Návrat do Castel Gandolfa Lev XIV. sa chystá na tradičnú dovolenku pápežov, využiť môže aj tenisový kurt

„V roku 2014 sa František rozhodol verejnosti sprístupniť tunajšie pápežské záhrady a rok nato aj vybrané priestory v paláci. Aj keď história si toto Františkovo gesto určite zapamätá, nejde o definitívne rozhodnutie. Ktorýkoľvek z jeho nástupcov sa môže vrátiť k využívaniu tohto miesta.“

Tieto slová napísal v článku z roku 2016 kolega Imrich Gazda. 

Prišlo na ne teraz.

Vatikán v polovici júna oznámil, že pápež Lev XIV. bude od nedele 6. júla do nedele 20. júla oddychovať v letnom sídle pápežov v Castel Gandolfe neďaleko Ríma.

Do mestečka sa potom vráti na tri dni – od 15. do 17. augusta, keď sa v cirkvi slávi sviatok Nanebovzatia Panny Márie. 

Na tento čas sa rušia aj všetky súkromné a generálne audiencie. Pápež teda nebude prijímať návštevy – štátnické ani cirkevné. Nebude ani verejne vystupovať pred veriacimi, ako to býva tradične v stredy, keď uvádza aj katechézu na vybranú tému. 

Väčšie než Vatikán

Horské mestečko Castel Gandolfo sa nachádza asi 25 kilometrov od Ríma. Názov nesie podľa zámožnej rodiny Gandolfi, ktorá na tomto mieste začiatkom 13. storočia postavila palác. 

Do vlastníctva pápežov sa dostal na konci 16. storočia, pričom ako prvý ho začal využívať pápež Urban VIII. v roku 1626. Časom pribudli ďalšie dva paláce, ako aj záhrady s rozlohou 55 hektárov, takže „druhý Vatikán“ – ako sa Castel Gandolfu hovorí – je v skutočnosti väčší ako samotný Vatikán.

Od roku 1934 tu sídli aj Vatikánske observatórium.

Pápež Klement XIV. a členovia jeho dvora vychádzajú z pápežského letného sídla Castel Gandolfo, 1770. Neznámy umelec 18. sotorčia. Foto: wikipedia.org

Dovolenky pápežov tu v minulosti trvali až do konca septembra, až potom sa pontifikovia vracali do Ríma, uvádza ACI Stampa. 

Miesto sa pôvodne spája s cisárom Domiciánom, ktorý tu mal v prvom storočí svoju vilu. „Ktovie, či si tento prenasledovateľ kresťanov mohol niekedy predstaviť, že sa jeho majestátna vila stane miestom, kde budú Petrovi nástupcovia počas letných večerov recitovať ruženec,“ glosuje ACI Stampa.

Tri vily – jedno sídlo

Vatikánska rezidencia pôvodne pozostávala z troch víl (palácov), ktoré sa neskôr zjednotili.

Prvou je Villa del Moro, ktorá je v podstate záhradou obkolesujúcou Pápežský palác. Tento palác bol postavený rodinou Gandolfi v roku 1200, odkedy sa tak nazýva aj mesto. Gandolfiovci, rodina z Janova, boli nasledovaní Savelliovcami, vplyvnou rímskou rodinou.

Svätá stolica prevzala prvú z víl do svojho vlastníctva v roku 1596. Druhá vila patrila kardinálovi Camillovi Cybovi, podľa ktorého sa volala Villa Cybo. Pápež Klement XIV. ju kúpil v roku 1773, po kardinálovej smrti v roku 1743. 

Poslednou je Villa Barberini, najväčšia zo všetkých, ktorú Svätá stolica získala vďaka konkordátu z roku 1929.

V Castel Gandolfe žije deväťtisíc obyvateľov.

Návštevníci Pápežského paláca mohli po sprístupnení zavítať do súkromnej pracovne pápežov, kde vznikli mnohé encykliky a iné dokumenty, ako aj do pápežskej spálne. Vatikanista Domenico Agasso tento priestor opísal ako veľmi striedmy – posteľ, skriňa, písací stolík, Madona s dieťaťom a portrét pápeža Gregora.

Zvláštne môže znieť fakt, že sa tu narodilo asi 40 detí – nejde však o žiadnu bulvárnu pikantériu, práve naopak. Pápež Pius XII., ktorý počas druhej svetovej vojny prichýlil v tomto paláci množstvo Židov, dal svoju spálňu k dispozícii tehotným ženám, ktoré tu priviedli na svet svoje deti. 

V kaplnke sa spolu modlili František s Benediktom XVI. v marci 2013. Foto: TASR/AP

Pápežská spálňa je prepojená s kaplnkou, ktorá vznikla na podnet Pia XI. Nad oltárom je umiestnený obraz čenstochovskej Čiernej Madony, ktorý mu darovali poľskí biskupi, keďže Pius XI. v rokoch 1918 – 1921 pôsobil ako apoštolský nuncius v Poľsku.

