Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
29. 05. 2016, 18:20

Benedikt XVI. odmieta obvinenia, že zatajil časť fatimského posolstva (Vatikánska sedma)

Fatimské tajomstvá aj po takmer sto rokoch ostávajú zahalené rúškom tajomstva a podnecujú vznik najrôznejších zaručených teórií.

Benedikt XVI. odmieta obvinenia, že zatajil časť fatimského posolstva (Vatikánska sedma)

Pápež Benedikt XVI. sa modlí pred sochou Panny Márie Fatimskej počas návštevy Fatimy v roku 2010. Foto - TASR/AP


Pápež Benedikt XVI. sa modlí pred sochou Panny Márie Fatimskej počas návštevy Fatimy v roku 2010. Foto – TASR/AP

Panna Mária počas zjavení vo Fatime v roku 1917 varovala, že v budúcnosti dôjde ku zlému koncilu a k sláveniu zlej omše. Aj toto má byť súčasť tretieho fatimského posolstva, ktorú sa však Vatikán rozhodol zatajiť. V súkromnom rozhovore to mal priznať bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery Joseph Ratzinger, ktorý bol neskôr zvolený za pápeža Benedikta XVI.

Tieto informácie zverejnila publicistka Maike Hicksonová na americkom tradicionalistickom portáli OnePeterFive. Získala ich od nemeckého teológa Inga Döllingera, ktorý je osobným priateľom emeritného pápeža. Döllinger sa mal s kardinálom Ratzingerom stretnúť v roku 2000 krátko po tom, čo Svätá stolica zverejnila tretie fatimské posolstvo. Hovorí sa v ňom o útrapách „biskupa oblečeného v bielom“ a mnohých kresťanov.

Sú to čisté výmysly, tvrdí Ratzinger

Zverejnenie posolstva, ktoré Panna Mária adresovala trom fatimským deťom, pred šestnástimi rokmi sprevádzal odborný komentár vtedajšieho prefekta Kongregácie pre náuku viery Ratzingera. Nemecký kardinál mal však Döllingerovi medzi štyrmi očami povedať, že „je toho viac ako to, čo sme zverejnili“. Okrem odkazu na atentát na pápeža a prenasledovanie kresťanov sa mala Panna Mária negatívne zmieniť aj o Druhom vatikánskom koncile a pokoncilovej liturgii.

Keďže tieto a podobné informácie kolujú v tradicionalistických kruhoch dlhodobo, rozhodol sa ne zareagovať osobne Benedikt XVI. Ten sa pritom po odchode z pápežského stolca vyjadruje k verejnému dianiu len výnimočne. „Emeritný pápež Benedikt XVI. oznamuje, že ,nikdy nehovoril s prof. Döllingerom o Fatime´, otvorene vyhlasuje, že vyjadrenia pripisované prof. Döllingerovi k tejto téme ,sú čisté výmysly, absolútne nepravdivé´ a rozhodne potvrdzuje, že ,zverejnenie Tretieho fatimského tajomstva je úplné´,“ citovalo vyjadrenia Benedikta XVI. komuniké Tlačového strediska Svätej stolice.     


Tri fatimské deti v roku 1917: Lucia Santos, Francisco Marto a Jacinta Marto. Foto – TASR/AP

Tretie fatimské posolstvo spísala rehoľná sestra Lucia dos Santos začiatkom roka 1944. Obsahuje časť posolstva, ktoré Panna Mária adresovala trom deťom z portugalskej Fatimy, ktorým sa zjavovala od 13. mája do 13. októbra 1917. Okrem Lucie, ktorá zomrela v roku 2005, boli svedkami zjavení aj jej bratanec František a sesternica Hyacinta. Obaja zomreli v detskom veku.

Kým prvé dve posolstvá týkajúce sa pekla a Ruska boli zakrátko zverejnené, tretie si nechala Lucia pre seba. Keď v roku 1943 ťažko ochorela, miestny biskup jej prikázal obsah posolstva písomne zaznamenať. V roku 1957 ho na žiadosť Svätej stolice biskup zaslal do Vatikánu, kde sa s jeho obsahom oboznámili jednotliví pápeži, ale až Ján Pavol II. rozhodol o jeho zverejnení.

Rozporuplné informácie

Napriek zverejneniu posolstva – alebo práve preto – sa neustále objavujú nové informácie, „ako to vlastne bolo“, a interpretácie, „čo tam vlastne (nie) je“. Nie vždy ide len o pochybné teórie. Jeden z príkladov nejasností spomenul aj vatikanista Andrea Tornielli.


Sestra Lucia na archívnej snímke z 13. mája 2000, keď sa stretla s pápežom Jánom Pavlom II. Foto – TASR/AP

V odbornom komentári, ktorý napísal kardinál Ratzinger pri zverejnení posolstva v roku 2000, je uvedené, že Pavol VI. sa s ním oboznámil 27. marca 1965, keď si ho vyžiadal zo Svätého ofícia (predchodca Kongregácie pre náuku viery). Pred niekoľkými dňami zosnulý kardinál Loris Capovilla, ktorý bol osobným tajomníkom pápeža Jána XXIII. a neskôr slúžil aj jeho nástupcovi, však tvrdí, že Pavol VI. si posolstvo prečítal už v roku 1963, niekoľko dní po svojom zvolení. Navyše nevyžiadal si ho zo Svätého ofícia, kde malo byť uložené, ale našiel ho v pápežskom apartmáne, kde ho v drevenej skrinke uchovával už Pius XII.  

Prečítajte si aj
Fatimské posolstvo: posledná kapitola?
Fatima zmenila dejiny sveta Zdieľať

„Rozpor medzi vatikánskym dokumentom a slovami Capovillu naznačuje, že v skutočnosti môžu existovať dva texty: prvý bol uchovávaný v pápežskom apartmáne, druhý v archívoch Svätého ofícia,“ opísal jednu z teórií vatikanista Tornielli.

Fatimské tajomstvá tak aj po 99 rokoch od zázračných udalostí ostávajú skutočnými tajomstvami. Na jednej strane prehlbujú zbožnosť a mariánsku úctu veriacich, kým na druhej strane vyvolávajú najrôznejšie teórie. Môžeme očakávať, že v budúcom roku, keď uplynie presne storočie od fatimských udalostí, budú obe tieto skutočnosti znásobené.

Jednou vetou

V Ríme sa v rámci Svätého roka milosrdenstva uskutočnilo Jubileum diakonov.

Pápež František prijal prezidentov SingapuruKostariky.

Novým apoštolským nunciom v Rusku sa stal doterajší nuncius v Poľsku Celestino Migliore.

Zomrel bývalý osobný sekretár Jána XXIII. Loris Capovilla.

Na slávnosť Božieho tela sa v Ríme uskutočnila tradičná eucharistická procesia na čele s pápežom Františkom.

Vo Vatikáne predstavili prípravy deviateho Svetového stretnutia rodín, ktoré sa uskutoční v roku 2018 v Dubline.

Pápež František prijal veľkého imáma káhirskej univerzity Al-Azhar.

Odporúčame

Kresťania bránia kostoly ohrozené výstavbou železnice

Kresťania bránia kostoly ohrozené výstavbou železnice

Pakistanskí kresťania, ktorí boli pred dvoma mesiacmi terčom teroristického útoku v meste Láhaur, majú ďalší dôvod na znepokojenie. Miestna vláda plánuje cez hlavné mesto provincie Pandžáb vybudovať podzemnú železnicu, pre ktorú chce odstrániť štyri kresťanské kostoly.