Líder Godzone Julo Slovák Nemôžeme očakávať, že za dve hodiny dostaneme človeka z ulice k sviatostiam

Už 23. októbra odštartuje v Prešove 15. ročník Godzone Tour, tento rok s heslom „Nebojte sa“.

Spoluzakladateľ a líder projektu Julo Slovák v rozhovore približuje, ako vzniklo toto podujatie a koľko ľudí za tým stojí. Ako prepravujú tri stovky dobrovoľníkov medzi mestami naprieč Slovenskom, prečo si dnes mladí nevedia nájsť spoločenstvo a aj ako sa snaží, aby mal čas i pre rodinu.

Projekt Godzone nedávno dostal pápežskú medailu a predstavil sa pred európskou radou Charis ako príklad novej evanjelizácie.

Už o niekoľko dní sa začne 15. ročník Godzone Tour. Ako hodnotíte tých 15 rokov? Je už tour plnoletá?

(Smiech.) Plnoletá ešte asi nie. Je to troška paradox, že je to pätnásty ročník, no turné vzniklo najskôr ako jednorazový projekt v roku 2009. Godzone projekt a jeho činnosť vznikla až o rok neskôr. Čiže paradoxne rok 2023 je pätnásty ročník turné, ale je to štrnásty prebiehajúci rok celého projektu.

Myslím si, že je za nami veľa dobrých vecí, a ja som stále v úžase nad tým, čo Pán Boh urobil. Veľa sme snívali, čo všetko by sme chceli robiť pre mladých na Slovensku, a Godzone je naplnením týchto snov. Myslím si, že v mnohých ohľadoch prevýšil to rozmýšľanie, ktoré sme mali.

Ako vlastne vznikla myšlienka urobiť Godzone Tour? A napadlo vám pred 15 rokmi, že to bude mať taký rozmer a takú kvalitu?

Nesnívalo sa nám to. Kvalitatívne sme to chceli robiť čo najlepšie od začiatku. Príbeh Godzonu je už známy, hovorili sme ho viackrát. V roku 2009 sme ukončili festival Voľnosť na Nevoľnom. Bolo to v rodisku biskupa Baláža. Pripravovali sme ho spolu s diecézou a diecéznym centrom pre mládež. Vtedy sme mali my a aj biskup pocit, že festival naplnil svoje poslanie, a tak sme ho ukončili.

Neskôr nám zavolal vtedajší tajomník Rady pre mládež pri KBS a pozvali nás do spolupráce. Hľadali nápad na program v rámci Týždňa cirkvi pre mládež a nás pozvali ako koncertné zoskupenie. Na záverečný program spomínaného festivalu sme sa spojili tri kapely na pódiu. Toto spojenie sa presunulo do Godzone turné v roku 2009.

Vtedy nás šokovala účasť. Keď sme šli za mladými do miest, tak namiesto tisícpäťsto ľudí, čo bola účasť na poslednom ročníku festivalu na Nevoľnom, ich tam prišlo päťtisíc. Vtedy sme si uvedomili, že lepšie je prísť za mladými ľuďmi do ich regiónu ako ich zvolávať na jedno miesto v rámci Slovenska. Tak sa narodila Godzone Tour v roku 2009.

Nie je tajomstvo, že Godzone projekt je otvorený pôsobeniu Ducha Svätého a charizmatickým prejavom. Na druhej strane, nemyslím si, že to je jediná cesta.Zdieľať

Godzone je už pomerne známy projekt. Ale ako by ste jednoducho vysvetlili, čo je Godzone, ľuďom, ktorí o tom počuli len okrajovo?

Ľudia poznajú najmä Godzone Tour, ale Godzone je veľké množstvo aktivít. Vlajkovou loďou je turné, podľa ktorého väčšinou ľudia poznajú náš projekt. Na druhej strane je to príliš málo. Náš projekt nie je iba séria večerných koncertov, ale skôr sa snažíme pracovať s mládežou celoročne a systematicky.

Či už formou evanjelizácie, formácie a výchovou lídrov a potom zásobovaním generácie, ktorej ide o Božie kráľovstvo, rôznymi zdrojmi, ktoré by mohli pomôcť na ceste duchovného života. Robíme to, samozrejme, v spolupráci s cirkvou a viacerými spoločenstvami.

