Spomienka na Benedikta XVI. Muž starého sveta

Bol človekom vnútornej slobody a duchovnej i intelektuálnej ušľachtilosti. Dejiny si ho budú pamätať ako jedného z najvýznamnejších teológov spomedzi všetkých pápežov. Mal vynikajúcu pamäť a široký rozsah vedomostí nielen v oblasti teológie, ale aj filozofie, histórie a kultúry.

Ovládal viacero jazykov vrátane latinčiny, gréčtiny, hebrejčiny, nemčiny, francúzštiny, angličtiny, taliančiny a španielčiny, čo mu umožňovalo prístup k originálnym textom a rozsiahlym teologickým diskusiám.

Bol známy svojou schopnosťou detailne analyzovať zložité teologické a filozofické problémy a formulovať jasné logické argumenty. Svoju učenosť podával s ľahkosťou, argumenty prepájal výstižnými citátmi zo Starého a z Nového zákona, diel antických i moderných mysliteľov, z náboženských i zo svetských zdrojov, dokonca aj z diel beletrie, hudby či umenia.

Pred jeho intelektom sa s úctou skláňal celý svet. Pravdu viac ponúkal, než vnucoval. Tichý a mierny, v správaní neprestajne zdvorilý a úctivý.

Duchovný testament Benedikta XVI.Stojte pevne vo viere a nenechajte sa zmiasť

Benedikt XVI.

Profesor

Ako profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie pôsobil na viacerých nemeckých univerzitách. Hoci bol akademikom, správal sa kultivovane a otcovsky, vyžarovala z neho žitá viera a istota, ktorú mu tento osobný život viery dával. Jeho vyjadrenia boli presné, bolo z nich cítiť, že rozumie teológii i súčasným ideovým koncepciám.

Jeho študenti si spomínajú, že keď na jeho seminároch niekto prezentoval názor, s ktorým nesúhlasil, profesor Ratzinger zhrnul jeho argumentáciu, pričom ju zvyčajne vyjadril ešte presvedčivejšie, než sa to podarilo samotnému študentovi, a až potom poukázal na jej slabiny. Najprv si preštudoval všetky dostupné smery a pohľady, potom usudzoval a premýšľal.

Často šokoval výkladom príbehov, ktoré všetci poznajú. Mnohokrát si v nich všimol maličkosť, jedno slovíčko, jeden malý detail, ktorý vyzdvihol, a v uhle tohto detailu ukázal príbeh evanjelia inak, ako hovorili výklady iných teológov.

Aktívne podporoval odlišné názory, aby cibril kritické schopnosti svojich študentov. Jediné, čo vyvolávalo obavy, bol jeho intelekt. A ten bol impozantný. Jeho dielo bolo v akademickom svete hlboko študované a uznávané.

Prefekt

Od roku 1981 zastával pozíciu prefekta Kongregácie pre náuku viery. V tejto úlohe bol zodpovedný za ochranu a obranu katolíckej doktríny. Zohral kľúčovú úlohu pri tvorbe Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý je dielom vyžadujúcim obrovský intelektuálny rozsah a presnosť. Na čele úradu dohliadajúceho na čistotu viery bol celé dve desaťročia.

Ešte počas života Jána Pavla II. chcel z vedenia Kongregácie pre náuku viery odstúpiť, stiahnuť sa do úzadia a viac písať a prednášať.

Sám na to spomínal takto: „Na konci prvého päťročného obdobia (v úrade prefekta, pozn. red.) v roku 1986 som pápeža upozornil, že môj čas vypršal. No on mi povedal, že to nepôjde. V roku 1991 som ho o uvoľnenie naliehavo prosil, utrpel som krvácanie do mozgu a bol som na tom vyslovene zle. Povedal som mu: ‚Teraz už ďalej nevládzem.‘ No jeho odpoveď znela: ‚Nie.‘ Skôr ako som ho chcel tretíkrát požiadať, vopred povedal: ‚Nemusíte mi písať, nemusíte mi hovoriť, že chcete byť uvoľnený, nebude to vypočuté. Musíte zostať dovtedy, kým tu budem ja.‘“

Štvrť storočia sa podieľal na formovaní pontifikátu Jána Pavla II. V roku 1993 ho slovanský pápež povýšil na kardinála, o päť rokov neskôr ho kardináli zvolili za vicedekana svojho kolégia a čoskoro aj za dekana.

Zvolenie

Ratzingerove zásady a idey vyvolávali obrovský odpor istých kruhov. Kým jeho predchodca Ján Pavol II. mohol minimálne v prvej časti svojho pontifikátu následkom zápasu proti komunizmu počítať s istou podporou svetských médií, Benedikt sa od začiatku svojho pontifikátu stal terčom veľkej nenávisti.

Väčšina vatikánskych pozorovateľov sa zhodla, že na zvolenie bol príliš starý a ani zdravie nemal veľmi pevné. Predsa len, žiadny pápež v celom minulom storočí nebol zvolený v takom vysokom veku.

