chýbajú kostoly na sídliskách. Spišská diecéza, na rozdiel napríklad od Košickej arcidiecézy, podľa Trstenského nevyužila 90. roky, keď sa na sídliskách dali postaviť nové chrámy. Cirkev vtedy vedela získať pozemok za symbolickú sumu, dnes sa už na všetko pozerá komerčne.

Ďalšou výzvou je podľa Ziolkovského vzdelávanie a formácia budúcich lídrov, ktorí budú v diecéze aj na úrovni štátu viesť inštitúcie a miestne komunity. Práve tu by mohla výraznejšiu rolu zohrávať Katolícka univerzita v Ružomberku.

Súčasný diecézny administrátor Ján Kuboš považuje za jednu z najväčších výziev „rozšíriť pastoračnú starostlivosť o ľudí doteraz opomenutých a zároveň obstáť v skúškach súvisiacich s obhájením pravdy a zvlášť zjavenej pravdy“.

Dokument Christus Dominus hovorí, že „biskupi sa majú venovať svojej apoštolskej službe ako Kristovi svedkovia pred všetkými ľuďmi, aby sa starali nielen o tých, ktorí už nasledujú Knieža pastierov, ale celým srdcom sa venovali aj tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom odbočili z pravej cesty, alebo tým, ktorí nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho spasiteľné milosrdenstvo, kým nebudú všetci kráčať ,v každej dobrote, spravodlivosti a pravde‘ (Ef 5, 9)“.

Sexuálne škandály a polarizácia kléru

Pavel a Eva Izraelovci na otázku, v ktorých oblastiach oni ako laici vnímajú, že chýba diecézny biskup, odpovedajú, že „v diecéze nemá kto stelesňovať nejakú víziu, či už by bola tvorená kolaboratívne, alebo zo strany biskupa, ktorý má pomazanie na to, aby takéto rozhodnutia robil“.

Ako laici tiež vnímajú výzvy, ktoré stoja pred novým pastierom. Podľa nich výzvy univerzálnej cirkvi platia aj na úrovni diecéz. Podobne ako Ziolkovský, aj oni vidia potrebu pripraviť sa na finančnú odluku od štátu a potom bez strácania času ďalej riešiť veľké mestské farnosti, „v ktorých ľudia strácajú pocit prináležania k farnosti a spoločenstvu“.

Manželia tiež očakávajú v súvislosti so sexuálnym zneužívaním v cirkvi „ráznejší postup, transparentnosť a lepšiu komunikáciu navonok – k médiám aj spoločnosti“. Zdôrazňujú, že predovšetkým treba mať na zreteli obeť a jej dobro a nie imidž cirkvi.

Aj Františka Trstenského sme sa pýtali na riešenie rôznych škandálov, vrátane sexuálnych, ktoré sa v diecéze objavili a boli medializované.

Dekan v Kežmarku reaguje, že to je súčasť bremena, ktoré vezme na seba nový biskup. „Dnes byť biskupom nie je žiadna slasť, je to skôr bremeno. Prirovnávam to k rodine, máte deti, je to radosť, ale počítate aj s tým, že ak príde ťažká situácia, budete to musieť riešiť,“ hovorí Trstenský.

Podľa neho bude výzvou aj rozdelenie a polarizácia kňazov. „Teraz sme mali prosbu: ,Aby sme pri rozmanitosti mienok zachovali v podstatných veciach jednotu a vo všetkom nadovšetko lásku.‘ Táto prosba predpokladá, že nemôžeme ísť cestou uniformity, ale zamerať sa na jednotu v tom, čo je podstatné,“ dodáva Trstenský.

Aj pri zlyhaniach kňazov by mal biskup rozlišovať, či je to niečo menšie a jednorazové alebo väčšie a systematické. „Je to ako v rodine, kde sa otec opije. Je to hanba pre rodinu. Ale nie je alkoholik, len niečo nezvládol. No je iné, keď príde niečo, čo je ťažký hriech, vážne previnenie ako zneužívanie, aj keby to bolo len raz, to sa nesmie stať. Tam treba zachovať náuku cirkvi. Pápež jasne dáva inštrukcie, ako to treba riešiť,“ mieni Trstenský.

Pomocný biskup je potrebný

Spišská diecéza patrí medzi najväčšie na Slovensku. V minulosti mala až dvoch pomocných biskupov. František Tondra mal Andreja Imricha a Štefana Sečku.

Neskôr bol biskup Sečka bez pomocného biskupa, keď Andrej Imrich odišiel do dôchodku ešte pred dovŕšením kánonického veku 75 rokov, no biskupovi v diecéze naďalej pomáhal. Od júna 2020 bol pomocným biskupom Ján Kuboš.