Samotná Godzone Tour je večer plný hudby, tanca, svedectiev, hovoreného slova, divadelných prvkov a projekcie. S Godzone Tour sa spájajú aj tzv. pozvánky na školách, kam chodievame doobeda v deň turné, ďalej evanjelizácia na námestiach a takisto tzv. dobročinná aktivita, ktorú realizujeme v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou, kde je našou snahou skrze sociálnu pomoc dobrovoľníkov prejaviť ľuďom v danom meste lásku praktickým spôsobom.

Na turné spolupracuje stále viac profesionálnych umelcov a bežných ľudí zo spoločenstiev, ktorí nám pomáhajú. Sme vďační, že títo ľudia, niektorí pracujúci a niektorí stále študenti, sú ochotní vyhradiť si dva týždne života pre tour.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Povedzme, že mladý človek príde na Godzone, zažije pekný čas, niečo sa ho dotkne, ale čo ďalej?

Mladí ľudia prirodzene dostávajú v živote impulzy z rôznych strán, na základe čoho smerujú svoj život. Aj Godzone Tour ním môže byť. My sa preto veľmi snažíme, aby turné bolo takou bonboniérou, z ktorej sa môžu ponúknuť všetky spoločenstvá na Slovensku. Godzone nemá členstvo, nie je to projekt, ktorý by na seba viazal ľudí. Skôr sa stáva impulzom a vysiela ľudí do lokálnych spoločenstiev.

Na to potom nadväzuje celoročná činnosť. Cez našu animátorskú školu prešlo približne 500 absolventov, s ktorými sa snažíme byť aspoň troška v kontakte a ku ktorým posielame do spoločenstiev mladých naprieč Slovenskom.

A to nielen do tých, ktoré vznikli v rámci Godzone školy, ale do iných, či už pracujú so Združením kresťanskej mládeže Slovenska (ZKSM), alebo s inými organizáciami. Na turné človek teda získa impulz v otázke hodnôt a stability viery, duchovného života a podobne.

Aj ďalšie kroky sú veľmi potrebné a my robíme pre to všetko, čo môžeme. Troška sa spoliehame na spoluprácu v rámci cirkvi. Každý niečo robí a ponúka a my mladým ponúkneme, že môžu ísť niekam ďalej.

Na Godzone Tour teda zaznie, aby si mladí našli spoločenstvo?

Niekoľkokrát a veľmi jasne. Tento rok sme dokonca urobili časť programu, ktorá je o spoločenstve ako takom. Kampaň sa bude volať Toto je moja fam, ako family (rodina), a tam zahrnieme viacero spoločenstiev.

Stretli sme sa s približne 230 lídrami na spoločnej večeri, počas ktorej sme ich pozvali do tejto kampane. Prakticky to bude vyzerať tak, že na konci každého večerného programu budú ľudia z lokálnych spoločenstiev pripravení s dotazníkmi pre mladých. Ľudia, ktorí budú mať záujem, budú ho môcť na mieste vyplniť a odovzdať ho a my sa im ozveme s ďalšími informáciami o možnostiach, do akých spoločenstiev alebo stretiek sa môžu pridať.

Okrem toho mladí dostanú priamo na mieste tzv. Godzone magazín, v ktorom je obrovská plejáda kontaktov na stretnutia, chvály a spoločenstvá naprieč Slovenskom a Českom.

Budú tam len charizmatické spoločenstvá alebo aj iné?

Sme otvorení všetkému. Teším sa, že aj rôzne iné, nie charizmatické prúdy sú toho súčasťou. Veľkú radosť mi urobili dve panie staršieho veku, ktoré boli na spomínanej večeri lídrov. Boli to vedúce hnutia Modlitby matiek. Boli veľmi povzbudené a vnímali nás ako ovocie svojich modlitieb.

Samozrejme, nie je tajomstvo, že Godzone projekt je otvorený pôsobeniu Ducha Svätého a charizmatickým prejavom. Na druhej strane, nemyslím si, že to je jediná cesta. Celá cirkev je plejádou spiritualít, ktoré v jednote vytvárajú cirkev.

Mladí vidia za Godzone Tour namakanú šou. Koľko ľudí je za tým a ako dlho to vzniká?

Za 15 rokov to narástlo obrovským spôsobom. Naša celoročná činnosť ide ruka v ruke s turné. Interný tím tvorí asi tridsať ľudí, ktorí na tom pracujú na plný úväzok v kancelárii na Sliači. Potom máme ďalších spolupracovníkov.

Spolu na turné cestuje 330 ľudí. Sú tam tímy, ktoré chodia do škôl, stavebné tímy, technici, ľudia, ktorí balia techniku, zvukári, osvetľovači, produkcia a potom účinkujúci – divadelníci, tanečníci, hudobníci –, potom je tam tím, ktorý robí program na námestiach, dobročinnú aktivitu, a potom veci v pozadí, ako je SBS, strava, registrácia.

