Pápež v Libanone Lev XIV. ako prvý pápež navštívil hrob sv. Šarbela, zasadil olivovník a dostal Pražské Jezuliatko (+ foto)

Pápež Lev XIV. začal v pondelok druhý deň svojej návštevy v Libanone symbolickou púťou k hrobu svätého Šarbela Machlúfa. 

Pontifex zveril krajinu a Blízky východ príhovoru svätca, ktorého mnohí Libanončania, kresťania aj moslimovia vzývajú ako „nebeského lekára“.

Po tichej modlitbe pri hrobe svätca sa pápež zamyslel nad jeho trvalým posolstvom, píše americká CNA. Poukázal na to, že aj keď pustovník po sebe nezanechal žiadne spisy, naďalej hovorí s prekvapujúcou silou. 

Lev XIV. navštívil hrobku sv. Šarbela ako prvý pápež v histórii.

Ľudia čakajú pápeža pred Kláštorom sv. Marona v Annayi. Foto: TASR/AP/Hassan Ammar

Papamobil s pápežom prichádza ku Kláštoru sv. Marona v Annayi. Foto: TASR/AP/Hassan Ammar

Ľudia čakajú pápeža pred Kláštorom sv. Marona v Annayi. Foto: TASR/AP/Hassan Ammar

Celý príhovor pápeža Leva XIV. pri hrobe sv. Šarbela

Drahí bratia a sestry!

Chcel by som poďakovať generálnemu predstavenému za jeho milé slová a za privítanie v tomto krásnom kláštore v Annayi. Príroda, ktorá obklopuje tento dom modlitby, nás priťahuje svojou strohou krásou.

Vďačím Bohu za to, že mi sem umožnil prísť ako pútnikovi k hrobu svätého Šarbela. Myslím si, že moji predchodcovia by si to boli veľmi želali, najmä svätý Pavol VI., ktorý ho blahorečil a kanonizoval.

Drahí priatelia, čo nás dnes svätý Šarbel učí? Aké je dedičstvo tohto človeka, ktorý nič nenapísal, žil skrytým a tichým životom, a predsa sa jeho sláva rozšírila po celom svete?

Rád by som to zhrnul takto: Duch Svätý ho formoval tak, aby mohol učiť tých, ktorí žijú bez Boha, ako sa modliť; tých, ktorí žijú v hluku, ako byť ticho; tých, ktorí žijú okázalo, ako byť skromní; a tých, ktorí hľadajú bohatstvo, ako byť chudobní. Všetky tieto postoje sú proti kultúre dnešného sveta, a predsa nás práve preto priťahujú, tak ako čerstvá, čistá voda priťahuje tých, čo kráčajú po púšti.

Svätý Šarbel pripomína najmä nám biskupom a vysväteným služobníkom požiadavky evanjelia v rámci nášho povolania. Zároveň je jeho radikálna a pritom pokorná vytrvalosť posolstvom pre všetkých kresťanov.

Existuje ešte jeden kľúčový aspekt jeho odkazu. Svätý Šarbel sa nikdy neprestával za nás prihovárať u nášho nebeského Otca, zdroja každého dobra a milosti. Ešte počas jeho pozemského života k nemu prichádzalo mnoho ľudí, aby prijali útechu, odpustenie a radu od Pána. Po jeho smrti sa jeho dielo znásobilo a stalo sa akoby riekou milosrdenstva. Z tohto dôvodu prichádzajú na dvadsiaty druhý deň každého mesiaca tisíce pútnikov z rôznych krajín, aby tu strávili deň v modlitbe a odpočinku tela i duše.

Sestry a bratia, dnes zverujeme do príhovoru svätého Šarbela potreby cirkvi, Libanonu a sveta. Za cirkev prosíme o spoločenstvo a jednotu počnúc rodinami, ktoré sú malými domácimi cirkvami, potom farnosťami a diecéznymi spoločenstvami a napokon za univerzálnu cirkev. Spoločenstvo a jednota. Za svet prosíme o pokoj. Osobitne ho vyprosujeme pre Libanon a celú Levantu. Dobre však vieme – a svätí nám to pripomínajú –, že niet pokoja bez obrátenia sŕdc. Nech nám teda svätý Šarbel pomáha obrátiť sa k Bohu a prosiť o dar obrátenia pre nás všetkých.

