Modlitba v Modrej mešite, nemecká hierarchia a filioque Nepovšimnuté body prvej cesty pápeža Leva XIV.

Zdá sa, že tri udalosti z prvej cesty pápeža Leva XIV. stoja za hlbší pohľad.

Po prvé: rozhodnutie pápeža nezúčastniť sa na modlitbe s islamským duchovným.

Počas návštevy slávnej Modrej mešity bol pápež nesmierne úctivý a o krásnu mešitu sa veľmi zaujímal. Keď sa ho však sprievodca spýtal, či sa chce zastaviť na modlitbu, svojím lakonickým stredozápadným spôsobom odpovedal: „To je v pohode.“

Táto zdvorilá odmietavá odpoveď sa nedá ľahko vysvetliť a možno nie je ani múdre prikladať jej príliš veľký význam. Je celkom možné, že pápež sa počas prehliadky mešity ticho modlil. Nezdá sa však pravdepodobné, že by ho bolo pozvanie na modlitbu prekvapilo.

V minulosti sa pápež František aj pápež Benedikt XVI. pri návšteve tejto mešity k islamským duchovným v modlitbe pripojili. Nemodlili sa však nahlas, ale stáli v tichosti vedľa svojich hostiteľov. Toto verejné gesto bolo zachytené na fotografiách. Pápež Lev XIV. sa ho rozhodol neurobiť. Je to zaujímavé.

Mimochodom, alebo možno ani nie „mimochodom“, ani pápež Lev XIV. rovnako ako jeho traja bezprostrední predchodcovia nenavštívil chrám Hagia Sofia. Od poslednej pápežskej návštevy pápeža Františka v roku 2014 bol pôvodne katolícky kostol Hagia Sofia prebudovaný z múzea na fungujúcu mešitu.

Pápež v LibanoneLev XIV. ako prvý pápež navštívil hrob sv. Šarbela, zasadil olivovník a dostal Pražské Jezuliatko (+ foto)

Kolektív autorov

Po druhé: pápežovo jemné, ale jednoznačné varovanie nemeckej hierarchii.

Počas spiatočného letu do Ríma odpovedal pápež na otázky novinárov, ktorí spravodajsky pokrývali jeho cestu. Na rozdiel od pápeža Františka však jeho spontánne odpovede neviedli k žiadnym veľkým titulkom. No pozorný čitateľ by mal rozpoznať význam toho, čo odpovedal na otázku o nemeckých biskupoch, ktorí plánujú vlastnú synodálnu cestu.

Odpoveď pápeža bola formulovaná v duchu synodality a dialógu, čo nie je práve jazyk, ktorý sa hodí na titulky. Vydal však veľmi výstižné vyhlásenie, keď povedal, že „v samotnom Nemecku je potrebný ďalší dialóg a načúvanie, aby žiadny hlas nebol utláčaný a aby sa hlasmi silnejších nepotláčali alebo nedusili hlasy tých, ktorí môžu byť tiež veľmi početní, ale nemajú priestor na vyjadrenie sa“.

Akoby bol pápež naznačil, že nemeckí biskupi a liberálni laickí aktivisti, s ktorými spolupracujú, sú „silnejšími“ hlasmi v nemeckej cirkvi, zatiaľ čo ich kritici môžu byť „veľmi početní“. A ešte dôraznejšie naznačil, že biskupská konferencia by sa mohla potláčaním a udúšaním diskusie dopúšťať ťažkého hriechu proti synodalite.

Pápež Lev XIV. však túto tému neuzavrel. Pripomenul novinárom, že delegácie Nemeckej biskupskej konferencie sa už mesiace stretávajú s vysokými predstaviteľmi Vatikánu, aby spolu rokovali o nemeckých plánoch. Nie je tajomstvom, že nemecká iniciatíva je zdrojom znepokojenia Vatikánu, pričom dokonca aj pápež František vyjadril obavy, že nemeckí biskupi narúšajú jednotu v rámci univerzálnej cirkvi.

