Homosexuáli a kňazstvo Proti ich vysviackam je aj František. Niektorí v cirkvi to považujú za nefér

Hoci sa možno stretnúť s vykresľovaním pápeža Františka ako liberálneho, existujú témy, kde takémuto obrazu on sám jednoznačne bráni. Takou je otázka svätenia homosexuálov za kňazov, voči čomu sa argentínsky pontifex vyjadril opakovane proti. Zákaz svätiť gayov vyšiel pritom za pontifikátu Benedikta XVI.

František opakovane proti

Pápež František v máji minulého roka povedal členom talianskej biskupskej konferencie, aby nedovolila homosexuálnym mužom vstúpiť do seminára a pripravovať sa na kňazstvo. Talianski biskupi totiž zvažovali, že by do seminárov prijali aj homosexuálov, ktorí sa zaviažu žiť celibát rovnako ako heterosexuálni kandidáti na kňazstvo.

Talianska agentúra ANSA vtedy informovala, že počas hodinu a pol trvajúceho stretnutia s biskupmi pápež túto cestu neodobril.

Údajne sa vyjadril v takom zmysle, že treba síce rešpektovať homosexuála, ktorý klope na dvere seminára, ale zároveň stanoviť hranice a zabrániť riziku, že homosexuál, ktorý sa rozhodne pre kňazstvo, by neskôr mohol žiť dvojaký život.

Pápež sa podľa médií sťažoval aj na nadbytok homosexuality v niektorých talianskych seminároch, pričom údajne použil výraz „frociaggine“, ktorý má v taliančine hanlivý význam. Za tieto slová sa Vatikán neskôr aj ospravedlnil.

František rovnaké stanovisko zaujal aj v knihe Sila povolania, kde vyjadril nespokojnosť nad tým, že medzi kňazmi a zasvätenými osobami je homosexualita, a potvrdil stanovisko, že homosexuáli nemajú byť prijímaní do seminára a kláštorov.

Pápež s talianskymi biskupmiFrantišek sa vyjadril odmietavo voči homosexuálom v kňazských seminároch, píšu médiá

Pavol Rábara

Proti sväteniu homosexuálov jasne hovorí aj dokument Dar povolania ku kňazstvu, ktorý vydala Kongregácia pre klerikov v roku 2016.

V ňom sa píše, že „Cirkev, hoci hlboko rešpektuje dotyčné osoby, nemôže pripustiť do seminára a na vysviacky tých, ktorí praktizujú homosexualitu, prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú tzv. homosexuálnu kultúru. 

Spomínané osoby sa skutočne nachádzajú v situácii, ktorá im vážne bráni nadväzovať správne vzťahy s mužmi i so ženami. Nemožno prehliadať negatívne následky, ktoré môžu vyplynúť z vysvätenia osôb s hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi.“

Kňazstvo vyžaduje zrelosť

Poľský kňaz a psychológ Marek Dziewiecki, ktorý mal v rámci Poľska na starosti pastoráciu povolaní, vo svojom texte Kandidáti na kňazstvo a homosexualita, ktorý vyšiel ešte v roku 2006, píše, že práve za Benedikta XVI. bolo explicitne zakázané svätiť mužov s hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi.

Dziewiecki to označuje za skutočnú revolúciu, ktorú priniesol osobitný pokyn Svätej stolice. Podľa Dziewieckeho dvetisíc rokov neexistoval v katolíckej cirkvi žiadny formálny zákaz vysvätiť za kňaza homosexuála.

Zlom nastal v roku 2005, keď za prekážku kňazskej vysviacky boli oficiálne uznané nielen homosexuálne akty, ale aj homosexuálna tendencia kandidátov na kňazstvo a ich spojenie s tzv. gay kultúrou.

V novembri 2005 na príkaz Benedikta XVI. zverejnila Kongregácia pre katolícku výchovu Inštrukciu o kritériách rozlišovania povolania, pokiaľ ide o osoby s homosexuálnymi sklonmi, vzhľadom na ich prijatie do seminára a na pripustenie do posvätného stavu. 