Práve na tomto mieste sa koncom marca 2013 prvýkrát v histórii spoločne modlili dvaja žijúci pápeži.

Pius XII. a Pavol VI. tam zomreli, Benedikt XVI. hrával na piane

Hoci sa bude tieto dni často spomínať, že pápež František nevyužíval sídlo v Castel Gandolfe na letné dovolenkovanie, pri pohľade do histórie nebol v tomto správaní ojedinelý.

Od pápeža Urbana VIII., ktorý začiatkom 17. storočia začal využívať a zveľaďovať tunajšie budovy a pozemky, sa vystriedalo 33 pápežov. A až 18 z nich Castel Gandolfo nevyužívalo.

Boli však aj takí, ktorí tu trávili dlhé dni, napríklad Pius XII. v priemere až päť mesiacov v roku a dokonca v Castel Gandolfe aj zomrel. Aj pápež Pavol VI. skonal v tomto letnom sídle.

Na zmapovanie vzťahu posledných pápežov k mestečku nad sopečným jazerom Albano sú na nezaplatenie spomienky bývalého dlhoročného správcu tunajšej pápežskej rezidencie Saveria Petrilla.

V tejto funkcii pôsobil do marca 2014 a zažil tak sedem pápežov.

V jednom z rozhovorov v mesačníku Inside the Vatican opísal, ako pápež Ján XXIII. opúšťal tajne pápežský palác v Castel Gandolfe bez akéhokoľvek sprievodu a bez toho, aby niekoho informoval.

Odchádzal do okolia, kde sa zamiešal do davu. Saverio Petrillo spomína, ako jedno nedeľné ráno dostali telefonát, že pápež sa nachádza v Anziu, čo je mesto na pobreží. Po chvíli im zase vzrušený hlas oznámil, že Ján XXIII. je prítomný v Nettune, čo je taktiež pobrežné mesto zhruba šesťdesiat kilometrov južne od Ríma.

„Každé ráno sme sa báli, ale Svätý Otec sa vždy vrátil potichu načas, aby viedol modlitbu Anjel Pána z balkóna paláca. Vždy sa rád stretával s ľuďmi,“ zdieľal sa v rozhovore Saverio Petrillo.

Kým „usmievavý pápež Roncalli“ z Castel Gandolfa „utekal“, boli aj takí pápeži, ktorí sa tam išli „skryť“. 

Kardinál Giovanni Battista Montini týždeň pred konkláve v roku 1963, z ktorého vyšiel ako pápež Pavol VI., prišiel do mestečka ako arcibiskup Milána navštíviť svojho starého priateľa Emilia Bonomelliho, ktorý bol v tom čase riaditeľom pápežských víl.

„Ukryl sa tu, aby sa vyhol záujmu mnohých reportérov, ktorý ho obkľúčili, keďže bol považovaný za pravdepodobného nástupcu Jána XXIII.,“ vracia sa k tomuto momentu Petrillo.

Podľa neho bol pápež Pavol VI. veľmi rezervovaným človekom. Kedykoľvek prišiel do Castel Gandolfa, strávil najskôr týždeň duchovným odpočinkom: jednoducho sa iba modlil. Potom sa začal venovať svojim obvyklým aktivitám.

Námestie slobody pred Pápežským palácom v Castel Gandolfe. Foto: wikipedia.org

Pohľad na Kostol svätého Tomáša z Villanovy. Foto: wikipedia.org

Ján Pavol I. pre krátkosť pontifikátu nestihol využiť sídlo pri Ríme.

No jeho nástupca počas svojho 27-ročného pontifikátu zavítal do Castel Gandolfa viac ako stokrát.

Málo známou zaujímavosťou je, že aj kardinál Karol Wojtyła sa ocitol v Castel Gandolfe pred konkláve, ktoré ho zvolilo za nástupcu apoštola Petra. 

„Môj vzťah s pápežom Jánom Pavlom II. sa začal ešte pred jeho zvolením. V nedeľu pred konkláve som telefonoval s Mons. Andrzejom Deskurom (…. ). ,Je to dobrý kardinál a usilovný pracovník,‘ povedal mi. Wojtyła strávil čas vo vile modlitbami a prechádzkami,“ opisuje bývalý správca Saverio Petrillo.

Podľa neho sa prítomnosťou Jána Pavla II. v Castel Gandolfe začala nová éra. Použitie sídla sa zmenilo, keď ho pápež začal považovať za svoju alternatívnu rezidenciu k Vatikánu.

A práve preto sa jej začalo hovoriť „druhý Vatikán“. Poľský pápež tam chodieval v rôznych obdobiach, najmä po návrate zo svojich ciest alebo po sviatočných dňoch. „Robil krátke zastávky, aby mohol písať príhovory alebo dokumenty. Oživil toto miesto, obzvlášť počas prvých rokov svojho pontifikátu,“ rozpráva Petrillo.

