Relikvia svätého Gerarda na východnom Slovensku Prichádzajú páry, ktoré túžia po dieťati. Mnohí sa už stali rodičmi

Manželia Marek a Janka z Košíc sa chceli stať rodičmi hneď po svadbe. Čas však plynul a neskôr sa už zo strany rodiny a okolia nevyhli necitlivým poznámkam o potomstve. Marek priznáva, že takéto otázky im „na pokoji nepridávali“.

„Veľa z našich rovesníkov sa stalo rodičmi a v médiách sa objavovali správy, ako niektoré známe osobnosti budú mať taktiež deti. Prechádzky, výlety, nákupy, kde sme stretávali rodiny s malými deťmi či tehotné ženy, nám prinášali slzy a smútok v srdci a otvárali otázku: Prečo my nie?“ spomína pre Svet kresťanstva Marek.

Jeho manželka Janka hovorí, že v tom čase riešila svoj zdravotný stav a podstúpila operáciu. Prognózy lekárov teda neboli priaznivé. „Veľa robí psychika a to, ako sa vie človek vyrovnať s tým, že túžba po bábätku nebude naplnená. Nie je to niečo, čo si človek môže kúpiť v obchode,“ vysvetľuje.

Manželia sa o relikvii svätého Gerarda Majellu v ohradzianskom kostole dočítali na internete. „Hľadali sme rôzne možnosti a jednou z nich bolo aj navštíviť nejaké pútnické miesto alebo kostol so svätým, ktorý by nám pomohol. Tak sme narazili na svätého Gerarda v Ohradzanoch a cez email sme sa skontaktovali s miestnym farárom,“ hovorí Marek.

Verili od začiatku, že to pomôže? „V tú dobu som verila na všetky zázraky a v kútiku srdca som vedela, že modlitby k svätému Gerardovi majú zmysel,“ priznáva s odstupom Janka. Marek dodáva, že nikdy neupustili od modlitieb. „Verili sme a nevzdávali to.“

Relikvia a obraz svätého Gerarda. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Prišla z Talianska ako balíček

Rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ohradzanoch, ktoré sú rodnou obcou nedávno zosnulého košického arcibiskupa Alojza Tkáča, sme navštívili aj my. O relikvii sme sa porozprávali s miestnym farárom Vincentom Pristášom.

Práve vďaka jeho žiadosti doputovala z talianskeho mesta Materdomini relikvia prvého stupňa na východ Slovenska ešte v roku 2019. Ako k tomu došlo?

Spomína, že keď nastúpil do Ohradzian, jeden výklenok v kostole bol prázdny a vždy rozmýšľal, čo by tam mohlo byť. V tom čase za ním prichádzali veriace, ktoré trápili spontánne potraty, problémy v tehotenstve alebo aj nemožnosť mať dieťa.

„Potom som si spomenul na svätého Gerarda,“ hovorí kňaz pre Svet kresťanstva. Keď myšlienka na neho ani po čase neodchádzala, rozhodol sa požiadať o relikviu.

Farár Vincent Pristáš. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Talianski rehoľníci najskôr poslali bielu šatku. Aj tá je totiž symbolom svätého Gerarda, ktorý raz daroval svoju vreckovku žene, a tej neskôr pomohla pri pôrode.

Kňaz však chcel relikviu prvého stupňa, preto o ňu žiadal zas s podporou košického arcibiskupa Bernarda Bobera. Z Talianska sa potom dlho nik neozýval. Telefonát talianskym rehoľníkom takmer po polroku už len potvrdil, že žiadosť sa zrejme stratila.

„Asi jeden rok sme čakali na relikviu, kým dôjde z Materdomini. Prišla z Talianska ako balíček,“ spomína s úsmevom kňaz.

Obzeráme si miesto, na ktorom je položený relikviár. Časť kosti svätca a patróna matiek, dobrej spovede, pôrodu, žien v požehnanom stave či prosiacich o dieťa i chorých je vystavená pred podobizňou Gerarda, ktorú pre túto príležitosť digitálne vytvoril krstný syn kňaza. „Teším sa, že tento obraz je tu, je to originál len pre tento kostol,“ dopĺňa Pristáš.