Lev XIII. a Pius X. mali pri zvolení 68 rokov, Benedikt XV. iba 58 rokov. Pius XI. mal 65 rokov, keď nastúpil na Petrov stolec, a jeho nástupca Pius XII. sa stal pápežom ako 63-ročný. Jána XXIII. síce zvolili ako 77-ročného, ale jeho nástupcu Pavla VI. rovnako ako Jána Pavla I. vo veku 66 rokov. A Ján Pavol II. sa stal pápežom ako 58-ročný.

Životopisec zosnulého pápeža Peter SeewaldO tom, aké bude skutočné dedičstvo Benedikta XVI., rozhodne až ďalší pápež

Martin Hanus

„Ak biskupi idú do dôchodku vo veku 75 rokov, nemôžeme dať na Petrovu katedru 78-ročného človeka,“ vyjadril sa Ratzinger ešte ako kardinál v rozhovore s talianskym vatikanistom Francescom A. Granom. On sám totiž nepočítal s tým, že sa stane pápežom.

Konkláve si však myslelo niečo iné a vo štvrtom kole (získal 100 zo 115 hlasov, čo bolo viac než potrebná dvojtretinová väčšina, teda minimálne 77 hlasov) dňa 19. apríla 2005 zvolilo Josepha Ratzingera za pápeža, ktorý prijal meno Benedikt.

Rozdielne povahy

Asi nikto neočakával, že tento tichý intelektuál bude ako jeho predchodca. „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. ctihodní kardináli zvolili mňa, jednoduchého a pokorného robotníka v Pánovej vinici,“ zneli prvé slová, ktoré predniesol z priečelia vatikánskej baziliky. „Nemohol som byť Ján Pavol III. Som iná osobnosť, iný formát, mám iný druh charizmy či necharizmy,“ vysvetľuje Benedikt XVI. v knihe Posledné rozhovory.

Aj podľa autora spomínaného knižného rozhovoru Petra Seewalda boli medzi poľským a nemeckým pápežom obrovské rozdiely. Jeden mystický a mariánsky, druhý učený a kristologický. Na jednej strane herec, človek gest hľadajúci javisko. Na druhej strane plachý „,robotník v Pánovej vinici‘, muž slova, ktorý sa chce strániť efektov“.

Na pápežský stolec nastúpil po Karolovi Wojtyłovi, človekovi s neobyčajnou charizmou. Bol však pokračovateľom svojho predchodcu, od ktorého sa možno líšil šírkou úsmevu, ale nie hĺbkou obsahu. Uvedomoval si, že ho budú stále prirovnávať k veľkému predchodcovi. Aj sám Benedikt hovoril, že Ján Pavol II. bol človek, ktorý potreboval spoločnosť, život, pohyb a stretnutia. „Naproti tomu ja potrebujem ticho,“ zhodnotil svoju odlišnosť.

Nečakaná rezignácia

Vo februári 2013 šokoval svet, keď rezignoval z pápežského úradu. Ako hlavný dôvod uviedol nedostatok síl potrebných na vykonávanie náročného úradu. Jeho najväčšou slabinou bol sklon predpokladať dobrú vôľu ostatných. Považoval za samozrejmé, že preláti, ktorí ho obklopujú, sa poctivo venujú svojim úlohám a ochotne vykonávajú jeho politiku.

Už vo svojom oznámení o rezignácii prisľúbil neochvejnú podporu svojmu nástupcovi, nech to bude ktokoľvek. Bol mužom, ktorý zmenil novodobé dejiny cirkvi aj tým, že zmenil obraz pápežstva ako funkcie, ktorá zostáva človeku až do smrti. Po siedmich storočiach bol prvým pápežom, ktorý dokázal povedať, že jeho sily už nestačia na vykonávanie tohto úradu, a preto sa ho zrieka, aby pripravil cestu a otvoril dvere svojmu nástupcovi.

Foto: TASR/AP

Po jeho rezignácii a Františkovom zvolení v roku 2013 nastala bezprecedentná situácia, keď dvaja pápeži – jeden úradujúci a jeden emeritný – žili v rovnakom čase vo Vatikáne. František často navštevoval Benedikta v kláštore Mater Ecclesiae, nazýval ho „pokladom cirkvi“. 

Od svojho odstúpenia nenosil pelerínu, plášť na vrchnej časti sutany, ktorý symbolizuje biskupskú autoritu, ale len jednoduchú bielu reverendu. Jeho sekretár Georg Gänswein sa o posledných chvíľach veľkého pápeža vyjadril, že „je ako svieca, ktorá pomaly a pokojne dohára, pripravuje sa na stretnutie s Pánom“.

Na jednu z novinárskych otázok, čo povie Bohu, keď pred ním bude stáť, starý pápež odpovedal: „Budem ho prosiť, aby bol zhovievavý k mojej biede.“

Muž starého sveta

Pápež Benedikt XVI. v knihe rozhovorov s Petrom Seewaldom s názvom Soľ zeme uviedol, že je ešte mužom starého sveta, ale nový svet sa ešte nezačal.

