Ako bolo evanjelizované Írsko Pripravili egyptskí mnísi cestu svätému Patrikovi?

Príbeh sa začína tajomne: píše sa rok 2006 a írsky farmár kopajúci rašelinu si vo vedre všimne vec zvláštneho tvaru. Pozorne na to pozrie a zistí, že je to veľmi stará kniha.

Prinesie ju odborníkom, ktorí mu povedia, že je to viac než tisíc rokov starý žaltár písaný na papyruse a viazaný v koži. „Ak chceli konzervátori nájsť knihu vyrobenú rovnakým spôsobom, museli sa ísť pozrieť, ako sú viazané kódexy z Nag Haamadi v Egypte, čo sú gnostické evanjeliá zo štvrtého storočia, ktoré boli objavené v roku 1945.“

Čo robil starodávny egyptský žaltár v rašelinisku v Tipperary? Connie Marshnerová v knihe Monastery and High Cross: The Forgotten Eastern Roots of Irish Christianity (Kláštory a kamenné kríže: zabudnuté východné korene kresťanstva v Írsku) ponúka prekvapivú odpoveď: tento žaltár priniesli do Írska mnísi, ktorí sa tam usadili už vo štvrtom storočí, teda ešte pred sv. Patrikom.

Sv. Patrik, nepochybne jeden z najväčších evanjelizátorov v histórii Cirkvi, priniesol evanjeliové posolstvo do Írska v 5. storočí. Dôkaz o jeho úspechu pri tejto misii je ohromujúci; v priebehu niekoľkých generácií, zatiaľ čo kresťanstvo upadalo v období, ktoré sa bežne nazýva temný stredovek, bolo Írsko úžasnou baštou kresťanskej vzdelanosti, kde mnísi zachovávali poklady viery, zatiaľ čo väčšinu Európy pustošili barbari.

Podrobnosti o misii sv. Patrika sa v histórii stratili. Jeho Vyznania prezrádzajú veľa o jeho horlivosti a modlitbe, no neuvádzajú žiadne mená, dátumy ani miesta, ktoré by poskytovali jasný obraz.

Ďalšie správy o jeho živote sa získali až oveľa neskôr a boli, samozrejme, prikrášlené, takže mýty zastreli človeka. (Aby sme uviedli jeden populárny príklad, sv. Patrik nemohol vyhnať hadov z Írska, pretože tam nikdy žiadne hady neboli.)

Avšak niekoľko dostupných faktov podporuje Marshnerovej teóriu:

·         sv. Patrik nebol prvým kresťanským misionárom v Írsku. Popravde nebol ani prvým biskupom (pokiaľ „Paladius“, ktorého poslal pápež Celestín v roku 431, nie je tým istým človekom ako „Patrik“, ako to predpokladajú niektorí cirkevní historici),

·         Írsko bolo krajinou pohanov, ktorých vodcovia, druidi, vôbec neboli mierumilovní. A predsa sa proti šíreniu kresťanskej viery nerozmohol žiadny násilný odpor, ani v tých prvých rokoch neboli žiadni mučeníci,

·         viera sa zachovávala v írskych kláštoroch, a bolo ich tisíce. Cirkev v Írsku si celé stáročia zachovávala výrazne kláštorný (monastický) charakter, ktorý časom viedol ku konfliktom s diecéznymi štruktúrami prevládajúcimi v Ríme.

V tejto knihe Connie Marshnerová zhromažďuje ohromné množstvo nepriamych dôkazov, ktoré naznačujú, že veľkolepému šíreniu viery v Írsku – a, nakoniec, z Írska naspäť do kontinentálnej Európy a do celého sveta – napomáhala skoršia prítomnosť komunít mníchov, ktorí tam prišli z Egypta cez Stredozemné more ešte predtým.

Obálka knihy Connie Marshnerovej Monastery and High Cross: The Forgotten Eastern Roots of Irish Christianity (Kláštory a kamenné kríže: zabudnuté východné korene kresťanstva v Írsku), ktorá vyšla vo vydavateľstve Sophia Institute Press v roku 2024.

