Pohľad vatikanistu Lev XIV. a začiatok lúčení?

Prejav Leva XIV. z 29. januára pred účastníkmi plenárneho zasadnutia Dikastéria pre náuku viery bol veľmi očakávaný. Potom čo Lev XIV. súhlasil s finalizáciou dokumentov, ktoré na stole zanechal pápež František, nebolo jasné, či pápež zachová prístup dikastéria alebo zavedie zmenu.

Pápežov prejav mal pokojný a vyrovnaný tón, pripomenul v ňom najnovšie uverejnené dokumenty a vyzdvihoval skvelú prácu dikastéria. Pápež následne ocenil, že plenárne zasadnutie bolo venované odovzdávaniu viery.

Bol to prejav, ktorý v istom zmysle signalizoval uzavretie jednej kapitoly. Zoznam posledných významných dokumentov sa začína vieroučnou nótou Gestis verbisque o platnosti sviatostí z februára 2024. Tým, že začal práve v tomto bode, mohol Lev XIV. vynechať veľmi kontroverznú Fiduciu supplicans o požehnaní neregulárnych párov, ktorú dikastérium uverejnilo v decembri 2023. Novší dokument o mariánskych tituloch, tiež kontroverzný, sa do zoznamu dostal.

Pápež nepriamo prerušil činnosť dikastéria rozhodnutím, ktoré sa javí ako mimoriadne významné. Tento prejav v istom zmysle uzavrel cestu, ktorá sa začala s pápežom Františkom a skončila sa uverejnením najnovších dokumentov. Lev XIV. pravdepodobne nasmeruje Dikastérium pre náuku viery iným smerom.

Znamená to, že sa zmení prefekt?

Všetci predpokladajú, že kardinál Víctor Manuel Fernández, osobný priateľ pápeža Františka a vykonávateľ jeho pontifikátu, je odsúdený na to, aby čoskoro odišiel do dôchodku. Pápežov prejav však odhaľuje odklon od pracovnej metódy, určite nie od prefekta.

A určite sa zdá nepravdepodobné, že pápež nahradí prefekta – bez ohľadu na to, ako veľmi prekročil hranice –, keď ho praktické dôvody nútia podstúpiť zásadnú generačnú zmenu. Kardináli Michael Czerny (ktorý v júli oslávi 80 rokov), Marcello Semeraro, Arthur Roche, Kurt Koch a Kevin Farrell už dosiahli vek 75 rokov. Lazarus You Heung-sik, prefekt Dikastéria pre klerikov, tiež oslávi 75 rokov.

V rámci tejto rozsiahlej generačnej výmeny je nepravdepodobné, že pápež zasiahne do vedenia dikastérií, ktorých funkčné obdobie sa ešte nekončí a kde to nie je potrebné. Je pre neho jednoduchšie poskytnúť smerovanie, jasnú líniu a to sa práve teraz deje, slovami aj opomenutiami.

Línia, ktorú začal Lev XIV. načrtávať pre Dikastérium pre náuku viery, je určite odklonom, aj keď je formulovaná opatrne a delikátne. Ide o odklon od otvorene agresívneho postoja, ktorý podporoval a dokonca zaviedol pápež František. Je to tiež súčasť príprav na nevyhnutnú generačnú zmenu z kúrie Františkovej éry na novú, Levovu kúriu.

Pohľad vatikanistuLev XIV.: Niečo sa končí a niečo sa začína

Andrea Gagliarducci

Je však nesmierne ťažké pochopiť, kto sú muži Leva XIV. – a možno ani vôbec neexistujú.

Výber arcibiskupa Filippa Iannoneho za prefekta Dikastéria pre biskupov nevychádzal z osobného priateľstva, ale zo znalosti schopností a temperamentu arcibiskupa, ktorý je jemným mužom zvyknutým riešiť problémy s prísnosťou a disciplínou. Ani arcibiskup Redaelli, ktorého vymenoval za sekretára Dikastéria pre klerikov na základe jeho postu arcibiskupa Gorizie, nepatril do pápežovho okruhu.

Ani pápežov druhý osobný sekretár, Marco Billeri, nepatril do okruhu priateľov Leva XIV. Pochádza z diecézy San Miniato, ktorú vedie biskup Giovanni Paccosi, s ktorým pápež pôsobil ako misionár v Peru.

Jedným z dôvodov, prečo je také ťažké identifikovať Levových mužov, je to, že Prevost nevytváral učeníkov. Snažil sa žiť v komunite, a preto sa ku všetkým správal ako k priateľom. Možno jedinou osobou, ktorá skutočne patrí do jeho okruhu spomedzi nových spolupracovníkov, je jeho osobný sekretár, monsignor Edgard Rimaycuna.

A potom sú tu pápežovi priatelia, ktorí zatiaľ zostávajú mimo vedúcich funkcií.

Tí sú pre pápeža oporou bezpečnosti, jeho pohľadom na vonkajší svet, spomienkou na to, že sa v prvom rade rozhodol stať sa rehoľníkom. Sú to jeho celoživotní augustiniánski priatelia, ktorí však nezneužívajú jeho blízkosť a všetko udržujú v príslušnej tajnosti. Alebo sú to Peruánci, pretože Lev XIV. zostal hlboko pripútaný k Peru. Skutočne, veď prvým jazykom, ktorý použil okrem taliančiny, keď bol zvolený za pápeža, nebola jeho rodná angličtina, ale adoptovaná španielčina, keď sa obracal na diecézu, ktorej bol biskupom.

Keď pápež hľadá srdce, hľadá ho v Peru. Nie je náhoda, že jeho kuchárka je z Peru. Nie je náhoda, že 29. januára sa nečakane objavil na obede peruánskych biskupov počas ich ad limina návštevy a posadil sa k stolu ako jeden z nich, tak ako to robieval, keď bol skutočne jedným z nich.

Stručne povedané, ľudia Leva XIV. sú neznámi, a preto je ťažké robiť predikcie. Všetci čakajú, čo sa stane, netrpezlivo očakávajú menovanie nových vedúcich úradov a snažia sa pochopiť, či pápež bude robiť to, čo robil počas predchádzajúceho pontifikátu, teda či bude rozhodnutia potvrdzovať alebo rušiť rozsiahlymi, náhlymi oznámeniami.

Zdá sa však pravdepodobnejšie, že kým pápež nevymenuje nových vedúcich dikastérií, nechá veci tak, ako sú. Dalo by sa povedať, že dlhá fáza skúmania sa mení na dlhé lúčenie.

Zostáva otázkou, či pápež najprv zmení postoje a potom ľudí alebo naopak. Nakoniec je to všetko súčasťou veľkej transformácie, ktorú všetci očakávajú a ktorá pripomína Godota: čím dlhšie čakáte, tým ťažšie je, aby prišiel. Ale možno nepríde. Možno všetko, čo môžeme očakávať, je normálnosť. Nakoniec, preto bol pápež zvolený.

Pôvodne uverejnené s názvom Leo XIV: The beginning of the farewells? na stránke mondayvatican.com. Publikované so súhlasom autora. Preložil Pavol Rábara.