Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
21. júl 2022

Synoda na Slovensku

Komunikácia kňazov, Rómovia aj nefungujúce farské rady. Čo ukázali diecézy?

Diecézy a eparchie zverejňujú závery synodálnej diskusie. Nechýba kritika do vlastných radov ani konkrétne návrhy.

Komunikácia kňazov, Rómovia aj nefungujúce farské rady. Čo ukázali diecézy?
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Diecézy a eparchie zverejňujú závery synodálnej diskusie. Nechýba kritika do vlastných radov ani konkrétne návrhy.

Tieto dni odovzdávajú na Konferenciu biskupov Slovenska diecézy a eparchie závery zo synodálnych stretnutí, ktoré sa uskutočnili na úrovni farností či spoločenstiev.

Dokumenty, tzv. syntézy, zverejnili zatiaľ Žilinská, Banskobystrická, Rožňavská a Spišská diecéza, ďalej Prešovská archieparchia, Košická eparchia a Ordinariát Ozbrojených zborov a Ozbrojených síl SR.

Prinášame prehľad najzaujímavejších podnetov, ktoré jednotlivé diecézy uverejnili v záverečných materiáloch.

Žilinská diecéza: Komunikácia kňazov pri prvom kontakte sa musí zlepšiť

V Žilinskej diecéze akoby mali dve synody po sebe. Ešte v pôstnom období roku 2019 totiž spustili v diecéze Projekt dlhodobého rozvoja Žilinskej diecézy. Išlo o viacročnú snahu o obnovu života a vzťahov, preto aj záverečná syntéza uvádza, že viacerí brali aktuálnu synodu ako duplikáciu.

Tvorcovia záverečného dokumentu poňali syntézu pri jednotlivých oblastiach štýlom pozitíva a negatíva, respektíve silné a slabé stránky.

Takto sa dozvedáme, že „komunikácia zo strany kňazov je často najmä v priestoroch prvého kontaktu v kancelárii neprofesionálna, cítiť u nich neochotu počúvať, nedostatok empatie, trpezlivosti, zdôrazňovanie negatív, kritických stránok“.

Avšak nezrelosť komunikácie vidia nielen u kňazov, ale aj u laikov. „Nevieme viesť konštruktívny dialóg, nevieme si držať správny odstup a rešpekt, nedostatočne rozlišujeme, identifikujeme a riešime problémy,“ uvádza materiál.

Podľa dokumentu by „kňazi mali zlepšiť prvý kontakt s prichádzajúcimi, napr. v kancelárii farského úradu alebo v sakristii. Nato by mal slúžiť aj navrhovaný tzv. komunikačný kódex, ktorý bude záväzný pre všetky zložky našej diecézy“.

Ďalším zo záverov synody v Žilinskej diecéze je konštatovanie, že duchovný život sa u mnohých katolíkov chápe len ako nutný sviatostný servis. „Javí sa nám, že náročné témy sa v cirkvi dávajú na okraj. Niekedy majú kňazi strach nahlas povedať, čo je správne a čo je nesprávne,“ píšu v zhrnutí.

Za výrazný nedostatok považujú tvorcovia syntézy absenciu zdravého pastoračného plánovania – pastoračné a evanjelizačné kurzy často nemajú ani elementárny plán či stanovené ciele a prostriedky. „Viaceré projekty zostali neukončené – programy a kurzy začíname s veľkým nadšením a očakávaním, po pár stretnutiach minieme sily a máme ťažkosti reálne kurz dokončiť,“ kriticky sa konštatuje v materiáli.

Veľká časť žilinskej syntézy rieši oblasť formácie. Priestor na možnosti skvalitnenia procesov formácie a vzdelávania vidia najmä v skvalitnení formácie formátorov. Pre permanentnú formáciu kňazov vznikol nový formačný tím, k dispozícii sú mesačné rekolekcie, teologické formačné dni, formácia kaplánov, vymenúvajú.  

