Pápež Lev XIV. predniesol 23. októbra prejav pred účastníkmi Svetového stretnutia ľudových hnutí, ktorý opäť zdôraznil kľúčovú otázku, kto je vlastne Lev XIV.
Je to otázka, ktorú si kladú takmer všetci, prakticky od začiatku jeho ešte veľmi mladého pontifikátu, a je viac než spravodlivé povedať, že Levove poznámky pri spomínanej príležitosti ho v mnohom pripodobňovali k jeho kontroverznému predchodcovi.
Prejav adresovaný ľudovým hnutiam v každom ohľade pripomínal prejav pápeža Františka. Obsahoval všetky silné stránky juhoamerického pápeža, od myšlienky, že centrum najlepšie vidieť z periférií, cez podporu cirkvi v boji ľudových hnutí za pôdu, bývanie a pracovné miesta až po oslavu snahy ľudových hnutí o riešenia zdola nahor, pretože riešenia nemôžu byť výsadou elít.
Je to už druhýkrát za posledný mesiac, čo Lev XIV. vyznieva ako pápež František. Prvýkrát to bolo pri publikovaní exhortácie Dilexi te, typicky „františkovskej“ v tóne a prístupe. Pri tejto príležitosti však Lev XIV. dal jasne najavo, že zdedil projekt od svojho predchodcu a že všetko je potrebné prispôsobiť odlišnému prostrediu, podmienkam a vzdelaniu.
V prípade príhovoru k ľudovým hnutiam však poznámky pochádzajú od Leva XIV. – alebo aspoň od jeho ghostwriterov –, ktorí svoje prejavy čoraz častejšie dopĺňajú citátmi pápeža Františka. No ktokoľvek tento text napísal, dal ho schváliť a prečítať pápežovi, a preto treba predpokladať, že Lev XIV. súhlasil s jeho obsahom a tónom.
Faktom je, že príhovor k ľudovým hnutiam je v súlade a zároveň v rozpore s doterajším pontifikátom Leva XIV.
Pri oslovovaní ľudových hnutí sa Lev XIV. rozhodol obrátiť na jedinečný juhoamerický svet, ktorý niektorí označili za „sociálne fórum prinesené do Vatikánu“. Urobil tak z perspektívy misionára biskupa v Južnej Amerike. Napriek tomu však prijal za svoje aj tieto zápasy a vyzdvihol pôvodnú kultúru národov, ktoré sa zapojili do ľudových hnutí.
V posolstve adresovanom združeniam domorodých národov a predstaviteľom domorodej teológie 14. októbra Lev XIV. skutočne zdôraznil význam pôvodných kultúr. Zároveň však podčiarkol, že „všetko naše historické, sociálne, psychologické alebo metodologické rozlišovanie nachádza svoj konečný zmysel v najvyššom poslaní zvestovať Ježiša Krista“.
V príhovore k ľudovým hnutiam chýba odkaz na Krista, čo je zaujímavé, pretože Lev XIV. vo svojich vlastných dokumentoch a neformálnych poznámkach neustále zdôrazňoval ústrednú úlohu Krista – pozri napríklad jeho dialóg s účastníkmi Jubilea synodálnych tímov. Odkazuje sa na civilizáciu lásky, ktorú si želá Ježiš, no zdá sa, že táto civilizácia lásky má skôr sociálny než skutočný charakter.

Je zrejmé, že príhovor k ľudovým hnutiam prebudil tých, ktorí za každú cenu hľadajú kontinuitu medzi pápežom Františkom a Levom XIV. Okamžite prijali tieto slová adresované ľudovým hnutiam ako nepopierateľný dôkaz dokonalého nadviazania a trvali na tom, že ľudia, ktorí vidia skutočný rozdiel medzi pápežom Františkom a Levom XIV., sa mýlia prinajmenšom v hodnotení nového pápeža.