A ešte sa do toho celého zapájajú lokálni dobrovoľníci. Toto turné by sme bez ľudí, ktorí dajú tomu svoje áno, bez lokálnych autorít, bez biskupov, kňazov, ktorí tam prídu, bez mladých, ktorí za tým stoja, nikdy neboli schopní z vlastných síl urobiť. To je viac milosť ako naša profesionalita alebo čokoľvek iné.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Kde také množstvo ľudí spí a ako sa presúvajú?

Máme niekoľko dodávok a mikrobusov. Dvadsaťsedem tímov funguje v rôznych časových harmonogramoch. Spoločne majú modlitby a k dispozícii sú dve sväté omše. Potom sa večer spoločne stretneme. Ubytovania máme často v centrách pre mládež, v reholiach alebo rodinách. Logistika sa musí nastaviť tak, aby každé auto vedelo, kedy kde má ísť, a malo kontakty. To je práca ľudí počas roka.

Ako sa zmenil postoj kňazov, biskupov a cirkvi na Slovensku voči Godzone? V minulosti sa ozývali hlasy, že je to viac evanjelikálne ako katolícke a podobne.

Ak v minulosti v niektorej diecéze biskup nesúhlasil, aby sa tam Godzone Tour uskutočnila, alebo nebol voči tomu otvorený, my sme v tom boli vždy poslušní. Snažíme sa o poslušnosť pred cirkvou a autoritami. Preto máme aj troch kňazov ako garantov.

Vždy sa snažíme robiť veci zakorenení v Katolíckej cirkvi a naše spoločenstvo patrí do farnosti Sliač. Zdieľať

Naše spoločenstvo, ktoré je takým uholným kameňom toho celého, sprevádza kňaz. Ale posledné obdobie sa stali veci, ktoré nás veľmi povzbudili. Stále mi v srdci znejú slová apoštolského nuncia, ktorý bol na Godzone konferencii, slúžil tam svätú omšu a povedal aj homíliu. Na konci svätej omše nám udelil poďakovanie za službu a dostali sme pamätnú pápežskú medailu.

Bolo to pre nás veľmi silné, že k tomu došlo takto verejne na konferencii. Nikto z nás to nečakal. Nuncius bol vlani na turné a účasť prisľúbil aj tento rok. Boli sme požiadaní aj zo strany KBS, aby sme vypracovali správu o činnosti Godzone. Povedali nám, že je to správa, ktorá sa má posielať do Vatikánu ako príklad dobrej praxe v rámci novej evanjelizácie.

Takisto sme mali možnosť prezentovať projekt pred európskou radou služby Charis. Na online stretnutí sme dostali trištvrte hodiny na prezentáciu, tiež ako príklad dobrej praxe z novej evanjelizácie. Boli tam rôzni národní vedúci z celej Európy v rámci služby Charis.

Líder Godzone Julo Slovák / Každý vzťah potrebuje emócie, aj ten s Bohom

Vždy sa snažíme robiť veci zakorenení v Katolíckej cirkvi a naše spoločenstvo patrí do farnosti Sliač. Tiež dávame na konferenciách priestor sviatosti zmierenia, je tam svätá omša a adorácia. To, že sme otvorení pre spoluprácu s inými denomináciami, je trend v cirkvi, aj pápež nás k tomu pozýva.

Godzone Tour je evanjelizačné podujatie, je teda robené jazykom mladých a pre mladých. Spomíname tam základné kerygmatické pravdy a nejaké povzbudenia k téme.

Tento rok je téma „Nebojte sa“. Treba povedať, že nemôžeme veľmi očakávať, že za dve hodiny dostaneme človeka z ulice hneď k sviatostnému životu a mariánskej úcte. Toto je cesta, ktorú človek potrebuje prejsť a trvá dlhší čas.

Na Godzone animátorskej škole má priestor aj modlitba ruženca, svätá omša a adorácia. Ale toto nemôžete čakať od evanjelizačného podujatia, kam prídu aj ľudia, ktorí už do kostola nechodia.

Dnes do kostola mnohí mladí už nechodia. Aj viacerí kňazi priznávajú, že nevedia vždy, ako mladých osloviť. Ako hľadáte jazyk, ktorým mladých oslovujete?

