Pápež Lev XIV. počas spiatočného letu z apoštolskej cesty z Libanonu do Ríma odpovedal novinárom, tak ako to robievali aj jeho predchodcovia, na otázky médií na palube lietadla.
Ako približuje talianske vydanie Vatican News, pápež sa na úvod tlačovej konferencie poďakoval všetkým novinárom, ktorí tvrdo pracovali, aby odovzdali dôležité posolstvá tejto cesty. Na palube lietadla s pápežom letelo 81 žurnalistov. Pontifex odpovedal po anglicky, španielsky a taliansky.
Prvú otázku položil americký novinár Joe Farchakh z LBC International. Zaujímalo ho, či pápež využije svoje kontakty s prezidentom Donaldom Trumpom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a nastolí otázku zastavenia izraelskej agresie proti Libanonu a či je v regióne udržateľný mier. Pápež vyjadril nádej, že v Libanone nastane mier a že aj v celom regióne je možný udržateľný pokoj.
„V skutočnosti som už viedol rozhovory s lídrami niektorých krajín, ktoré ste spomenuli. Mám v úmysle v tom pokračovať osobne alebo prostredníctvom Svätej stolice, pretože faktom je, že máme diplomatické vzťahy s väčšinou krajín v regióne a určite by sme chceli pokračovať v tejto výzve na mier, o ktorej som hovoril na konci dnešnej omše.“

Pápež taktiež prezradil, že aj keď primárny cieľ jeho cesty bol ekumenický a hľadanie jednoty cirkvi, tak sa v Libanone stretol aj so zástupcami rôznych skupín zastupujúcich politické autority, jednotlivcov alebo skupiny zapojené do vnútorných a medzinárodných konfliktov v regióne.
„Naša práca nie je primárne niečo, čo verejne deklarujeme na ulici. Je do istej miery v zákulisí. Niečo, čo sme už urobili a budeme robiť aj naďalej – presvedčiť strany, aby sa vzdali zbraní a násilia a spoločne si sadli za rokovací stôl. Hľadať odpovede a riešenia, ktoré nie sú násilné, ale môžu byť účinnejšie.“ Pápeža sa pýtali aj na to, či videl odkaz, ktorý mu poslal Hizballáh. Odpovedal iba stručne, že to videl, a cirkev navrhuje, aby zložili zbrane.
Novinárov takisto zaujímalo, ako sa cítil na konkláve, keďže sa k tejto téme nikdy verejne nevyjadril.
„Len pred rokom alebo dvoma som taktiež uvažoval o odchode do dôchodku. Vy ste tento dar očividne dostali, zatiaľ čo niektorí z nás budú pokračovať v práci,“ vtipkoval a narážal na to, že jeden z novinárov v decembri odíde do dôchodku.
Pokiaľ ide o konkláve, Lev XIV. sa vyjadril, že absolútne verí v jeho tajomstvo, aj keď vie, že prebehli verejné rozhovory, pri ktorých boli odhalené určité veci. Hovoril, ako ho deň pred konkláve v Ríme zastavila jedna novinárka, ktorej povedal, že ide na obed s augustiniánmi. Redaktorka mu povedala, že sa stal jedným z kandidátov na pápeža. „Ja som jej jednoducho povedal, všetko je v Božích rukách. A tomu hlboko verím.“

Foto: TASR/AP
Svätý Otec pokračoval slovami o tom, ako sa ho raz opýtal nemecký novinár, akú knihu okrem sv. Augustína by sme si mohli prečítať, aby sme pochopili, kto je Prevost. „Je ich veľa, ale jedna z nich je La pratica della presenza di Dio (Prax Božej prítomnosti).“
„Je to naozaj jednoduchá kniha, ktorú pred mnohými rokmi napísal niekto, kto sa ani nepodpisuje priezviskom, brat Lawrence. Opisuje druh modlitby a spirituality, v ktorých človek jednoducho odovzdá svoj život Pánovi a dovolí, aby ho viedol. Ak sa chcete dozvedieť niečo o mne, o mojej spiritualite počas mnohých rokov, uprostred veľkých výziev, života v Peru, počas rokov terorizmu, povolania slúžiť na miestach, o ktorých som si nikdy nemyslel, že tam budem povolaný slúžiť. Dôverujem Bohu a toto posolstvo je niečo, čo duchovne prežívam s každým.“
Keď na konkláve videl, že by sa mohol stať pápežom, zhlboka sa nadýchol a povedal: „Tu sme Pane, ty si náš vodca, ty nás vedieš.“ Hlava cirkvi v ďalších odpovediach vtipne reagovala, že ju niekedy baví čítať novinárske interpretácie, ako sa tvári, keďže jeho tvár je výrazná. „Myslíte si, že mi dokážete čítať myšlienky alebo v tvári. Nie vždy máte pravdu.“
Elisabettu Piqué zaujímalo, kam bude smerovať ďalšia apoštolská cesta. „Afrika, Afrika. Osobne dúfam, že pôjdem do Alžírska, aby som navštívil miesta sv. Augustína, ale aj aby som pokračoval v dialógu, aby som budoval mosty medzi kresťanským a moslimským svetom.“
Lev XIV. chce navštíviť aj ďalšie krajiny, na čom sa podľa jeho slov pracuje. „Samozrejme, rád by som navštívil Latinskú Ameriku, Argentínu a Uruguaj, ktoré čakajú na pápežovu návštevu. Peru ma, myslím, privíta, a ak pôjdem do Peru, privítajú ma aj mnohé susedné krajiny, ale plán ešte nie je finalizovaný.“ Pápež takisto prezradil, že na úrovni biskupskej konferencie a nuncia hľadajú spôsob, ako upokojiť situáciu vo Venezuele.
Ďalšia otázka od novinára z La Croixu sa týkala toho, či je islam hrozbou pre kresťanskú identitu Západu, tak ako veria niektorí kresťania.
Pápež odpovedal, že všetky rozhovory, ktoré viedol v Turecku a Libanone vrátane rozhovorov s niekoľkými moslimami, sa zameriavali na tému mieru a rešpektu k ľuďom rôznych náboženstiev.