„Programy a kurzy začíname s veľkým nadšením a očakávaním, po pár stretnutiach minieme sily a máme ťažkosti reálne kurz dokončiť.“ Zdieľať

Kriticky sa žilinský dokument zmieňuje o liturgickej formácii v seminároch, ktorá je podľa neho slabá a v dôsledku toho mladí kňazi skĺzavajú k dvom extrémom: buď neobjavia krásu slávenia a liturgia je pre nich rutinnou záležitosťou, ktorej nevenujú náležitú pozornosť a vážnosť (slabá úroveň homílií, skoro úplne absentujúci spev, názory typu „omšu odslúžiť viem, mňa trápia iné problémy“ a pod.), alebo – vedomí si mnohých nedostatkov v súčasnom slávení – sa uchyľujú k starým formám liturgie, čo však mnohí laici vnímajú negatívne (nevedia po latinsky, nerozumejú mnohým, dnes už neoslovujúcim symbolom, oblečeniu a pod.).

Ako ohrozenie vníma záverečný dokument „postoje opovážlivého zotrvávania v konceptoch, ktoré sú pre súčasnosť takmer nepoužiteľné, život z ilúzie spomienkového optimizmu a uzatváranie sa v pseudokonzervatívnych konceptoch“.

Na opačnom póle ohrození však stojí nepremyslené a unáhlené odhadzovanie dobrého, stáročiami vyskúšaného a stále použiteľného zo života a bohatstva univerzálnej cirkvi.

V Žilinskej diecéze chcú preskúmať možnosti zamestnávania laikov pre službu diecézy a farností, keď v materiáli píšu o úlohe pripraviť štatút pastoračného asistenta.

Banskobystrická diecéza: Idú robiť stretnutia kňazov raz za mesiac

V Banskobystrickej diecéze sa do synody zapojila približne jedna pätina farností, priblížil pre TK KBS diecézny koordinátor synody Martin Ďuračka.

záverečnej syntéze čítame o tom, že ľudia vnímajú malé spoločenstvá ako miesta, kde nachádzajú zázemie, no ako problematické viacerí vnímajú to, že v malých spoločenstvách absentuje formácia, a keďže nenapredujú, zanikajú.

„Na druhej strane poukazujú na to, že radostnú zvesť evanjelia zatieňuje oklieštenie života viery na formálnu účasť na slávení, byrokracia v cirkvi, zameranosť na seba – svoje slabosti, hriechy, neschopnosť vnímať krásu jednoduchých vecí, nedostatok vďačnosti či neochota prevziať spoluzodpovednosť za cirkevné spoločenstvo, v ktorom žijeme,“ vymenúva materiál.

Ilustračné foto: TASR - Pavol Zachar

Do syntézy sa dostala aj výzva, ktorú predstavujú osamelo žijúci ľudia, pre ktorých farnosť plní úlohu najbližších. Tento problém sa netýka iba laikov, ale aj kňazov na dôchodku. Účastníci stretnutí upozornili, že otázka bývania a zapojenia kňazov na dôchodku nie je dostatočne vyriešená.

Podobne ako v prípade Žilinskej diecézy, aj tu sa objavuje zmienka o väčšej zapojenosti laikov. Podľa banskobystrickej syntézy „nie všetky administratívne úkony musí robiť kňaz, existuje priestor na vytvorenie administratívnej pracovnej pozície, prípadne pozície pastoračného asistenta“.

Zo synodálnych záverov zároveň vyplýva, že farskú radu vnímajú ľudia ako prostredníka v komunikácii medzi kňazom a farníkmi, avšak „v niektorých farnostiach má iba formálnu funkciu“.

Materiál obsahuje aj poznámku smerom k biskupstvu, keď uvádza, že „veriaci túžia po tom, aby sa vedenie diecézy zaujímalo o život farností a aby komunikácia mala charakter dialógu, teda nebola iba jednosmerná (napr. prostredníctvom pastierskych listov, príhovorov...)“.

Vyzývajú tiež na zvýšenie transparentnosti a na vysvetlenie rozhodnutí v závažnejších otázkach, pretože ak farnosti nemajú informácie o tom, čo sú súčasné priority diecézy, nevedia rozvíjať aktivity na ich podporu.

V Banskobystrickej diecéze priniesla synoda aj konkrétnu zmenu. Týka sa kontinuálneho stretávania kňazov medzi sebou.