Relikvia redemptoristu, ktorý žil v 18. storočí a robil zázraky, je v Ohradzanoch celoročne sprístupnená. „Každý, kto chce prísť, môže napísať na emailovú adresu na farskej webovej stránke. Vieme sa dohodnúť, nájsť čas, kedy to vyhovuje manželom aj mne,“ pozýva kňaz.

Certifikát v taliančine potvrdzuje, že relikvia je pravá. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Kto prichádza do ohradzianskeho chrámu kvôli relikvii? Veriace páry, ale aj také, kde je jeden z manželov neveriaci. „Bol tu jeden taký pár, prišli pešo v jesennom čase, putovali dva dni, pršalo,“ spomína kňaz. Keď sa neveriaceho muža spýtal, prečo vykonal takú obetu, odpoveď bola jednoduchá – z lásky k manželke.

Farár hovorí, že prichádzajú manželia, ktorí nemôžu mať dieťa prirodzenou cestou a majú to potvrdené aj lekármi. „A keď mi potom napíšu, že čakajú dieťa, tak to poteší na srdiečku, že svätý Gerard si robí svoju robotu.“

Mnoho párov nielen píše, ale aj posiela fotografie, niektorí sa prídu pochváliť aj osobne.

Život Alojza Tkáča v rodnej obci aj na prvej fare Rád učil náboženstvo, športoval. Veriaci mu chceli požičať peniaze na auto

Jana Holubčíková

Navštívili sme rodisko zosnulého arcibiskupa aj dedinu pod Slanskými vrchmi, kde pôsobil sedem rokov ako správca farnosti.

Relikvia nie je automat

Aj manželia Marek a Janka, ktorí sa už tiež tešia z dvojročného syna, sa radi vracajú. „Neboli sme tam iba jedenkrát. Aj svojho syna sme nechali pokrstiť v Ohradzanoch,“ priblížil Marek. Dôvodom na radosť je však už aj druhé dieťa, ktoré zatiaľ Janka nosí pod srdcom. Svätému Gerardovi sú tak vďační dvojnásobne.

Ohradziansky farár však upozorňuje, že relikvia nie je automat. „Všetko je založené na modlitbe. Svätý Gerard nie je ani podstatný, podstatný je Ježiš Kristus, darca všetkého dobra je Boh. A my len prosíme svätého Gerarda, aby nám pomohol prosiť od darcu tie dary, ktoré v živote potrebujeme,“ vysvetľuje a dodáva, že „drvivá väčšina manželských párov, ktoré prišli, dostala, o čo žiadala“.

Pri fare majú hniezdo bociany. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Košičan Marek sa doteraz denne modlí k Bohu a svätému Gerardovi, aby jemu aj rodine pomohli zvládať všetky životné skúšky.

Kňaz dopĺňa: „Ak je modlitba, je tam napojenie na Pána Boha skrze svätého Gerarda, ale vždy konečným cieľom pre manželov je Boh, čo je veľmi správne.“

Kňaza sa raz jeden manželský pár pýtal, prečo majú prísť z iného kúta Slovenska až do Ohradzian, keď modliť sa dá aj v inom kostole a prosiť Ježiša tam. „Ak k modlitbe pridáme svoju obetu, necháme domov, svoje záležitosti, obývačku, ideme pešo alebo autobusom, autom a urobíme obetu púte, tá potom ešte viac umocňuje modlitbu, ktorú dávame Pánu Bohu,“ vysvetlil im Vincent Pristáš.

V Ohradzanoch nás zaujme ešte jedna vec. Hneď pri fare hniezdia bociany, vidieť ich aj od kostola. Ako kňaz vníma túto symboliku?

Zasmeje sa. „Bociany neriešim. Dieťa je Božím požehnaním a Boh požehnáva deti aj bez bocianov – nepotrebuje ich k tomu. Potrebuje milujúcich rodičov, ktorí po dieťati túžia, a to je všetko. Boh je ten, ktorý dáva,“ pripomína.