Pápež Lev XIV., uvažujúc teraz o rokovaniach medzi Nemeckom a Vatikánom, povedal, že ich účelom bolo „pokúsiť sa zabezpečiť, aby nemecká synodálna cesta, ak to tak chcete nazvať, neodbočila od toho, čo sa má považovať za cestu univerzálnej cirkvi“.

Pápežova tlačovka v lietadlePred rokom uvažoval o dôchodku, ďalšia cesta by mohla byť do Afriky, odkaz Hizballáhu dostal

Pavol HudákVatican News

Po tretie: pápežovo potvrdenie Nicejského vyznania viery bez klauzuly filioque.

Stredobodom pápežovej cesty bola ekumenická bohoslužba pri príležitosti 1700. výročia Nicejského koncilu. Keď sa pápež pripojil k vedúcim patriarchom ortodoxného sveta (pozoruhodnou výnimkou bola neúčasť moskovského patriarchu) na medzináboženskej bohoslužbe, ekumenický patriarcha Bartolomej z Konštantínopola povedal: „Na pamiatku toho, čo vyhlásili otcovia koncilov v Nicei a Konštantínopole, vyznajme svoju vieru.“ Preláti potom recitovali Nicejské vyznanie viery bez klauzuly filioque.

Táto slávna klauzula vyznávajúca, že Duch Svätý pochádza „z Otca i Syna“, bola pridaná katolíckou cirkvou po spomínaných konciloch. Stala sa predmetom búrlivých polemík v teologických debatách, ktoré viedli k veľkej schizme v roku 1054.

Tieto teologické debaty sú však už dávno minulosťou a Rím a Konštantínopol sa v základnom obsahu vyznania viery zmierili. Hoci amatérskym teológom sa odporúča, aby sa nezapájali do vedeckých sporov o povahe Trojice, je zrejme jasné, že táto klauzula, bez ohľadu na svoj význam, nie je potrebná pri vyznávaní základného kresťanského vierovyznania.

Pápež Lev XIV. sa k tomuto bodu vyjadril vo svojom apoštolskom liste o Nicejskom vyznaní viery nazvanom V jednote viery, ktorý bol zverejnený minulý mesiac. „Musíme sa zbaviť teologických sporov, ktoré stratili svoj zmysel, aby sme mohli dospieť k spoločnému porozumeniu,“ napísal. Navyše „Katolícka cirkev uznáva synodálnu, ekumenickú, kánonickú a neodvolateľnú hodnotu vyznania viery, ktoré bolo v roku 381 v Konštantínopole vyznané v gréčtine na druhom ekumenickom koncile“.

Stručne povedané, pápež potvrdil, že katolícka cirkev môže prijať Nicejské vyznanie viery bez klauzuly filioque ako presné vyjadrenie našej spoločnej viery. (Vo východných katolíckych cirkvách sa naozaj v dnešnej dobe vyznanie viery bežne recituje bez tejto klauzuly.)

Týmto potvrdením sa pripomína, že hoci bohužiaľ naďalej existujú vážne prekážky jednoty, katolícka cirkev a pravoslávne cirkvi majú spoločný základ viery, ktorý by ich mal viesť k tejto jednote.

To isté sa, žiaľ, nedá povedať o náboženských komunitách, ktoré vznikli v rámci reformácie a ktorých teologické zásady sú v rôznych ohľadoch prirodzene nezlučiteľné s katolicizmom. (Môže byť niekto naozaj presvedčený, že za posledných päťdesiat rokov sme sa viac priblížili k zjednoteniu vo viere s anglikánskou cirkvou?) Katolíci, ktorí túžia po ekumenickom pokroku, by sa mali pozerať na Východ.

Pôvodný text: Neglected highlights of Pope Leo’s first voyage. Uverejnené so súhlasom autora, preložila Daniela Richards.