„Preto navrhujeme stretnutia na vopred dohodnuté témy v pravidelných mesačných intervaloch,“ píše záverečný dokument s tým, že „pri stretnutiach je priestor otvoriť tému, ktorá nás tlačí, cez odbornú prednášku, využiť kapacity kňazov, ktorých máme medzi sebou, a potom o tejto téme viesť dialóg“.

Rožňavská diecéza: Zvyková nábožnosť sa vytráca

V úvode syntézy za Rožňavskú diecézu jej tvorcovia priznávajú, že v niektorých prípadoch kňazi prezentovali kritický názor, kde nevidia nádej oživiť farnosť, a synodalitu posúvali viac na akademickú pôdu ako tému, ktorá neprinesie veriacim nič nové.

Zaujímavé konštatovanie sa týka všeobecného postoja k synode, ktorú dávali najprv do súvisu so situáciou v Nemecku. „Predsavzatím duchovne zveľadiť Kristovu cirkev, nie vybudovať novú podľa vlastných predstáv sme prekonali prvotný pohľad na ohlásenie synody o synodalite ako na riskantnú iniciatívu, respektíve ako na strategický krok na vyváženie ,nemeckého synodálneho hnutia‘ a začali sme synodu vnímať ako milostivý čas na hľadanie toho, ako byť autentickým Kristovým spoločenstvom v 21. storočí.“

Vzhľadom na situáciu v samotnej Rožňavskej diecéze materiál hovorí o tom, že „tí, ktorí nežijú pravidelný sviatostný život, ktorí sú v spojení s Kristom a s jeho tajomným telom len zriedkavo a bohoslužby navštevujú len na veľké sviatky z tradície, sa vo veľkom počte pomaly vytrácajú zo života cirkvi“.

Pre svoje deti už nežiadajú krst, nechávajú ich rozhodnúť sa pre cestu viery až v dospelosti. Objavuje sa tiež čoraz nižší počet prvoprijímajúcich detí a birmovancov.

Kým na Slovensku je známa formálnosť v otázkach viery a náboženstva, v Rožňavskej diecéze vnímajú, že sa „vytráca zvyková nábožnosť ako dôsledok už skôr strateného osobného presvedčenia a vzťahu s Bohom“.

Čítajte tiež

Smutný postreh zaznamenali v materiáli pri téme osamelosti ľudí, čo „odzrkadľuje nárast pochovaných zosnulých bez akejkoľvek pohrebnej rozlúčky, či už občianskej, alebo cirkevnej, ak sú ich telesné pozostatky vôbec pochované (v skladoch pohrebných služieb je čoraz viac nevyzdvihnutých urien)“.

Záverečný dokument sa zmieňuje o besedách, ktoré sa konajú v niektorých farnostiach, kde pozvaný hlboko veriaci odborník podáva svedectvo o tom, ako ho práca, ktorej sa venuje, posilňuje vo viere a ako prežívaním viery dokáže úspešnejšie napredovať v práci.

Materiál sa nevyhýba otázke pastorácie menšín, podľa neho je „neopomenuteľnou výzvou pre diecézu pastorácia početných komunít rómskeho etnika a spoločenstiev veriacich maďarskej národnosti, ktorá tiež vyžaduje špecifický prístup, odhodlanosť a pripravenosť duchovných pastierov“.

Synodálny výstup však nejde pri tejto téme do konkrétností či návrhov riešení, hoci priznáva, že v takmer vo všetkých správach z farností bola prítomná otázka okolo rómskej komunity, ktorej členovia „sú marginalizovaní, voči ktorým vládne aj zo strany mnohých veriacich averzia, a preto je nemožné, aby prichádzali na bohoslužby spoločne s ostatnými – je teda potrebné zvážiť aspoň jednu svätú omšu týždenne pre nich“.

Z konkrétnych návrhov dokument menuje organizovanie obedov s mladými rodinami, kde je priestor na otvorené debaty o rôznych témach, a rozšírenie týchto stretnutí na všetky vekové skupiny organizované v týždennom intervale.