Drahí priatelia, ako symbol svetla, ktoré tu Boh zapálil prostredníctvom svätého Šarbela, som priniesol lampu ako dar. Pri jej odovzdaní zverujem Libanon a jeho obyvateľov pod ochranu svätého Šarbela, aby vždy kráčali v Kristovom svetle. Vzdávame Bohu vďaky za dar svätého Šarbela. Ďakujem taktiež vám všetkým, že uchovávate jeho pamiatku. Kráčajte naďalej vo svetle Pána!

Zdroj: Vatican News, preklad: Klára Tomášiková, Martin Jarábek

Pápežov prejav pri hrobke svätého Šarbela. Foto: AP Photo/Domenico Stinellis

Pri hrobe. AP Photo/Domenico Stinellis

Pápež odchádza z Kláštora sv. Marona v Annayi. Foto: TASR/AP Photo/Domenico Stinellis

Doobedňajší program Leva XIV. pokračoval o 11.20 h v Sanktuáriu Panny Márie Libanonskej v Harisse, kde sa stretol s biskupmi, kňazmi, so zasvätenými osobami a s pastoračnými pracovníkmi.

Hoci prítomnosť kresťanov na území dnešného Libanonu siaha až k počiatkom kresťanstva, história mariánskeho pútnického miesta, ktoré patrí k najdôležitejším v krajine, sotva presahuje sto rokov. Impulz na jeho založenie na pamiatku 50. výročia vyhlásenia dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie dal v roku 1904 vtedajší maronitský patriarcha Antiochie biskup Eliáš Hoayek, dnešný kandidát svätorečenia. 

Pápež prichádza do svätyne v Harisse. Foto: TASR/AP

Pápež na stretnutí so zasvätenými v Harisse. Foto: TASR/AP

Za miesto na vybudovanie kaplnky bola zvolená skalnatá hora v obci Harissa necelých 30 km od Bejrútu, odkiaľ sa ponúka jedinečný výhľad na záliv Džunija a pohorie Libanon. Nad kaplnkou postavenou v roku 1908 sa týči 8,5 m vysoká bronzová socha predstavujúca Matku Božiu, vystierajúcu ruky smerom k Bejrútu. Socha bola pomenovaná Panna Mária Libanonská (Notre-Dame du Liban), čo sa rýchlo rozšírilo aj medzi maronitskou diaspórou. 

Patriarcha Hoayek ju vtedy prvýkrát nazval Kráľovnou Libanonu. Libanončania teda uctievajú Máriu ako svoju ochrankyňu a zdôrazňujú, že o jej príhovore za krajinu svedčí aj skutočnosť, že samotná socha napriek svojej exponovanosti na skalnom výbežku neutrpela škody počas občianskej vojny ani iných početných nepokojov.

Pápež Kráľovnej Libanonu daroval zlatú ružu a vypočul si svedectvá kňaza, ktorý pôsobí pri sýrskych hraniciach, kňaza, ktorý pracuje vo väzení, rehoľníčky a migrantky z Filipín, ktorá pomáha druhým.

Pápež odovzdáva zlatú ružu chrámu v Harisse. Foto: TASR/AP

V príhovore povzbudil duchovných a zasvätených, aby uprostred skúšok zostali tvorcami jednoty, opierali sa o silu modlitby a mali odvahu ponúkať mladým perspektívy obnovy. Ocenil svedectvá prijatia utečencov, služby chudobným, vernosti v extrémnych situáciách a vyzdvihol lásku, ktorá aj v temnote prináša svetlo a premieňa utrpenie na nádej.

Svätý Otec podľa Vatican News opäť apeloval na pokoj a povzbudil prítomných, aby ich životy boli ukotvené v nebi.

Následne sa Lev XIV. presunul do neďalekého sídla apoštolskej nunciatúry, kde sa o 12.30 h uskutočnilo jeho súkromné stretnutie s Radou patriarchov katolíckych východných cirkví. Svätý Otec sa potom zúčastnil na spoločnom obede aj s miestnymi ortodoxnými patriarchami.