Práve ten na otázku, či Spišská diecéza potrebuje pomocného biskupa, odpovedá, že je o tom presvedčený. „Aj touto cestou sa chcem veľmi poďakovať emeritnému biskupovi Andrejovi, keďže bez jeho služby a pomoci by som nedokázal riadiť diecézu tak ako doteraz.“

O potrebe pomocného biskupa, a nie jedného, je presvedčený aj Anton Ziolkovský.

„Diecéza sa skladá z troch regiónov, potreba byť v kontakte s biskupom, ktorý povzbudzuje vo viere, je veľká. Spišská diecéza by mohla mať pokojne aj dvoch pomocných biskupov, určite by neboli bez práce,“ vraví Ziolkovský.

Budova kňazského seminára na Spišskej Kapitule. Foto: TASR/František Iván

František Trstenský o úlohe pomocného biskupa tiež nepochybuje, zdôrazňuje však, že to, či diecéza bude mať pomocného biskupa, závisí od Ríma. „Hovorí sa, že keď bol pápežom Ján Pavol II., tak bol naklonený, aby mali diecézy aj pomocných biskupov, a vychádzal im v ústrety. Za Benedikta XVI. to bolo skôr o tom, aby sa právomoci diecézneho biskupa využili cez biskupských vikárov.“

Aj Trstenský si myslí, že biskup by mal viac využívať vikárov. „Mohol by byť napríklad biskupský vikár pre komunikáciu s kňazmi. Je nás v diecéze do štyristo kňazov. Ďalšia vec je špeciálna pastorácia. Bolo by vhodné mať vikára pre rómske komunity, lebo ich nie je málo. Špeciálna pastorácia je vykonávaná aj v nemocniciach či školstve.“

Kežmarský dekan za dôležitú považuje aj pastoráciu manželstva a rodiny. „Mnohé rodiny majú obavu z rôznych trendov, ktoré sem prenikajú v súvislosti s výchovou detí, z toho, čo to bude do budúcna. Potrebujú pastiera, ktorý im povie, som na vašej strane. Ak budeme mať zdravé rodiny a manželstvá, budeme mať ďalšiu zdravú generáciu mladých ľudí, detí, praktizujúcich, ktorí prežívajú svoju vieru doma,“ uzatvára Trstenský.

 Ako sa vyberá biskup Na nového čaká Spiš aj Prešov, do troch rokov rezignujú pre vek ďalší štyria

 Pavol Hudák

Proces výberu biskupa je náročný a bežne trvá deväť mesiacov až rok. Dôležité slovo má nuncius, návrhy dáva biskupská konferencia.

Pred novým biskupom na Spiši budú nepochybne stáť aj ďalšie výzvy a problémy. Biskupi, nielen na Spiši, budú musieť riešiť, ako sa postarajú o silnú generáciu kňazov z 90. rokov, ktorí postupne budú prichádzať do dôchodkového veku a mnohí budú potrebovať v starobe starostlivosť.

Návod na najpálčivejšie problémy môže dať novému biskupovi aj syntéza z diecéznej fázy synody. V nej sa napríklad píše, že veriaci Spišskej diecézy bolestne vnímajú rozdelenie, ktoré priniesla pandémia, rozdelenie konšpiračnými teóriami a neakceptovanie rozhodnutí pastierov.

Podľa syntézy sú od spoločenstva Božieho ľudu vzdialení aj tí, ktorí pri hľadaní istej špecifickej spirituality neprijímajú ľudí s iným druhom osobnej spirituality.

Veriaci na Spiši napríklad veľmi vnímajú klerikalizmus a nadradenosť niektorých kňazov. Boží ľud sa často cíti neschopný vyjadriť svoj názor. Je tu výzva, aby kňazi boli otvorení rôznym otázkam zo strany laikov. Každý má svoje miesto vo farnosti, a preto ľudia odmietajú elitárstvo niektorých vyvolených. Za dôležité považujú odstrániť argument „vždy to tak bolo“.

„Niektorí veriaci očakávajú od pastierov cirkvi jasnejšie verejné postoje k etickým a spoločenským problémom doby. Netreba podceňovať silu vplyvu sociálnych médií, kde mnohokrát aj zasvätené osoby zastávajú a zdieľajú protichodné názory v závažných témach, ktoré nie sú totožné s učením cirkvi, čo mnohých mýli,“ konštatuje materiál a poukazuje na potrebu prítomnosti cirkvi v médiách všeobecne, nie iba v katolíckych.

V podobnom duchu sa vyjadrili ľudia aj na nedávnom Večeri s Postojom v Trstenej, kde počas diskusie zazneli názory od viacerých kňazov a laikov, že im chýba jasnejší hlas pastierov. Azda aj toto bude výzva pre nového spišského biskupa. A nielen pre neho.