Na Gemeri navrhujú tiež dôslednosť pri „kontrole materiálov, ktoré sa ponúkajú v kostole, pretože mnohé nemajú ,imprimatur‘, a tak v skutočnosti slúžia na zmätenie viery ľudí ako jej posilnenie“.

Objavil sa aj dopyt po tom, aby sa v dôsledku úbytku veriacich v mestách, ktoré majú dve farnosti, zvážilo zjednotenie v jednu farnosť, „aby sa tak upevnilo jedno väčšie spoločenstvo a zjednotili aj aktivity oboch farností“.

Spišská diecéza: Ľuďom prekáža aj nejednota hierarchie

V Spišskej diecéze sa podľa syntézy zapojilo do synody 190 skupín, do ktorých patria farské, modlitbové, mládežnícke, rehoľné a kňazské spoločenstvá, ako aj niekoľko jednotlivcov.

Diecéza predpokladá, že nebyť pandémie, zapojilo by sa viac ľudí. Syntéza Spišskej diecézy patrí medzi najobsiahlejšie zo všetkých doteraz zverejnených a zhrňuje množstvo zaujímavých podnetov.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Veriaci Spišskej diecézy bolestne vnímajú rozdelenie, ktoré priniesla pandémia, rozdelenie konšpiračnými teóriami a neakceptovanie rozhodnutia pastierov. Podľa diecézy sú od spoločenstva Božieho ľudu vzdialení aj tí, ktorí pri hľadaní istej špecifickej spirituality neprijímajú ľudí s iným druhom osobnej spirituality. 

Vzdialení od cirkvi sú aj tí, ktorým stačí základný duchovný servis, ale nie sú ochotní sa obetovať a zapojiť sa aktívne do spoločenstva. Sú tu aj ľudia, ktorí sa považujú za veriacich, ale nerešpektujú cirkevné autority a „vyhľadávajú rôznych iných vodcov, mnohokrát nastavených príliš tradicionalisticky alebo, naopak, liberálne“.

Podľa dokumentu nedávna pandémia rozdelila veriacich na dve skupiny s rôznym pohľadom na pôvod a riešenie tejto problematiky, ktoré sa časom čoraz viac vzďaľovali. „V niektorých prípadoch sú od spoločenstva veriacich vzdialení aj samotní kňazi, ktorí žijú v uzavretosti a bránia sa spolupráci,“ píšu tvorcovia dokumentu.

„Tiež sú na okraji rôzne marginalizované skupiny, kde patria najmä Rómovia, ale tiež napr. neusporiadané rodiny, rozvedení a znovu sobášení. Zvláštnou skupinou sú takí, ktorí zažili veľké sklamanie v kňazoch alebo v iných členoch cirkvi. Najmä v mestskom prostredí ostávajú na okraji aj hendikepovaní a starí ľudia, bezdomovci a sociálne slabé rodiny a osoby,“ píše sa v záveroch zo Spiša.

Pri téme počúvania sa v syntéze uvádza, že mnohokrát možno vnímať ignorovanie Božieho hlasu, ktorý môže zaznieť prostredníctvom ľudí mimo kostola a v situáciách, ktoré prináša život.

„Zo získaných odpovedí cítiť, že pozorné počúvanie chýba už vnútri farností medzi kňazmi a laikmi, ako aj medzi laikmi navzájom. Taktiež počúvanie žien alebo mladých je mnohokrát brané na ľahkú váhu, čo môže spôsobovať istú frustráciu a odrádzať od aktívneho života týchto skupín vo farských spoločenstvách.“

Pri téme vyjadrovania názoru veriaci Spišskej diecézy vnímajú, že nesprávne pochopenie moci v cirkvi je prekážkou a hrubým prejavom klerikalizmu. Boží ľud sa často cíti neschopný vyjadriť svoj názor. Je tu výzva, aby kňazi boli otvorení na rôzne otázky zo strany laikov.

Inzercia

Každý ma svoje miesto vo farnosti, a preto ľudia odmietajú elitárstvo niektorých vyvolených. Veriaci považujú za dôležité odstrániť argument „vždy to tak bolo“.

Ľudia zároveň počas synodálnych stretnutí vyjadrili, že im chýba interkacia kňaza pri svätej omši s deťmi a mladými, a to aj zo strany mladých kňazov. Niekde detské a mládežnícke omše sú, inde nie.