Pápež Ján Pavol II. ukazuje Castel Gandolfo americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi s manželkou v auguste 2001. Foto: wikipedia.org.

Ján Pavol II. chodil na prechádzky často, dokonca aj neskoro večer a tiež v zime. „Vzal si tmavý plášť a niekedy aj čiernu vlnenú čiapku. Spomínam si aj na jeho účasť na oslavách, ktoré sa organizovali pre deti zamestnancov. Svätý Otec tiež často navštevoval domy zamestnancov, ktorí žili vo vilách,“ dodáva niekdajší správca.

Za čias Jána Pavla II. pribudol tiež v sídle plavecký bazén, ktorý dal pápež postaviť zo zdravotných dôvodov. 

Do mestečka chodieval aj pápež Benedikt XVI. Ten bol známy, že v sídle hrával vo večerných hodinách na klavíri, niekedy v spoločnosti svojho brata Georga.

Aj nemecký pápež obľuboval prechádzky. Ako pripomína v texte National Catholic Register vatikanista Andrea Gagliarducci, občas sa stalo, že zablúdil a meškal na večeru. Keď sa to prihodilo, zavolal si odvoz, aby ho rýchlo doviezli do jedálne, pričom najkratšou cestou bolo opustiť areál a prejsť okolo verejného námestia, aby sa vrátil späť. „Miestni ho radi videli a boli diskrétni, pokiaľ išlo o jeho prítomnosť,“ napísal Gagliarducci.

Benedikt XVI. si Castel Gandolfo vybral aj za miesto, kam sa utiahol bezprostredne po svojej rezignácii. Z vatikánskeho sídla pri Ríme sledoval tiež konkláve, ktoré zvolilo jeho nástupcu. 

Aj počas obdobia, keď bol emeritným pápežom, sa niekoľkokrát vrátil do Castel Gandolfa – naposledy v lete roku 2019.

František oddychoval vo Vatikáne, Lev XIV. si môže zahrať tenis

Pápež František si počas svojho dvanásť rokov trvajúceho pontifikátu ani raz nedoprial klasickú dovolenku – počas leta zotrvával v Ríme a Castel Gandolfo nevyužíval.

Naopak, ako sme spomínali, argentínsky pontifex pápežský palác v Castel Gandolfe premenil na múzejný komplex a miestnu farmu na projekt integrálnej ekológie, známy pod názvom Borgo Laudato si’.

Rozhodnutie Leva XIV. stráviť dovolenkový čas v mestečku pri Ríme tak pôsobí ako obnovenie tradície, podobne ako jeho plán ubytovať sa vo vatikánskom Apoštolskom paláci, keď sa tam ukončia prípravy.

Pápež Lev si farmu Borgo Laudato si’ a záhrady pápežských víl prezrel na konci mája. 

Toto miesto naposledy hostilo pápežskú dovolenku v roku 2019, keď tu Benedikt XVI. ako emeritný pápež strávil so súhlasom pápeža Františka čas odpočinku.

„Keďže by bolo príliš komplikované včas zrekonštruovať Pápežský palác v Castel Gandolfe na tento pobyt, Lev XIV. sa ubytuje vo Ville Barberini, ktorá je stále v dobrom stave,“ približuje Andrea Gagliarducci. 

Pohľad na Pápežské sídlo v Castel Gandolfe v roku 2025. Foto: Profimedia.sk

Nejde však len o obnovenie „tradičnej“ dovolenky pápežov, ale aj jednu z mnohých väzieb, ktoré pápeži mali s miestnym obyvateľstvom.

V deň slávnosti Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta je v Taliansku štátny sviatok a v Castel Gandolfe bolo tradíciou, že pápež prechádzal z Pápežského paláca do mestského kostola a tam slávil svätú omšu. Kostol je zverený saleziánom, ale pomenovaný po svätom Tomášovi z Villanovy, augustiniánovi ako súčasný pápež.

Lev XIV. bude v nedeľu 17. augusta sláviť bohoslužbu na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v Kostole svätého Tomáša a pred návratom do Vatikánu povedie nedeľnú modlitbu Anjel Pána. Mimochodom, František mal v Castel Gandolfe bohoslužbu na tento mariánsky sviatok v auguste 2013, teda v prvom roku svojho pontifikátu – viedol ju na námestí.

Čas v Castel Gandolfe bude môcť prvý americký pápež využiť nielen na oddych, ale i tvorbu. Možno práve toto leto vznikne nad jazerom Albano jeho prvá apoštolská exhortácia, teda programový dokument – alebo žeby rovno aj encyklika o umelej inteligencii?

Kým vonku sa budú viesť aj dohady tohto typu, Lev XIV. si možno jednoducho len zahrá tenis. 

„Na 135-hektárovej ploche pápežského sídla, ktoré zahŕňa tri rezidencie, farmu a záhrady, sa nachádza tenisový kurt, kde si nový pápež môže vyladiť svoj údajne skvelý bekhend,“ dodal vatikanista Gagliarducci.