Už to vyzeralo, že pri mene Marka Rupnika sa po prevalení jeho kauzy bude riešiť len otázka, čo s jeho umeleckými dielami.

Napríklad v Lurdoch vážne uvažujú, či dajú odstrániť jeho mozaiky z Ružencovej baziliky, jedného z dvoch kostolov nad svätyňou. Túto otázku má posúdiť komisia zložená z odborníkov, rozhodnutie má prísť do konca roka.

V júli sme sa dozvedeli, že 68-ročný Slovinec bol definitívne vylúčený zo Spoločnosti Ježišovej.

Udalosti z minulého týždňa však pôsobia dojmom, akoby sa kauza bývalého jezuitu mala uberať iným smerom.

Nečakaný vstup Rímskej diecézy do prípadu a aj krok pápež Františka stretnúť sa s Rupnikovou nasledovníčkou sa stali terčom kritiky zo strany údajných obetí kňaza a umelca.

Rupnik čelí obvineniam z fyzického a psychického zneužívania zasvätených žien z 90. rokov, ktoré sa údajne dialo v komunitnom dome Loyola v Slovinsku. Vatikánska kongregácia však skutky vyhlásila za premlčané.

Okrem týchto obvinení bol v roku 2020 Rupnik krátko aj exkomunikovaný za zneužitie spovede.

Čo v tejto chvíli vieme o najnovšom vývoji v kauze?

Spochybnili exkomunikáciu

Pred týždňom v pondelok 18. septembra Rímska diecéza informovala o výsledkoch kanonickej vizitácie v Centre Aletti, ktorú nariadil ešte v januári kardinál vikár Angelo De Donatis.

Centrum Aletti poskytuje priestor pre kresťanských umelcov, kde môžu spolu žiť a modliť sa, založil ho v Ríme Marko Rupnik.

Výsledná správa vizitácie je v prospech slovinského kňaza. Kontrolu v centre viedol profesor cirkevného práva Giacomo Incitti, ktorý skonštatoval, že v inštitúcii prebieha „zdravý komunitný život bez akýchkoľvek konkrétnych kritických problémov“.

Väčšiu kontroverziu však vyvolalo následné konštatovanie Rímskej diecézy o tom, že vizitátor spochybnil Rupnikovu exkomunikáciu.

Odvoláva sa pritom na preštudovanie „bohatého dokumentačného materiálu“, na základe ktorého skonštatoval „závažné anomálne postupy, ktorých preskúmanie vyvolalo opodstatnené pochybnosti aj v súvislosti so samotnou žiadosťou o exkomunikáciu“.

Skutok, za ktorý bol Rupnik exkomunikovaný, sa stal v roku 2015. Ako informoval vlani v decembri generálny predstavený jezuitov Arturo Sosa, išlo o automatickú exkomunikáciu za rozhrešenie ženy, s ktorou mal údajne Rupnik pomer.

Prípad vyšetrovala vatikánska Kongregácia pre náuku viery, ktorá celú vec uzavrela vydaním oficiálneho dekrétu o exkomunikácii v máji 2020. Po dvoch týždňoch bol však zrušený.

Obvinenia voči známemu jezuitovi / Desať dielov do mozaiky kauzy Rupnik

Tri dni pred zverejnením správy Rímskej diecézy došlo ešte k jednej udalosti, ktorá zdvihla zo stoličiek údajné obete Rupnika.

V piatok 15. septembra prijal pápež František na súkromnej audiencii Máriu Campatelliovú, nasledovníčku Rupnika a líderku Centra Alletti.

Vatikanistka agentúry AP Nicole Winfieldová poukázala na to, že na fotografiách, ktoré rozposlal Vatikán do médií, bolo vidieť, ako František a Campatelliová spolu sedia v jeho oficiálnej knižnici v Apoštolskom paláci, kde pápež zvykne prijímať oficiálne štátne a cirkevné delegácie.

„Sme opäť obeťami,“ tvrdia ženy

Obe udalosti vyvolali reakciu pätice žien, ktoré tvrdia, že sú obete Marka Rupnika. Podľa AP teraz prvý raz odkryli svoju totožnosť a za svojimi menami uviedli vzdelanie, respektíve pracovnú pozíciu.

Je medzi nimi docentka psychológie z portugalskej Bragy, ďalšia žena pôsobí na Univerzite v Innsbrucku a aj ďalšie tri majú licenciáty či už z oblasti teológie, filozofie, alebo cirkevného práva.

Ženy uverejnili na webovej stránke Italy Church Too otvorený list, ktorý adresovali aj pápežovi Františkovi, jeho vikárovi pre Rímsku diecézu kardinálovi De Donatisovi, ďalej predsedovi Talianskej biskupskej konferencie kardinálovi Matteovi Zuppimu a aj prefektovi Dikastéria pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinálovi Joãovi Brazovi de Avizovi.

Pätica žien označila správu Rímskej diecézy a audienciu Rupnikovej žiačky u pápeža za udalosti, ktoré nie sú náhodné. „Dokonca aj v ich časovej následnosti spoznávame, že cirkvi nezáleží na obetiach a tých, ktorí hľadajú spravodlivosť; a že ,nulová tolerancia zneužívania v cirkvi‘ bola len reklamnou kampaňou, po ktorej nasledovali často len skryté kroky, ktoré, naopak, podporovali a kryli zneužívateľov,“ uviedli.