„Cirkev, hoci hlboko rešpektuje dotyčné osoby, nemôže pripustiť do seminára a na vysviacky tých, ktorí praktizujú homosexualitu, prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú tzv. homosexuálnu kultúru,“ píše dokument.

Sviatosť posvätného stavuKňazská služba je poslaním, nie zamestnaním. Počítať treba aj so sebazáporom

Júlia Kubicová

Spomínaný poľský kňaz tvrdí, že „emocionálna a sexuálna sféra je úzko prepojená s ostatnými sférami človeka, najmä so sférou vzťahov a hodnôt. Tieto dve sféry sú ako zrkadlo, v ktorom sa odráža celá história vývoja a výchovy človeka, ako aj jeho súčasná situácia, najmä vzťahy a hodnoty. Slabosť alebo nezrelosť v akejkoľvek oblasti života nevyhnutne vedie k ťažkostiam aj v sexuálnej oblasti. Sexuálne problémy sú väčšinou druhoradé, a preto je sexualita šiestym, nie prvým prikázaním“.

Marek Dziewiecki hovorí, že homosexualita môže napríklad blokovať zrelé vzťahy so ženami a tiež bráni kňazom mať zrelé vzťahy s mužmi. Ak seminarista pociťuje ťažkosti pri zvládaní sexuálneho života, jeho povinnosťou je na tento problém úprimne v rozhovoroch upozorniť spovedníka alebo duchovného sprievodcu.

„Toto je prísna morálna povinnosť, keď sú problémy veľmi vážne (napríklad pohlavný styk alebo homosexuálne sklony a ešte viac činy). Takéto situácie sú spravidla jasným znamením, že kandidát by mal zo seminára odísť,“ tvrdí poľský kňaz.

Podľa kňaza Dziewieckeho príležitosť pokračovať v seminárnej formácii môžu dostať tí, ktorí pochopia, že sexuálne problémy znamenajú, že do istej miery bojujú aj v iných oblastiach svojho života, keď spolupracujú s formátormi v seminári, a keď jasne vidieť pozitívny vývoj v sexuálnej sfére spojený so zmenou správania v tejto oblasti. 

Podľa dokumentov cirkvi, ak je homosexualita u kandidáta na kňazstvo hlboko zakorenená, jeho duchovný vodca a spovedník ho majú povinnosť vo svedomí odradiť od vysviacky. Ak sú homosexuálne sklony len prejav dočasného problému, ako je napríklad nedokončený proces dospievania a podobne, takéto tendencie treba prekonať aspoň tri roky pred vysviackou.

Kardinál Müller vidí koreláciu medzi pedofíliou a homosexualitou

Emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery, nemecký kardinál Gerhard Ludwig Müller v roku 2018 tiež vyhlásil, že ak má niekto jasné a pretrvávajúce homosexuálne sklony, nemôže sa stať kňazom a je to neodstrániteľná prekážka vysviacky.

V knihe Kristus je vždy moderný sa s poľským autorom Palom Lisickým rozprávali aj o homosexualite. Emeritný prefekt vidí silnú koreláciu medzi homosexuálnymi sklonmi a pedofíliou, hoci zdôrazňuje, že nejde o to isté.

„Nemôžete sa hádať s faktmi. Tie hovoria, že v osemdesiatich percentách boli sexuálnymi obeťami kňazov mladí muži a chlapci. To znamená, že prevažný počet prípadov pedofílie je podporený homosexuálnou tendenciou.“ Kardinál však jedným dychom dodal, že to neznamená, že všetci homosexuáli majú pedofilné sklony.

Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery na otázku, či je dokument Benedikta XVI. o zákaze prijímania homosexuálov do seminárov dobrým riešením, odpovedal, že „je nielen dobrým, ale nevyhnutným“. 

„Toto riešenie je plne opodstatnené súčasnou situáciou. Vyplýva to priamo z toho, že kňaz musí byť duchovným otcom,“ argumentoval kardinál.