Objavuje sa názor, že mladí vnímajú, že pre nich v cirkvi nie je miesto, iba pri príprave na birmovku. Mnohí sú vtedy v kritickom veku, sú do toho dotlačení a potom už nejavia záujem o formáciu a aktívny život vo farnosti.

Ľudia vnímajú tiež potrebu akolytov (mimoriadny rozdávateľ Eucharistie), zvlášť v službe starým a chorým. Zo strany kňazov je potrebné neobmedzovať ľudí v službách, byť viac s nimi, do stretnutí vniesť menej formalizmu a zaujímať sa o ľudí.

„Nie všetky administratívne úkony musí robiť kňaz, existuje priestor na vytvorenie pozície pastoračného asistenta“. Zdieľať

Z praktických vecí sa ako dobrá voľba ukazuje používanie obrazoviek v kostole, ľudia sa tak viac zapájajú do spevov. Viacerí vnímajú, že rôzne jazykové úpravy piesní spôsobujú nejednotu, iných rušia archaické slovné zvraty, starších vyrušujú zase nástroje ako gitary či bubny pri mládežníckych piesňach.

V návrhoch v tejto oblasti zaznela potreba upraviť JKS nielen jazykovo, ale aj obsahovo, doplniť aj aktuálne spevy a nové piesne, ktoré by boli bližšie mladším generáciám.

Ľuďom prekáža aj nejednota hierarchie a nejednota medzi laikmi a hierarchiou.

Pri personálnych zmenách kňazov veriaci vnímajú časté zrúcanie doterajšieho fungovania a začínanie od nuly, pričom sa vníma potreba istej kontinuity a citlivosti zo strany kňazov.

„Niektorí veriaci očakávajú od pastierov cirkvi jasnejšie verejné postoje k etickým a spoločenským problémom doby. Netreba podceňovať silu vplyvu sociálnych médií, kde mnohokrát aj zasvätené osoby zastávajú a zdieľajú protichodné názory v závažných témach, ktoré nie sú totožné s učením cirkvi, čo mnohých mýli,“ konštatuje materiál a poukazuje na potrebu prítomnosti cirkvi v médiách všeobecne, nie iba v katolíckych.

Ľudia vnímajú aj individualizmus, a to nielen na strane kňaza, ale aj na strane laikov, niektorí majú pocit, že ich kňazi vytláčajú na miesta divákov.

Problémom sú aj hospodárske, farské a pastoračné rady, ktoré nevykazujú žiadnu činnosť.

Syntéza priznáva aj malý záujem kňazov o synodálny proces. „Treba však skonštatovať, že z dôvodu dosť malého počtu zapojených kňazov do tohto procesu ostáva rast v synodalite v tejto miestnej cirkvi skutočne veľkou výzvou,“ píše v závere.

Prešovská archieparchia: Chýba katolícky sexuálny terapeut

Syntéza synody Prešovskej archieparchie považuje za prvý a najdôležitejší kľúčový bod začať robiť vážny katechumenát, či už predkrstný, alebo pokrstný.

Syntéza je rozdelená na závery kňazov, zasvätených, rodín a angažovaných laikov. Do dokumentu sa dostali aj výstupy od mládeže a Rómov.

Podobne ako v prípade Spišskej diecézy, aj tu sa objavila zmienka o tom, že marginalizovaní sa niekedy cítia aj deti a mladí, ktorí sa chcú dať do služieb cirkvi, no stretávajú sa s nepochopením, nezáujmom o to, čo prežívajú.

Niektorí v pastorácii nevedia osloviť deti, mladých a rodiny. Poukazuje sa aj na nejednotu medzi hierarchmi Gréckokatolíckej cirkvi a prevládajúci klerikalizmus – kňaz nemusí byť na všetko sám a mať na všetko patent.

Ľudia počas synody upriamili pozornosť aj na potrebu psychologickej pomoci v duchu kresťanskej náuky pre manželov, rodiny, jednotlivcov.