Autorky listu pápežove slová z Lisabonu o tom, že „každý, každý je v cirkvi vítaný!“, označili za prázdne, „pretože v tejto cirkvi nakoniec nie je miesto pre tých, ktorí poukazujú na nepohodlnú pravdu“.

Ženy tvrdia, že jediné, čo sa im doteraz dostalo, bolo ticho, pričom už viac ako rok čakajú na „definitívnu, jasnú, materinskú odpoveď“. Zverejnená správa Rímskej diecézy sa podľa nich „vysmieva bolesti obetí, ale aj celej cirkvi, smrteľne zranenej takouto ostentatívnou aroganciou“.

Pápež František prijal 15. septembra 2023 na súkromnej audiencii Mariu Campatelliovú z Centra Aletti. Foto: profimedia.sk

„Rozhovor, ktorý pápež poskytol Campatelliovej v rodinnej atmosfére, bol obetiam (týmto a všetkým obetiam zneužívania) šplechnutím do tváre,“ uviedli s tým, že pápež sa s nimi odmietol stretnúť a neodpovedal ani na štyri listy od zasvätených z komunity Loyola.

„Obetiam zostal len nemý výkrik nového zneužitia,“ končia list.

Otázniky nad angažovaním sa diecézy

Na posledné udalosti v kauze Rupnik sa však dá pozrieť aj optikou vnútrocirkevných procesov.

Tak robí Edward Condon z portálu The Pillar, keď poukazuje na to, že správa diecézy vychádza zo spisov zapečateného kanonického trestného vyšetrovania, v ktorom Rímska diecéza nezohrala žiadnu zjavnú úlohu.

Rupnika vo veci zneužitia spovede vyšetrovala Kongregácia (dnes dikastérium) pre náuku viery. V takýchto prípadoch, ktoré sa týkajú spovede, sa vyznačujú prísnym stupňom utajenia, upozorňuje The Pillar.

„Ako sa teda vyšetrovateľ dostal k týmto dokumentom?“ znie jedna otázka, kým druhá sa týka toho, prečo sa Rímska diecéza vôbec venovala Rupnikovmu prípadu. Kardinál De Donatis totiž vlani vyhlásil, že Rupnik „nie je v pozícii hierarchickej podriadenosti kardinálovi vikárovi na disciplinárnej a prípadne trestnej úrovni“.

Napriek tomu vizitátor tvrdí, že preštudoval „bohatý dokumentačný materiál“. Ten mohol získať buď od rehole jezuitov, alebo od Dikastéria pre náuku viery.

Ak išlo o oficiálne rozhodnutie, nedáva potom krok diecézy zmysel vzhľadom na predchádzajúce kardinálove slová, že Rupnikov prípad sa ich netýka. Ak sa tak stalo neoficiálnou cestou, vzniká otázka, prečo by sa De Donatis ako pápežov diecézny vikár rozhodol verejne rozporovať závery Františkovej kúrie (dikastérium) a rehoľného rádu, ktorého je pontifex členom.

Jezuiti totiž označili obvinenia voči Rupnikovi ako „vysoko dôveryhodné“, pričom mu ešte pred prepustením z rehole nariadili prísne obmedzenia.

Prichádzajú špekulácie

Správanie Rímskej diecézy vedie k rôznym teóriám. Blog Il Sismografo, ktorý sa venuje vatikánskemu zákulisiu, prišiel s tvrdením, že zámerom rímskeho vikariátu bolo „zbaviť pápeža Františka zodpovednosti za to, že zrušil exkomunikáciu Marka Rupnika“.

Pápež František sa prvýkrát verejne vyjadril ku kauze v januári. V rozhovore pre AP poprel, že by zasiahol do prípadu a pomohol tak jezuitskému kolegovi vyhnúť sa trestu za údajné sexuálne zneužívanie žien v komunite Loyola v Slovinsku.

Obvinenia voči Rupnikovi, ku ktorému má podľa agentúry Catholic News Agency údajne blízko, ho šokovali. „Bolo to pre mňa prekvapenie, naozaj. Tento človek, umelec takejto úrovne – bolo to pre mňa veľkým prekvapením a ranou, pretože tieto veci bolia,“ uviedol František.

Dikastérium pre náuku viery začiatkom októbra minulého roka dospelo k záveru, že skutočnosti Rupnikovho prípadu „treba považovať za premlčané“.

František v spomínanom rozhovore obhajoval premlčaciu lehotu. Uviedol, že pri podobných prípadoch je jej naklonený, zatiaľ čo v prípadoch týkajúcich sa maloletých a „zraniteľných dospelých“ by sa jej vždy radšej vzdal.

Premlčaciu lehotu a prezumpciu neviny označil František za „zákonné garančné zbrane“.

Napriek existencii premlčacej lehoty však existujú podľa pápežových slov „tisíce spôsobov, ako pokračovať v kánonických procesoch, v trestoch, zaradením do laického stavu“.

Pápež sa začiatkom roka vyjadril, že považuje za najlepšie, aby Rupnikov prípad „pokračoval na obyčajnom súde“, pretože inak by sa procesné cesty zamotali.

Teraz to však skôr vyzerá, že situáciu zamotáva diecéza, ktorú v mene pápeža riadi jeho vikár De Donatis.

A práve medzi kardinálom vikárom Ríma, rehoľou jezuitov a Dikastériom pre náuku viery vzniká „bezprecedentná zrážka s nepredvídateľnými dôsledkami“, ako komentovala posledné udalosti vatikanistka denníka Il Messaggero Franca Giansoldatiová.