Po Chalcedónskom koncile, keď sa Koptská cirkev oddelila od Ríma, sa život pre kresťanov, ktorí si zachovali svoju vernosť k univerzálnej Cirkvi, stal ťažším. Niektorí egyptskí mnísi si našli cestu do Galie, kde založili živé spoločenstvo, a niektorí zrejme došli po obchodných cestách až do Írska. A títo si priniesli so sebou praktický kresťanský život nápadne odlišný od života v západnej Európe.

Kniha Monastery and High Cross zbiera dôkazy o tomto osobitnom dedičstve východného kresťanstva. Raná írska cirkev si osobitne uctievala svätých, ktorí boli populárni na Východe, no nie veľmi známi inde v Európe, ako napríklad sv. Anton Pustovník.

V najstarších írskych kostoloch sa nachádzajú ikony, nápisy a architektonické prvky poukazujúce na Východ vrátane ikonostasov, ktoré je stále možné nájsť vo východných kostoloch. Zdá sa, že dokonca aj dobre známy „írsky kríž“ pochádza z Východu, v tomto prípade z Arménska.

Všetky tieto prvky východného vplyvu prišli do Írska bez toho, aby zanechali nejaký významný vplyv v Európe. Preto sa zdá najpravdepodobnejšie, že prišli priamo cez Stredozemné more. Marshnerová uvádza:

Architektúra a umenie, ktoré definovali staroveké Írsko, ako sú malé kostolíky v skupinách po siedmich, niektoré so zdobenými múrmi určujúcimi svätostánok, cumdach alebo prepracované zdobené schránky (book shrines), kamenné dosky s nápismi chí-ró, vysoké kamenné kríže zdobené sýrsko-palestínskymi umeleckými znakmi, žiarivé rukopisy s dodatkami na konci textov (kolofóny), artefakty starovekej liturgickej praxe – tieto všetky majú pôvod, ktorý sa dá vysledovať na kresťanskom Východe. 

Ako inak sa pri absencii tlačených manuálov mohli tieto myšlienky a umenie preniesť, ak nie ľuďmi, ktorí cestovali do Írska?

O liturgii ranej Cirkvi vieme veľmi málo, avšak aj tam existujú jasné náznaky silného východného vplyvu:

Antifonálny spev (striedajúce sa verše spievané rôznymi skupinami ľudí) praktizovali už starovekí Hebreji a praktizoval sa na celom Východe, najmä v Egypte. Do galskej liturgie sa zaviedol až v siedmom storočí; a predsa sa spolu s inými charakteristickými prvkami Východu praktizoval v írskych kláštoroch už predtým.

Írsko sa pýši bohatou históriou mariánskej úcty. Ľudová zbožnosť k Panne je, samozrejme, taká stará ako Cirkev sama, avšak práve teológovia z Alexandrie presadzovali na Efezskom koncile formálne uznanie Márie ako Theotokos (Matky Božej) a napísali aj prvé známe cirkevné piesne o Panne. Írska zbožná úcta, ako hovorí Marshnerová, poukazuje na vplyv tejto tradície.

V jej knihe je veľa nezodpovedaných otázok a na niektorých miestach autorka uvádza oblasti, kde by mohol ďalší výskum priniesť ovocie. Marshnerovej práca však dostatočne poukazuje na to, ako dve navzájom sa dopĺňajúce kresťanské tradície, východná a západná, spolu podporili ohromný rast viery. „Na tom záleží,“ píše, „pretože ako kresťania katolíci potrebujeme všetci pohľad upretý do našej vlastnej ďalekej histórie.“

Autor je katolíckym novinárom, redigoval viacero katolíckych časopisov a napísal osem kníh, v českom Kartuziánskom nakladateľstve mu vyšli knihy Ztracený pastýř a Ztraceni. Kolaps katolické kultury. Je zakladateľom Catholic World News a v súčasnosti je riaditeľom spravodajstva a hlavným analytikom v CatholicCulture.org.

Pôvodný text: Did Egyptian monks pave the way for St. Patrick? Uverejnené so súhlasom autora, preložila Daniela Richards.