Synoda riešila aj potrebu pastorácie marginalizovaných skupín, ako sú Rómovia, vdovy, vdovy po kňazoch, vdovci, slobodné matky, ľudia bez domova, rozvedení, LGBTI osoby, ľudia, ktorí nemôžu prijímať Eucharistiu.

Čítajte tiež

Centrum pre rodinu, ktoré sa zaoberá prípravou snúbencov a sprevádzaním manželov, ako aj niektorí kňazi podali viaceré konkrétne podnety na riešenie otázok spojených s manželskou sexualitou. Skonštatovali, že na Slovensku chýba sexuálny terapeut, ktorý by pôsobil v duchu učenia Katolíckej cirkvi.

Chýba tiež aplikácia kresťanskej výučby o sexualite pre deti základných a stredných škôl. Viacerí rodičia by v tomto smere privítali aj pomoc zo strany cirkvi v podobe webu či brožúrky.

Gréckokatolíci riešia aj kňazské manželstvá a rodiny. Existenčné ťažkosti majú manželky kňazov v dôchodkovom veku, manželky kňazov s dlhodobou vážnou diagnózou či vdovy.

Zdravotne znevýhodnení vyjadrili svoje skúsenosti a ťažkosti s prístupnosťou na spoločné slávenia liturgií, keďže nie vo všetkých farnostiach majú bezbariérové prístupy do chrámu.

Košická eparchia: Rómske rodiny často nepociťujú takmer žiadne prijatie

Do synody v Košickej eparchii sa zapojilo do 40 farností, teda asi polovica. Počas synody kňazi pomenovali viacero problémov, o ktorých sa v Gréckokatolíckej cirkvi už dlhšie debatuje.

Ide napríklad o slabý dialóg vnútri cirkvi i navonok, klerikalizmus, zanedbávanie okrajových skupín, nejednota v liturgickej oblasti aj nejednota hierarchov, potreba katechizácie, neprijatie nových spôsobov evanjelizácie zo strany kňazov, dohľad nad spoločenstvami, starostlivosť o kňazské rodiny.

Asi desať až pätnásť percent farníkov, ktorí sú prítomní pravidelne na bohoslužbách, nemajú v sebe zakorenené povedomie spoluúčasti na misii cirkvi. Značná časť z nich počas pandémie skúsila, že svoju vieru môžu žiť aj mimo chrámu.

Všetky oslovené rodiny sa zasa zhodli, že vo viere a akceptácii učenia cirkvi hrajú rozhodujúcu úlohu kňazi. „Žiaľ, niektorí kňazi majú kňazstvo ako zamestnanie,“ konštatujú veriaci. Ak sú však vo farnostiach dobré vzťahy, ľudia ľahšie prijímajú aj bežné ľudské zlyhanie kňaza.

Veriaci tiež vyjadrili, že nechcú byť iba zdrojom finančnej a fyzickej pomoci. „Už je dávno za nami obdobie, keď ľudia akceptovali mentorský prístup predstaviteľov cirkvi. Dnes chcú viac dialóg, chcú byť vnímaní ako rovnocenní v dôstojnosti, prijímaní a úcte.“

Problémom Košickej eparchie je podľa syntézy aj to, že kňazi vnímajú angažovaných laikov ako zásah do svojich kompetencií. Veriaci takisto riešia, že chýbajú kresťanskí odborníci, a ak niekto nemá dôveru voči kňazovi, nemá sa s problémami na koho obrátiť.

Podobne ako v Prešovskej archieparchii, aj v Košickej eparchii zaznelo, že je potrebné, aby sa medzi sebou stretávali kňazské rodiny, a potrebná je aj formácia budúcich manželiek kňazov.

Dozvedáme sa, že v eparchii je 130 kňazov v riadnej pastorácii, v celibáte ich žije desať.

Pútnici na Mariánskej hore v Levoči 3. júla 2022. Foto: TASR – Milan Kapusta

Kňazi a veriaci Košickej eparchie si tiež uvedomujú potrebu pastorácie Rómov. „Zo strany cirkvi rómske rodiny často nepociťujú takmer žiadne prijatie. Majoritná populácia Rómov do chrámov nevpustí a nie sú vytvorené podmienky na špeciálnu pastoráciu Rómov,“ konštatuje syntéza.

