Rolando Álvarez, biskup Matagalpy v Nikarague, v podrobnom interview pre EWTN porozprával o svojom novom živote vo Vatikáne a o svojom pobyte vo väzení vo svojej vlasti.
„Som veľmi šťastný v Ríme. Počas celého svojho pobytu vo väzení som si myslel, že po Nikarague by to bolo najlepšie mesto, v ktorom by som mohol žiť, ak budem prepustený. Práve blízkosť k svätému Petrovi obnovuje moju vieru,“ povedal.
Álvarez, ktorý je zároveň apoštolským administrátorom diecézy Estelí, bol v januári 2024 deportovaný do Ríma – takmer rok po tom, ako ho nikaragujský súd vo februári 2023 odsúdil na 26 rokov a štyri mesiace odňatia slobody pre „sprisahanie a vlastizradu“.
Už od svojho zatknutia v auguste 2022 bol Álvarez v domácom väzení.
390 dní po svojom prepustení a nútenom odchode z Nikaraguy porozprával biskup Álvarez pre EWTN o svojich zážitkoch vo väzení, o svojom zdravotnom stave a nádeji, ktorá ho nesie v exile. Svoje prepustenie opisuje ako „nadprirodzené Božie konanie“. V Ríme, ako hovorí, „našiel vnútorný pokoj, ktorý som tak veľmi potreboval“. A dodáva: „Nie som vo exile – som oslobodený a v diaspóre.“
Aj pápež František stojí pevne na jeho strane: „Svätý Otec chce, aby som zostal biskupom Matagalpy a apoštolským administrátorom Estelí, aj keď v diaspóre,“ tvrdí Álvarez a hovorí, že pôvodne podal rezignáciu, ale „narazil na dobrotu Boha a Svätého Otca“.

Svoj pobyt vo väzení biskup Álvarez opisuje ako skúšku svojej viery. Napriek všetkým ťažkostiam vždy veril vo svoje prepustenie: „Pri živote ma držala modlitba.“ Álvarez hovorí, že najmä v ťažkých časoch sa treba držať toho, že Boh pôsobí v dejinách. „Som človek nádeje – a môj ľud je ľud nádeje.“
Moment svojho prepustenia a odchod do Ríma opisuje ako niečo hlboko dojímavé: „Bola to skúsenosť viery. Keď som vyšiel z väzenia a odviezli ma na letisko, pomodlil som sa vyznanie viery – za vieru v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú cirkev,“ spomína.
Nikaragujská vláda ostro kritizovala Vatikán po tom, čo Álvarez v rozhovore pre EWTN porozprával o svojej situácii. Vo vyhlásení zverejnenom cez víkend ministerstvo zahraničných vecí v Manague vyčítalo Vatikánu zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny a porušovanie „suverenity a dôstojnosti Nikaraguy“.
Vláda Daniela Ortegu reagovala na rozhovor, ktorý Álvarez, biskup diecézy Matagalpa a administrátor diecézy Estelí, poskytol 6. februára v exile v Ríme. Duchovný v ňom vyhlásil, že pôvodne ponúkol pápežovi Františkovi svoju rezignáciu na svoje úrady v Nikarague, no pápež rozhodol, že Álvarez aj napriek pobyte v exile ich bude ďalej zastávať.
„Citované vyhlásenia sú nezodpovedné a bez rešpektu a porušujú najvyššie zákony a normy, ktorými sa riadi nezávislý život našej požehnanej Nikaraguy,“ uvádza sa v liste z Nikaraguy a pokračuje: „A okrem toho štát Vatikán, bez akejkoľvek nadnárodnej politickej právomoci, zamýšľa disponovať úradmi a právomocami, ktoré v Nikarague boli prepožičané osobám, ktoré prestali byť Nikaragujčanmi z dôvodu nevhodného a neprijateľného správania.“

Biskupa Álvareza 10. februára 2023 v Nikarague odsúdili na viac ako 26 rokov väzenia za „sprisahanie a vlastizradu“ a neskôr ho vyhostili z krajiny po tom, čo kritizoval represie sandinistického Ortegovho režimu voči miestnej katolíckej cirkvi.
Odobrali mu nikaragujské občianstvo – osud, ktorý postihol už mnohých predstaviteľov opozície a cirkvi.
Napätie medzi Nikaraguou a Vatikánom pretrváva už roky. Počiatočným momentom boli študentské protesty, ktoré vláda v roku 2018 násilne potlačila a počas ktorých duchovní poskytovali demonštrantom ochranu pred policajným násilím, niekedy aj v kostoloch.
Vzhľadom na rastúce represie mimovládne organizácie a nezávislé médiá v krajine v posledných rokoch opakovane a ostro kritizovali porušovanie ľudských práv zo strany Ortegovej vlády. Režim odvtedy zakázal tisíce organizácií.
V roku 2022 bol z krajiny vyhostený vtedajší pápežský veľvyslanec v Nikarague Waldemar Sommertag. O rok neskôr vláda v Manague prerušila diplomatické vzťahy so Svätou stolicou po tom, čo pápež František v reakcii na odsúdenie biskupa Álvareza, ktorý kritizoval vládu, prirovnal nikaragujské vedenie k sovietskej diktatúre v Moskve a Hitlerovej diktatúre v Nemecku v 30. rokoch 20. storočia.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.