Napriek tomu sú všetky diskontinuity prítomné v symboloch, ktoré boli počas pontifikátu Františka dôsledne odmietané, od červenej mozety, ktorú Lev XIV. nosí od prvého momentu, keď sa objavil na Balkóne požehnaní, až po štátny ceremoniál počas jeho návštevy 14. októbra v Kvirinálskom paláci, sídle prezidenta Talianskej republiky.
V Kvirináli Lev XIV. používal aj titul prímas Talianska, zatiaľ čo v knihe Lev XIV. Občan sveta, misionár 21. storočia uviedol aj odlišnú definíciu synodality, čo dokazuje, že Lev XIV. nemá v úmysle prijať všetky štruktúry a schémy, ktoré zaviedol pápež František v súvislosti so synodálnymi otázkami.
Kto je teda Lev XIV. v skutočnosti?
Je to pápež Západu, ktorý si uvedomuje symboly a nasleduje tradíciu cirkevnej doktríny? Alebo je to nástupca Františka, ktorý je do istej miery ovplyvnený svojimi skúsenosťami ako misionársky biskup v Latinskej Amerike, ktorej témam a problémom veľmi dobre rozumie? Je Lev XIV. pápežom, ktorý stavia Krista do centra, alebo pápežom, ktorý potvrdzuje svoju podporu ľudových hnutí bez zmienky o Kristovi?
Na tomto mieste je vhodné urobiť malú odbočku.
Na začiatku svojho pontifikátu František zdedil tradíciu, že pri každom stretnutí s biskupmi počas ich návštev ad limina pápež prednesie reč, ktorú zvyčajne pripravuje Štátny sekretariát. V roku 2015 počas návštevy ad limina nemeckých biskupov František predniesol pripravený prejav, ktorý bol zverejnený Tlačovým strediskom Svätej stolice, ako je zvykom. Prejav obsahoval ostrú kritiku nemeckej cirkvi vrátane dôrazu na úbytok veriacich.
Pápež František nechcel nemeckú cirkev napadnúť priamo. Samotný synodálny proces v rokoch 2021 až 2024 bol v dôležitom zmysle odpoveďou Františka na tzv. nemeckú synodálnu cestu. František pravdepodobne veril, že vovedenie cirkvi do trvalého stavu synody pohltí nemecké progresívne výstrelky.
Mýlil sa.
Výsledkom tejto situácie však bolo, že František sa rozhodol prestať pripravovať akékoľvek prejavy. Uskutočňoval len stretnutia s biskupmi za zatvorenými dverami, kde hovoril so všetkými, čím sa vyhol textom, ktoré boli napísané mimo kruhu jeho verných spolupracovníkov a mohli ísť proti jeho uvažovaniu.
Lev XIV. naďalej – zatiaľ – pracuje so štruktúrou, ktorá ho predchádzala, s rovnakými ghostwritermi ako pápež František, s prostredím, ktoré dnes nechce urobiť krok späť, pretože akýkoľvek krok späť by znamenal zosekanie, ak nie zradu práce, ktorú doteraz vykonali.
Lev XIV. ešte nemá vlastný tím autorov textov. Vlastne ešte nemá žiadny tím. Pre pápeža, ktorý čelí toľkým problémom, je jednoduché spoľahnúť sa na písomný text, či už ho najprv skontroluje, alebo upraví, alebo ani nie.
Otázka z úvodu zostáva: Kto je Lev XIV. v skutočnosti? Vládne rozhodnutia ho ešte nedefinovali – bol vymenovaný len jeden vedúci dikastéria, biskup Filippo Iannone, ktorý ho nahradil v Dikastériu pre biskupov –, zatiaľ čo medové týždne s médiami sa zdajú ohrozené zakaždým, keď pápež hovorí spontánne.
Lev XIV. je pápež novej generácie, ale niekedy uvažuje ako staršia generácia. Čo urobí, aby mal svoj vlastný tím vrátane tých, ktorí píšu jeho prejavy?
To je otázka.
Pôvodne uverejnené s názvom Pope Leo XIV: Who is he, really? na stránke mondayvatican.com. Publikované so súhlasom autora. Preložil Pavol Rábara.