Veriaci východného obradu v Košiciach riešili aj bežné problémy. Niektoré mladé rodiny sa cítia byť vylúčené z chrámu pre malé a hlučné deti a tam, kde je to problém, žiadajú pre deti vytvoriť vhodný priestor. Veriacim sa nepáčia ani zákonnícky podávané informácie o sviatostnom či morálnom živote, čo spôsobujú negatívnu skúsenosť najmä u rozkolísaných a hľadajúcich.

Ľudia riešili aj dĺžku homílií a príhovorov. Veriaci chcú počuť povzbudenie a podporu a myslia si, že homília by mala mať desať až 12 minút a príhovor päť až šesť minút.

V syntéze sa objavila aj myšlienka, aby kňaz bol v jednej farnosti približne desať rokov a potom bol preložený. Niektorých veriacich vyrušuje aj oblečenie kňazov, najmä ak nosia honosné kríže a čierne závoje.

V syntéze sa objavil aj fakt, ktorý hovorí, že „v rodinných spoločenstvách žijú rodičia nezosobášení, pretože nechcú chodiť na náuky. To v nich evokuje podobný odpor k cirkevným normám ako u detí k škole.“

Ordinariát Ozbrojených zborov a Ozbrojených síl SR riešil aj rozvody

V prípade ordinariátu ide o špecifickú diecézu, ktorá je zameraná na personálnu pastoráciu. Tvoria ju vojaci, policajti, hasiči, horskí záchranári, príslušníci finančnej a colnej správy, väzenská a justičná stráž a rovnako rodinní príslušníci menovaných zložiek či civilní zamestnanci ozbrojených síl a zborov a do ordinariátu patria aj väzni.

V ordinariáte sa do synody zapojilo 64 farností. Podľa záverov ordinariátu sa malo záujem do synodálnych debát zapojiť viac členov, ale znemožňovalo im to nasadenie počas pandémie a utečeneckej krízy súvisiacej s inváziou ruských vojsk na Ukrajine.

„Taktiež počúvanie žien alebo mladých je mnohokrát brané na ľahkú váhu.“ Zdieľať

Veriaci v ordinariáte vyzdvihujú osobnú prítomnosť kňaza medzi všetkými príslušníkmi ozbrojených zborov. To napomáha aj spoluprácu s laikmi a je to jedinečná príležitosť pre cirkev byť nablízku ľuďom, čítame v zhrnutí synody.

Počas synody zazneli výzvy na zvýšenú citlivosť voči negatívnym javom v ozbrojených zložkách, ako je zvyšujúci sa počet samovrážd a vysoká rozvodovosť. Podľa syntézy v ozbrojených zložkách silne cítiť vysokú rozvodovosť, preto zaznela výzva na osobné sprevádzanie manželov a rodín ordinariátu v čo najrozličnejších formách.

Členovia ordinariátu si uvedomujú aj dôležitosť úzkej spolupráce kňazov ordinariátu s kňazmi civilných diecéz.

Ostatné diecézy zatiaľ nezverejnili svoje synodálne zhrnutia.

Bratislavská arcidiecéza tak urobí podľa informácií Sveta kresťanstva v najbližších dňoch. Podobne Nitrianska diecéza zverejní výstup zo synody, termín zatiaľ nie je známy.

V Košickej arcidiecéze by mali záverečnú syntézu mať hotovú do konca týždňa. Ako uviedol hovorca arcibiskupského úradu Jaroslav Fabian, na budúci týždeň bude tento text spoločne prerokovaný ešte raz synodálnym tímom a v záverečnej podobe odovzdaný košickému arcibiskupovi Bernardovi Boberovi na jeho ďalšie využite.

„Ukončíme tak diecéznu fázu a po lete plánujeme pripraviť z tejto záverečnej syntézy aj vydanie osobitného dokumentu i pre samotnú Košickú arcidiecézu,“ dodal Fabian.

Z diecéznych syntéz vytvorí sekretariát KBS záverečný dokument za celé Slovensko, ktorý odošle do Vatikánu.

Titulné fofo: Pútnici na Mariánskej hore v Levoči 3. júla 2022. Foto: TASR – Milan Kapusta

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.