Homosexualita je len jedna z prekážok

V diskutovanej Inštrukcii z roku 2005 sa tiež uvádza, že prekážkou kňazskej vysviacky nie sú len činy a/alebo hlboké homosexuálne sklony, ale aj šírenie takzvanej gay „kultúry“.

Rektor kňazského seminára v Nitre Marián Dragúň konštatuje, že do seminára môže vstúpiť muž, ktorý má cirkvou požadované vlastnosti, ktoré sú verejne známe z cirkevných dokumentov.

Homosexualita je tak len jedna z viacerých prekážok ku kňazstvu. Marek Dziewiecki pripomína, že normy cirkvi neriešia len sexuálnu orientáciu. Cirkev neprijíma do seminára ani ľudí, ktorí nezvládli maturitu, majú vážne zdravotné problémy alebo sa u nich prejavujú problémy s drogami a alkoholom.

„Na kňazstvo nemá nikto právo, je to dar a tajomstvo, ktoré sa verifikuje v spoločenstve cirkvi,“ zdôrazňuje rektor nitrianskeho seminára, kde sa pri formácii kňazov tiež riadia spomínanými dokumentmi.

Nové smernice pre talianske semináreBudú v Taliansku svätiť homosexuálov? Biskupi korigujú mediálne správy o nových pravidlách

Pavol Hudák

Rektora z Nitry Mariána Dragúňa a rektora košického seminára Štefana Novotného sme sa pýtali aj na to, či sa pri vstupe do seminára nejakým spôsobom zisťuje aj sexuálna orientácia kandidátov.

„Seminaristi počas formačného obdobia sú vedení k tomu, aby jasne rozlišovali svoje predpoklady na vykonávanie kňazskej služby. V osobných rozhovoroch s formátormi na vnútornom aj vonkajšom fóre riešia aj otázku svojej sexuálnej identity a schopnosti žiť svoj život v celibáte. U seminaristov sa predpokladá úprimnosť vo formačných rozhovoroch a otvorenosť pre pravdu, bez ktorých by celá formácia strácala na svojom význame. Seminaristi využívajú možnosť konzultácie svojich problémov so psychológom,“ hovorí Dragúň.

Dodáva, že konkrétna aplikácia usmernenia cirkevných dokumentov aj v tejto oblasti je veľmi delikátna a vyžaduje si osobný prístup ku kandidátovi v procese rozlišovania.

Štefan Novotný hovorí, že otázka orientácie je súčasťou ústneho pohovoru, ako aj svedectiev, ktoré o kandidátovi vydávajú napríklad vo farnosti alebo spoločenstve, v ktorom žije.

„Psychologické testy nerozlišujú sexuálnu orientáciu, môžu len diagnostikovať príznaky problémov, napríklad potláčanie, vyhýbanie a podobne. Predpokladom dobrej prípravy na kňazskú službu je úprimnosť kandidáta k sebe i k druhým, Pánu Bohu na prvom mieste, sebapoznanie a sebaprijatie,“ vysvetľuje rektor Novotný s tým, že ak je pri formácii deficit úprimnosti, tak sa to skôr či neskôr vypomstí.

„Prvým poškodeným bude samotný kandidát a potom aj ďalší v jeho okolí. Človek je inteligentný tvor, a čím je inteligentnejší, tým skôr oklame druhých, ale aj seba. Lož má krátke nohy, preto sa vo formácii dáva veľký dôraz na úprimnosť. Znie to naivne, ale nič lepšie a účinnejšie pri formácii nepoznám,“ hovorí.

Ilustračná foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Svet kresťanstva oslovil aj niektorých psychológov, ktorí vykonávajú prácu v kňazských seminároch, s otázkou, či vedia zistiť homosexuálnu orientáciu a akým spôsobom sa zisťuje.

Nechceli však o téme hovoriť, aby verejne neposkytovali detaily o vzniku posudkov.