Popoludní o 16.00 h sa pápež zúčastnil na ekumenickom a medzináboženskom stretnutí na Námestí mučeníkov v Bejrúte. Námestie mučeníkov (Sahat al Šuhada) v Bejrúte je symbolom libanonského odporu. Názov, ktorý bol námestiu daný v roku 1931, a socha, ktorá stojí v jeho strede, pripomínajú vlastencov, ktorí tu boli obesení počas povstania proti Turkom v období prvej svetovej vojny. Socha dodnes nesie stopy po guľkách z občianskej vojny v Libanone (1975 – 1990).

Pápež Lev XIV. (vľavo) sa zdraví s drúzskym šejkom Samim Abim al-Munom počas ekumenického a medzináboženského stretnutia pri Mešite Muhammada al-Amína na Námestí mučeníkov pri príležitosti svojej návštevy v Bejrúte 1. decembra 2025. Lev XIV. do Libanonu pricestoval z Turecka, kde strávil štyri dni. Foto: TASR/AP

Pápež Lev XIV. zasadil olivovník, pričom mu po boku stáli grécky pravoslávny patriarcha Antiochie Ján X. Jazigi (vľavo) a šejk Sami Abi al-Muna, duchovný vodca libanonskej drúzskej komunity (vpravo), počas ekumenického a medzináboženského stretnutia na Námestí mučeníkov v centre Bejrútu v Libanone v pondelok 1. decembra 2025. Foto: TASR/AP

Koncom roka 2019 sa Námestie mučeníkov stalo jedným z hlavných dejísk protivládnych protestov. Leva XIV. na stretnutí privítali sýrskokatolícky patriarcha, maronitský patriarcha, veľký sunnitský imám a šiítsky zástupca. „Jednota, zmierenie a pokoj sú vždy možné,“ zdôraznil pápež vo svojom príhovore.

V krajine prorokov, kde sa minarety a kostolné veže týčia bok po boku, zaznelo pozvanie budovať vzájomnú úctu, obnovovať priateľstvo medzi náboženstvami a spoločne objavovať Božiu prítomnosť za všetkými hranicami, o tom hovoril Lev XIV. na ekumenickom a medzináboženskom stretnutí.

O 17.45 h sa Svätý Otec stretol s mladými zhromaždenými pred maronitským patriarchátom v Bkerké. Svätý Otec ich pozdravil slovami „Assalamu lakum!“ a vyzval ich, aby boli nositeľmi nádeje, tvorcami pokoja a živými koreňmi novej budúcnosti svojej krajiny.

Pápež na stretnutí s mladými v Bejrúte. Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Po presune na apoštolskú nunciatúru pápež o 19.15 h zavŕšil svoj pondelňajší program súkromným stretnutím s vodcami moslimských a drúzskych náboženských komunít.

V nedeľu večer sa ešte pápež na konci dňa stretol s karmelitánkami od Matky Božej (Theotokos) v Harisse. Urobil tak po stretnutí s predstaviteľmi verejného života, keď zavítal do ich kláštora. Podľa Tlačového strediska Svätej stolice pápež pozdravil najprv každú zo sestier a potom prijal pozdrav predstavených.

Dar, ktorý dostal pápež na stretnutí s mladými. Foto: TASR/AP

Pri vzájomnej výmene darov venovali karmelitánky Levovi XIV. sošku Pražského Jezuliatka v pláštiku s jeho pápežským znakom. Tradícia hovorí, že soška Dieťaťa Ježiša patrila sv. Terézii od Ježiša, zakladateľke bosých karmelitánok. Do Prahy sa dostala v roku 1603 ako svadobný dar Polyxeny z Lobkovíc (rodenej z Pernštejna), ktorý jej venovala jej matka, španielska šľachtičná Mária Manrique de Lara y Mendoza. Polyxena ju potom v roku 1628 darovala karmelitánom od Panny Márie Víťaznej.

Pápež pricestoval do LibanonuStrážili ho vojenské lietadlá. Pred novinármi podporil dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu

Kolektív autorov