Niekoľko dní boli oči celého sveta upreté na istanbulskú štvrť Phanar, na historicky prvú zahraničnú cesta pápeža Leva XIV., jeho návštevu sídla Ekumenického patriarchátu a oficiálne stretnutie s ekumenickým patriarchom Bartolomejom.
Toto stretnutie bolo predmetom mnohých komentárov, ktoré sa týkali rôznych aspektov. Tu sa pokúsime zdôrazniť význam tohto historického stretnutia a to, čo môže priniesť budúcnosť.
Hneď na začiatku je potrebné zdôrazniť, že to nebola prvá pápežská návšteva vo Phanare ani prvé spoločné vyhlásenie podpísané pápežom a ekumenickým patriarchom. Už pápeži Pavol VI., Ján Pavol II., Benedikt XVI. a František navštívili sídlo Ekumenického patriarchátu, kde ich prijali ekumenickí patriarchovia Athenagoras, Dimitrios a Bartolomej, a každé z týchto stretnutí bolo príležitosťou na podpísanie spoločného vyhlásenia o záväzku oboch cirkví k ich zbližovaniu a úsiliu o obnovenie cirkevného spoločenstva.
Takéto stretnutia sú výsledkom historickej udalosti, ktorá sa odohrala presne pred šesťdesiatimi rokmi: zrušenie poľutovaniahodných anatém z roku 1054 medzi Rímskou a Konštantínopolskou stolicou, ku ktorému došlo počas slávnosti, ktorá sa konala súčasne v Ríme v Bazilike sv. Petra a v patriarchálnom chráme vo Phanare 7. decembra 1965.
Vo svojom spoločnom vyhlásení pápež Pavol VI. a ekumenický patriarcha Athenagoras deklarovali, že „ľutujú a odstraňujú zo svojej pamäti i zo stredu Cirkvi výroky exkomunikácie [...] a odsudzujú tieto exkomunikácie na zabudnutie“ (Spoločné vyhlásenie, 4B).
Znamená to, že medzi oboma cirkvami neexistuje žiadna úplná schizma a že sa nachádzajú v tom istom stave narušeného spoločenstva, v akom boli na začiatku 11. storočia. Čo bolo príčinou tohto stavu? Pridanie klauzuly Filioque do symbolu viery (kréda) pápežom Benediktom VIII. v roku 1014.
Vráťme sa však k stretnutiu pápeža Leva XIV. a ekumenického patriarchu Bartolomeja, ktoré sa prozreteľne viac-menej krylo s výročím zrušenia anatém a predovšetkým bolo zasadené do kontextu 1700. výročia Prvého ekumenického koncilu v Nicei.
Je významné, že vo svojom apoštolskom liste In Unitate Fidei, promulgovanom niekoľko dní pred svojou prvou cestou do zahraničia 23. novembra 2025 pri príležitosti výročia Nicejského koncilu, pápež Lev XIV. cituje vetu z Nicejsko-konštantínopolského kréda bez Filioque a v 10. poznámke pod čiarou za touto citáciou píše: „Vyhlásenie‚ že Svätý Duch vychádza z Otca ‚i Syna (Filioque)‘ sa v konštantínopolskom texte nenachádza; bolo vložené do latinského kréda pápežom Benediktom VIII. v roku 1014 a je predmetom pravoslávno-katolíckeho dialógu.“
Táto poznámka v apoštolskom liste má mimoriadny význam, pretože oficiálne uznanie tohto dodatku samotným pápežom ukončuje tisícročnú kontroverziu, ktorá prispela k prehĺbeniu priepasti medzi oboma cirkvami.

Pri spoločnej modlitbe 28. novembra pri príležitosti výročia Nicejského koncilu na mieste, kde sa konal, pod vedením pápeža Leva a ekumenického patriarchu Bartolomeja za prítomnosti patriarchu Alexandrie, oficiálnych delegátov starobylých patriarchátov Antiochie a Jeruzalema a zástupcov všetkých orientálnych ortodoxných cirkví a protestantských svetových kresťanských spoločenstiev bolo spoločne recitované Nicejsko-konštantínopolské krédo bez dodatku Filioque.
Samozrejme, že ani to nebolo po prvýkrát. Už v roku 1987 počas oficiálnej návštevy ekumenického patriarchu Dimitria v Ríme bolo Nicejsko-konštantínopolské krédo recitované v pôvodnej gréckej verzii bez Filioque pápežom Jánom Pavlom II. aj ekumenickým patriarchom. To isté sa udialo s pápežom Benediktom XVI. a pápežom Františkom pri viacerých oficiálnych liturgických príležitostiach.
To dokazuje, že Filioque nie je dogmou Rímskokatolíckej cirkvi: v opačnom prípade by títo traja pápeži museli byť považovaní za heretikov vlastnou cirkvou. Veľmi nedávno, počas ekumenickej spomienky na mučeníkov a vyznávačov 21. storočia, ktorej predsedal pápež Lev XIV. v Bazilike svätého Pavla za hradbami v Ríme 14. septembra 2025, bolo recitované Nicejsko-konštantínopolské krédo v latinčine bez Filioque!
Toto sú výsledky teologického dialógu, ktorému sa cirkvi venujú už viac ako štyridsať rokov. Už v roku 2003 dôležitý dokument Severoamerickej pravoslávno-katolíckej teologickej konzultácie s názvom Filioque: otázka rozdeľujúca Cirkev? Dohodnuté vyhlásenie odporúčal, aby Rímskokatolícka cirkev pri preklade tohto kréda na katechetické a liturgické účely používala iba pôvodný grécky text bez Filioque.
To isté sa zopakovalo v minulom roku (2024) v spoločnom vyhlásení Spoločnej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg medzi Svetovou luteránskou federáciou a Pravoslávnou cirkvou o pridaní klauzuly Filioque do Nicejsko-konštantínopolského symbolu viery. Vyhlásenie navrhlo, „aby sa používal preklad gréckeho originálu (bez Filioque) v nádeji, že to prispeje k uzdraveniu pradávnych rozdelení medzi našimi komunitami a umožní nám spoločne vyznávať vieru ekumenických koncilov v Nicei (325) a Konštantínopole (381)“.
To nám vlieva veľkú nádej na budúce obnovenie kresťanskej jednoty na základe Nicejsko-konštantínopolského kréda, ktoré Cirkev považovala prinajmenšom od 5. storočia za univerzálny symbol viery.
Ako pri viacerých príležitostiach uviedli pápež Lev XIV. a ekumenický patriarcha Bartolomej, Spoločná medzinárodná komisia pre teologický dialóg medzi Rímskokatolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, ktorá má oficiálne poverenie od oboch cirkví pracovať na obnovení plného cirkevného spoločenstva medzi týmito dvoma cirkvami, v súčasnosti skúma otázky pápežskej neomylnosti a Filioque.
Vo svojom prejave k pápežovi Levovi 30. novembra, keď tvrdil, že „sa môžeme len modliť, aby otázky ako Filioque a pápežská neomylnosť (...) boli vyriešené tak, aby ich chápanie už nebolo prekážkou pre spoločenstvo našich cirkví“, ekumenický patriarcha Bartolomej nežiadal od pápeža viac, ako môže dať, ale vyjadril nádej, že obnovenie spoločenstva medzi oboma cirkvami, prerušeného pred tisícročím, by mohlo byť dosiahnuté čoskoro, ak rozdelení kresťania prejavia svoju dobrú vôľu v tomto smere.
Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Preložil o. Ján Krupa.