Tiež máme pred tým bázeň. Mali sme počas leta na Sliači stretnutia tínedžerov. Uvedomili sme si, že už aj my sme rodičia. Naša generácia už nie je najmladšia, ja už mám tri deti. Ale tí mladší zo spoločenstva sa začali venovať tínedžerom. Mladí nám hovoria, že aj keď hľadajú vo farnostiach spoločenstvá, buď nevedia nájsť fungujúce spoločenstvo, a keď ho nájdu, tak nevedia nájsť dostatočný počet rovesníkov, s ktorými by tam mohli chodiť.

Spoločenstvá, ktoré vznikli v 90. rokoch a dnes sú zabehnuté, takisto starnú. To vidíme aj my. Ja sám už neviem tak pracovať s mladými, lebo som od nich vekovo vzdialený. U nás s nimi pracujú mladší.

Mladí k nám prichádzajú aj s tým, že v spoločenstvách nemajú tínedžerské programy, ktoré by im vyhovovali. Pre mladých je dôležité, aby boli v skupine a v spoločenstve s viacerými rovesníkmi a vedeli sa oprieť o vzťahy.

My nemáme žiadne know-how, ktoré by sme lusknutím prsta vedeli aplikovať. Turné navštevuje mladá generácia aj preto, že je robené v ich jazyku, na kvalitnej úrovni. Dnes na mladých z každej strany niečo vyskakuje, čo je veľmi kvalitné. A aj my potrebujeme ponúknuť hodnotu všetkých hodnôt spôsobom, ktorý bude pre mladého človeka prijateľný.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Hovoríte o kvalite. Vie dnes cirkev ponúknuť kvalitu?

Cirkev má najkvalitnejšiu ponuku v podobe eucharistie a sviatostí. To bohatstvo, ktoré nesie cirkev, kvalita duchovného života, to sa nedá porovnávať s ničím iným.

Myslel som to skôr tak, či to vie cirkev „predať“. Je evanjelizačný jazyk dnes atraktívny?

To je druhá vec. Definícia novej evanjelizácie hovorí o metódach, zápale, ale aj o novej forme. To už povedal Ján Pavol II. Okrem toho je v cirkvi nový pojem „predevanjelizácia“. My sa s Godzone Tour dnes nachádzame niekde medzi predevanjelizáciou a evanjelizáciou. To znamená, že vychádzame k ľuďom do ich prostredia a oni potrebujú len pripustiť fakt, že táto cesta existuje a že by mohla byť dobrá.

Kresťanstvo nie je nejaké divné, uletené, plné zákazov a zákonov. Keď sa v mladých tento múr prelomí a oni tomu dajú priestor, potom sa k nim cesta hľadá ľahšie. Oni potrebujú zažiť osobne, že sú milovaní a Boh im dáva priestor.

Peter Štupák v jednom vašom podcaste povedal, že verí, že na Godzone Tour prídu aj ľudia, ktorí sa tam prvýkrát stretnú s Ježišom. Ako má mladý človek pozvať neveriaceho kamaráta, kamarátku na Godzone?

Turné je miesto, kde sa to dá urobiť. Práve preto, že ide o koncertné podanie, je tam umelecký zážitok. Cieľová rovina je duchovná, ale sú tam aj roviny umeleckého zážitku a krásy, ktorú človek vidí, a nejakých hodnôt, ktoré za tým stoja.

Myslím, že tam sa to dá ľahšie spojiť a pozvať neveriacich kamarátov. My pozývame aj mladých zo škôl. Prídeme ráno na školu a oni prídu večer na koncert, pretože je zadarmo. Nie je tam žiadna prekážka prísť. Žiadne vstupné a je to anonymné. Mladý človek často potrebuje bezpečie anonymity. Nikto na neho netlačí, nie je tam žiadna povinnosť.

Zdá sa mi, že na turné ľahšie nejaký veriaci priláka svoju partiu, kamarátov alebo spolužiakov. Mladý človek má dnes väčší predsudok vstúpiť do chrámu na omšu. Je to spôsobené aj stavom v spoločnosti a tlakom. Mladého preto ľahšie pozveme na nejaký neformálny typ podujatia.

Mladí nám hovoria, že aj keď hľadajú vo farnostiach spoločenstvá, buď nevedia nájsť fungujúce spoločenstvo, a keď ho nájdu, tak nevedia nájsť dostatočný počet rovesníkov, s ktorými by tam mohli chodiť.Zdieľať

Nechcem povedať, že Godzone je jediná cesta, tých ciest je veľa. Dokonca si myslím, že je veľká skupina mladých, ktorá potrebuje osobný prístup a jednoduchú akciu, ako je grilovačka na farskej záhrade, kde nájde vzťah s priateľmi a zistí, že sú tu ľudia, ktorí sú slušní, vedia sa zabávať a ktorí ho pritiahnu tým, že si nepotrebujú dokazovať, kto je viac.