K predkoncilovému sláveniu liturgie pristupoval veľmi ústretovo, o čom svedčí aj jeho dokument z roku 2007 Summorum pontificum. Nikdy nebol okázalý alebo exhibicionistický. Pôsobil skôr ticho, zamyslene a nenápadne. Napriek svojmu brilantnému intelektu si bol vedomý limitov ľudského rozumu a vždy zdôrazňoval potrebu božskej milosti a pokornej viery.

Stal sa najstarším pápežom v dejinách. Dovtedy patrilo prvenstvo Levovi XIII., ktorý zomrel vo veku 93 rokov, štyri mesiace a tri dni. V 19. storočí bol najstarším úradujúcim pápežom Pius IX. (†85) a v 18. storočí Klement XII. (†87).

Najdlhšie slúžiacim pápežom v histórii bol Pius IX., ktorý bol hlavou Katolíckej cirkvi viac ako 31 rokov a sedem mesiacov.

Pokorný a pozorný

Slovák Pavol Benedik prežil v Taliansku štyridsať rokov života, z toho za vatikánskymi múrmi strávil takmer trinásť. Počas nich žil v blízkom kontakte s pápežmi Jánom Pavlom II., Benediktom XVI. aj Františkom. Ako augustinián sa osobne pozná aj s terajším pápežom Levom XIV.

„Najkrajší vzťah som mal s Benediktom XVI.,“ zdôveril sa bývalý dlhoročný pápežský sakristián a súčasný predstavený Kláštora sv. Augustína v Košiciach Pavol Benedik v rozhovore s Imrichom Gazdom. „Pokornejšieho človeka som vo Vatikáne nestretol. Aspoň trochu by som sa chcel dokázať priblížiť jeho pokore. Navyše bol veľmi úctivý, za všetko ďakoval.“

Na najstaršieho pápeža v dejinách si spomína ako na človeka, ktorý sa nikdy neunáhlil, vyčkával, vypočul si ostatných. Ale potom, keď už rozhodol, tak si za tým stál. „Išla z neho absolútna ľudskosť, nebola tam žiadna nemecká odmeranosť či nebodaj nedostupnosť,“ oživuje spomienky na pápeža Benedikta páter Benedik.

„Áno, aj Ján Pavol II. bol takýto otvorený. Ale poviem to úprimne, keď sa on s niekým rozprával, očami už blúdil po ďalších ľuďoch a myšlienky mu utekali popredu. Naopak, Benedikt sa stále pozeral tomu druhému priamo do očí, a kým neskončil, bol tam len pre neho,“ hovorí.

Dlhoročný pápežský sakristiánNajradšej som mal Benedikta XVI., pokornejšieho človeka som vo Vatikáne nestretol. Ostal však nepochopený

Imrich Gazda

Spomína si aj na slová úradníka z Dikastéria pre náuku viery, ktorý mu opisoval, že keď kardinálovi Ratzingerovi priniesli nejaký návrh dokumentu, nikdy v ňom neškrtal, ale nad slovo alebo vetu, ktoré sa mu nepozdávali, napísal: „Mohlo by to byť takto.“

Mal absolútny rešpekt a úctu k svojim podriadeným. Jeho staroba z neho urobila asketického krehkého proroka vzdialeného bežným ľudským slabostiam, a predsa tak dôverne blízkeho všetkým, ktorí ho poznali.

„Raz, keď sme s Benediktom sedeli na lavičke, spontánne zo mňa vypadlo: ,Lei è bello. Ste pekný.‘ Zasmial sa a povedal: ,Ja a pekný?‘ Odvetil som mu: ,Áno, vnútorne ste veľmi pekný.‘ Hoci mal zostarnutú zvráskavenú tvár, bol to naozaj nádherný človek,“ dodáva augustinián Benedik.

Učiteľ cirkvi?

Jeho bývalý sekretár arcibiskup Georg Gänswein vyjadril nádej, že proces blahorečenia Benedikta XVI. sa začne už čoskoro. „Osobne mám veľké nádeje, že tento proces sa začne,“ povedal súčasný apoštolský nuncius v Litve, Lotyšsku a Estónsku v rozhovore pre televízny kanál K-TV, ktorý bol odvysielaný začiatkom decembra.

Podľa súčasných cirkevných predpisov by sa proces jeho blahorečenia mohol začať až v roku 2028, teda päť rokov po jeho smrti, pokiaľ by Lev XIV. neudelil osobitné povolenie, ako to urobil aj Benedikt XVI. v procese blahorečenia Jána Pavla II.

Už počas svojho života a najmä po historickej rezignácii si Benedikt XVI. získal veľkú úctu a obdiv mnohých veriacich, ktorí ho vnímali ako hlboko duchovného a pokorného muža. Po jeho smrti sa táto fama sanctitatis (povesť svätosti) ešte viac rozšírila.

Pápež František o svojom predchodcovi povedal: „Benedikt XVI. bol veľký pápež. Veľký, čo sa týka sily a prenikavosti inteligencie, veľký, čo sa týka prínosu do teológie, veľký vo svojej láske k cirkvi a ľuďom, veľký vo svojej cnosti a v religiozite.“

Aj preto je veľmi pravdepodobné, že pápež Benedikt XVI. bude raz v budúcnosti vyhlásený za svätého.