Psychológ však v prvom rade posudzuje emocionálnu a osobnostnú zrelosť kandidáta a o prijatí alebo neprijatí do seminára aj na základe výsledkov rozhodujú predstavení seminára, respektíve diecézny biskup.

Všetci kňazi musia dodržiavať celibát, hovoria odporcovia zákazu vysviacky gayov

V cirkvi sa však objavujú aj názory, že homosexuálna orientácia by nemala byť prekážkou na vysviacku, ak takýto kňaz bude dodržiavať celibát.

Nad zmyslom tohto zákazu sa zamýšľa aj český saleziánsky kňaz Michal Martinek. V texte na svojej webovej stránke pripúšťa, že tento zákaz má akúsi logiku v pôvodnej motivácii, ktorou bolo to, že sexuálnych škandálov sa v cirkvi dopúšťali najmä takto orientovaní kňazi. „Zneužívania sa však dopúšťajú aj heterosexuálni kňazi,“ poukazuje Martinek na konkrétnych príkladoch.

Dodáva, že väčšina kňazov z oboch skupín nikoho nezneužíva, ale snaží sa verne dodržiavať záväzok celibátu.

Martinek priznáva, že medzi kňazmi je percentuálne viac homosexuálov ako v bežnej populácii, pretože orientácia môže byť jeden z dôvodov, ktoré mladého muža vedú ku kňazstvu. „Vie, že by sa nikdy neoženil, a v celibátnom kňazstve vidí prirodzenú cestu, ako naplniť život.“

Podľa Martineka nariadenie cirkvi vedie len k tomu, že ak sa chce homosexuál stať kňazom, musí o tom mlčať, čo vedie k pokrytectvu, a nie je to dobré ani pre cirkev.

Poľský kňaz Dziewiecki dokonca pochybuje, že je v takomto prípade platná vysviacka.

Martinek nesúhlasí ani s argumentom, že homosexualita bráni zrelým vzťahom k mužom aj ženám. Hovorí, že sám pozná aj heterosexuálnych kňazov, ktorí sa pre celibát boja žien a v mužskej spoločnosti bojujú o moc.

„To všetko sú dôvody, prečo to nariadenie pápeža Benedikta považujem za nešťastné. Oveľa lepšie by mi pripadalo, keby budúci kňazi mohli svoju orientáciu zodpovedne reflektovať a v prípade homosexuálneho zamerania tiež slobodne a verejne priznať. Takto by potom boli prijatí svojím biskupom i svojimi farníkmi; záväzok celibátu by pre nich pritom platil rovnako ako pre kňaza heterosexuálneho. So všetkými zápasmi a krízami, ktoré sú s ním spojené,“ uzatvára Martinek.

Sexuálna orientácia ako stopka ku kňazstvu nie je správna ani podľa oslovenej psychologičky, ktorá pre citlivosť témy nechcela byť menovaná. Sama má skúsenosť so psychologickými posudkami seminaristov.

„Skôr je dobré zvážiť, nakoľko kríza identity daného človeka negatívne ovplyvňuje schopnosť viesť zasvätený život,“ hovorí. Poukazuje na to, že kňaz sa aj tak zaväzuje k celibátu a každý kňaz má v tejto oblasti rovnaké pokušenia.

„To, čo by zrejme malo zavážiť pre vstup do kňazstva, je podľa môjho názoru naozaj stupeň zrelosti daného muža, resp. do akej miery prípadná kríza identity uschopňuje alebo, naopak, indisponuje človeka pre kňazský stav,“ dodáva psychologička.

Naopak, rektor kňazského seminára v Košiciach Štefan Novotný na otázku, prečo by nemohol byť kňazom aj homosexuálne cítiaci muž, odpovedá, že „cirkevné dokumenty vznikajú na základe dlhodobej skúsenosti z diecéz, ktorá sa komplexne reflektuje. A zdá sa, že skúsenosti zozbierané z celého sveta nepotvrdzujú vhodnosť a ani udržateľnosť takého riešenia“.