S Godzone Tour chodíte aj do Českej republiky. V čom to je iné?

Česká republika, hlavne na území Moravy, prežíva veľký hlad po duchovnosti. Rastie tam veľa dobrých vecí. Chodíme tam hrať s kapelou aj počas roka. Samozrejme, česká cirkev je niečo, s čím nie sme až tak vžití, aby som vedel, ako funguje.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

A aké to je na Slovensku podľa regiónov?

Asi je ťažké to povedať takto všeobecne. Keby sme nadnesene povedali, Bratislava je viac vystavovaná zápasom o konzervatívne hodnoty. Na východe a severe Slovenska je tieto hodnoty viac cítiť. Ale to je všeobecná pravda, nehovorím nič nové.

V minulosti sa niektorí mladí na Godzone nedostali, lebo kapacita haly bola naplnená. Ako teda neostať vonku pred dverami?

Treba prísť včas, haly majú bezpečnostné limity, ktoré my nedokážeme ovplyvniť. Na Slovensku sa snažíme vyberať mestá podľa toho, aká hala je kde k dispozícii a čo sa dokáže kapacitne použiť. Registrácia je otvorená od piatej a program sa začína o šiestej. Viem, že niekedy je náročné prísť skôr, keďže program trvá do deviatej.

Stáva sa často, že sa ľudia už do haly nezmestia?

Stalo sa to už aj v Inchebe v Bratislave. Niekedy ide o zhodu okolností, že kde koľko ľudí v rámci Slovenska príde. V minulosti, keď sme boli v menších halách, sa to stávalo častejšie.

Aký to je pocit byť na pódiu pred tisíckami mladých, ktorí sa na vás pozerajú a čakajú, čo poviete?

Každý to prežíva ináč. Ja som mal v Gallupovom teste najvyššiu hodnotu zodpovednosť. A toto je asi slovo, ktoré to vystihuje. Prežívam zodpovednosť za čokoľvek, čo odznie z pódia. Je to naozaj vážna záležitosť. Môže sa stať, že pre niekoho bude jedna veta nejakým impulzom. My nikdy nevieme, čo si Pán Boh použije.

Neustále sa ponáram do pokory: Bože, bez teba by sme tu len hulákali. My reálne nedržíme v rukách možnosť zmeniť ľudský život alebo sa dotknúť srdca. To nie je možné urobiť nijakým programom.

Preto sme vždy v takej bázni: Pane, nechceme ti zavadzať, chceme investovať všetky talenty, tak ako nás pozýva Božie slovo, preto to robíme najkvalitnejšie, ako vieme.

Služba CHARIS / Charizmatická obnova nie je jedna zo spiritualít, obnoviť sa ňou má celá cirkev

Už dávnejšie ste v rozhovore pre Postoj TV povedali, že sa snažíte, aby vás Godzone Tour nezomlela, aby to nebolo o vás, ale o Bohu. Určite cítite právom aj nejakú hrdosť a radosť nad Godzone. Ako si však strážite, aby vás neopantala sláva?

Pán Boh to celé drží nejako na uzde. Život je plný okolností a neodohráva sa dve hodiny na pódiu párkrát za rok. Ja mám tiež vo svojom živote všelijaké skúšky, zápasy, náročné veci vo vzťahoch a v okolnostiach života.

Vtedy veľmi rýchlo zhasne naivita. To, že stojíte na pódiu, neznamená v konečnom dôsledku takmer nič v tom, ako žiť život. Keď prídete domov k trom deťom a ony sú doma uplakané, unavené a choré, človek rýchlo vychladne.

Druhá dôležitá vec je ostávať v modlitbe aj pred Godzone Tour, ale aj potom. Udržiavať si duchovný život v službe v spoločenstve. Keď vám ľudia dajú spätnú väzbu v malej skupinke, rýchlo to vyprchá.

Ľudia, ktorí slúžia v spoločenstvách, sa niekedy nechajú pohltiť apoštolskou činnosťou natoľko, že je to na úkor rodiny a trpia deti a manželka alebo manžel. Dávate si na to v Godzone pozor? Iste sú okolnosti, keď ste viac z domu, nahrádzate to potom rodine?