Foto: TASR/AP
„Viem, že to tak vždy nebolo. Viem, že v Európe často panujú obavy, ale väčšinou ich vyvolávajú ľudia, ktorí sú proti imigrácii a snažia sa držať vonku ľudí, ktorí pochádzajú z inej krajiny, iného náboženstva alebo inej rasy.“ Pápež k tomu dodal, že všetci musíme spolupracovať.
„Myslím si, že jedným z veľkých ponaučení, ktoré môže Libanon svetu dať, je práve to ukázať krajinu, kde sú islam a kresťanstvo prítomné a rešpektované a kde je možné žiť spolu a byť priateľmi. Príbehy a svedectvá, ktoré sme počuli za posledné dva dni, sú o ľuďoch, ktorí si navzájom pomáhajú.“
Pápež dostal otázku aj k synodálnej ceste v Nemecku. „Myslíte si, že tento proces môže cirkev posilniť alebo je to naopak? A prečo?“ pýtala sa novinárka z Art Radia.
„Existujú veľké podobnosti, ale aj niektoré výrazné rozdiely medzi tým, ako sa synodálna cesta uskutočňovala v Nemecku, a tým, ako by sa v nej dalo lepšie pokračovať v univerzálnej cirkvi.“

To, že synodalita sa prežíva na jednom mieste inak ako na druhom, ešte neznamená, že musí dôjsť k roztržke alebo zlomu.
„Myslím si, že je skutočne dôležité si to uvedomiť. Zároveň sa obávam, že mnohí katolíci v Nemecku veria, že určité aspekty nemeckej synodálnej cesty nepredstavujú ich nádeje pre cirkev ani ich spôsob prežívania v cirkvi.“
Podľa pontifika je potrebný ďalší dialóg a počúvanie v samotnom Nemecku, aby nebol vylúčený žiaden hlas a aby hlasy mocnejších neumlčali tých, ktorých je síce veľa, ale nemajú kde hovoriť.
„Zároveň, ako určite viete, sa skupina nemeckých biskupov v posledných rokoch stretla so skupinou kardinálov z Rímskej kúrie. Aj tam prebieha proces, ktorý má zabezpečiť, aby sa nemecká synodálna cesta takpovediac neodchýlila od toho, čo by sa malo považovať za cestu univerzálnej cirkvi. Som si istý, že to bude pokračovať. Verím, že v Nemecku dôjde k určitým úpravám na oboch stranách, ale úprimne dúfam, že sa veci vyriešia pozitívne.“
Ďalšia otázka sa týkala toho, či môžu v súčasnej klíme existovať rokovania o spravodlivom mieri bez Európy, ktorú USA v posledných mesiacoch systematicky vylučovalo.
Svätý Otec odpovedal, že Svätá stolica sa na rokovaniach priamo nezúčastňuje, ale často vyzýva na dialóg.
„Prítomnosť Európy je však dôležitá a tento pôvodný návrh bol čiastočne upravený preto, čo hovorila Európa. Konkrétne si myslím, že úloha Talianska by mohla byť veľmi dôležitá. Kultúrne a historicky je schopnosť Talianska pôsobiť ako sprostredkovateľ v konflikte medzi rôznymi stranami.“ Pápež navrhuje, aby sa hľadali riešenia, ktoré by ponúkli skutočný a spravodlivý mier, „v tomto prípade pre Ukrajinu“.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.