Máme na to aj v rámci kancelárie určené pravidlá. Ale každý si to musí strážiť sám. Je to niekedy zápas, aby ľudia podávali seriózny pracovný výkon, čo je súčasťou života, ale aby to nebolo niekedy v službe príliš veľa.

Keď hráme cez víkend niekde s kapelou, je možnosť si potom zobrať náhradné voľno, keďže to, čo robíme, je pre nás aj naša práca na plný úväzok. Hovoril som to vtedy aj pre Postoj TV, že aj my s manželkou sme si museli stanoviť nejaké pravidlá, ktoré fungujú veľmi dobre a dnes sa trocha transformujú, keďže máme prvýkrát všetky deti v škole alebo škôlke a manželka začína pracovať.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Hovorili ste, že pre Godzone pracuje asi tridsať ľudí. Z čoho ich platíte? Niekedy to pekne poviete, že Pán Boh sa postará, ale ako sa stará?

Máme pravidelnú podporu od pravidelných mesačných darcov, čo nám vykrýva možno pätinu rozpočtu. Potom máme príjmy z dvoch percent dane a máme aj iných darcov, nejaké peniaze máme z e-shopu, snažíme sa robiť vlastnú podnikateľskú činnosť.

Rôzne naše podujatia musia byť z praktických dôvodov platené a pri nich sa snažíme, aby bolo zohľadnené aj to, koľko ľudí stojí za prípravou daného podujatia.

Tento rok bolo najväčším zápasom o prežitie počas roka, či dokážeme zaplatiť náš interný tím.

A Godzone Tour je financovaná vďaka sponzorom, darom a grantom. To je však problém počas roka, lebo všetky sponzorské, grantové príjmy použijeme na jeden event a zaplatíme z toho len priame náklady podujatia, nie platy ľudí.

A druhá zložka je zbierka. Na turné zbierame vopred peniaze online, ale aj priamo na mieste. Turné je síce zadarmo, ale ľudia môžu prispieť priamo na mieste. V tomto kontexte sa dá použiť veta, že Pán Boh sa stará.

My robíme maximum, ale na konci dňa nevieme, aká zbierka bude. Keď sa všetky peniaze spočítajú a my vyhodnotíme rozpočet, sme každý rok buď na nule, alebo v pluse 500 eur. Mali sme aj plus dve-tritisíc, čo pomohlo. V mínuse sme boli len jeden rok.

V tom je tá Božia prezieravosť – on má spočítané, kto a koľko nám z tých 25-tisíc ľudí tam hodí, čo my nemáme šancu vedieť. Na našej strane však musí byť to, že robíme maximum, aby sme oslovili sponzorov, napísali granty a všetky možné výzvy na rôznych inštitúciách.

Môžete prezradiť nejaké novinky, na ktoré sa ľudia môžu tento rok tešiť?

Program je vždy úplne nový. Niektoré piesne sa síce opakujú, ale v inom podaní, keďže ich mladí poznajú a chcú ich počuť. Veľmi sa teším, že máme veľké množstvo ľudí na pódiu, nové tváre.

Nezvykneme prezrádzať časti programu a neurobím to ani teraz. Môžem spomenúť, že Postoj bude mať príležitosť vidieť Godzone Tour na generálke, takže sa ľudia dozvedia od vás niečo deň vopred.

Kde vidíte Godzone o pätnásť rokov?

To je ťažké povedať. O pätnásť rokov budem mať päťdesiat. Ale dal by Pán Boh, aby to generácia, s ktorou pracujeme, niesla ďalej a pracovala s mladými ľuďmi. Je pre mňa cťou pracovať s takým tímom ľudí v rámci Godzone projektu.

Sú to mladí, šikovní a profesionálni ľudia. Niekedy mala charizmatická obnova heslo, ktoré sme si požičali – že najlepšie by bolo, aby takáto forma evanjelizácie už nebola potrebná a aby sme videli ovocie. Ale to nie je v našich rukách.

Možno budeme o 15 rokov ešte viac podporovať mladých a dávať im priestor. Keď sme my začínali, nemali sme nič k dispozícii, dostal som jednu gitaru a stretávali sme sa v jednej budove pri jednej sviečke. Nemali sme ani stoličky.

Dnes mladí majú všetko k dispozícii, a to aj v cirkvi. Môžu na tom stavať, čo je pozitívne, a môžu vybudovať niečo ďalšie. Nebezpečie je, že ich nenaučíme si to vážiť, aby boli aj oni ochotní niečo odmakať, aby to nebrali ako hotovú vec.