Pápežskí sekretári Osobným sekretárom Leva XIV. je kňaz z Peru. Zostane pri jednom alebo ich bude striedať ako František?

Hneď po zvolení kardinála Roberta Prevosta za pápeža sa po jeho boku začal nenápadne objavovať peruánsky kňaz Edgard Iván Rimaycuna Inga, ktorý bol aj predtým jeho osobným tajomníkom.

Kto je 36-ročný kňaz z Peru?

Príliš mnoho informácií o ňom v online priestore nie je. Je známe, že Edgard Iván Rimaycuna Inga bol sekretárom kardinála Prevosta, keď bol prefektom Dikastéria pre biskupov. To, že v tejto úlohe bude pokračovať aj po Prevostovom zvolení za pápeža, naznačuje, že sa po boku pápeža objavuje od začiatku. Leva XIV. sprevádzal aj na prvej ceste mimo Vatikánu do svätyne v Gennazzane.

Narodil sa v roku 1989 a vyrastal v diecéze Chiclayo, ktorú viedol od roku 2014 do roku 2023 biskup Prevost. Po vysviacke v roku 2013 pôsobil na dvoch miestach ako kaplán a v roku 2017 pokračoval v štúdiách v Ríme v Pápežskom biblickom inštitúte.

Rok žil v Manessene v Ligúrii, kde si vytvoril hlboké vzťahy s miestnou komunitou. Následne sa presťahoval do Ríma, aby pracoval po boku kardinála Prevosta.

Mladý kňaz pred dvoma rokmi zverejnil s kardinálom Prevostom fotografiu s odkazom, v ktorom Prevostovi ďakoval za jeho priateľstvo a dôveru a označil ho za svojho priateľa.

Povolanie peruánskeho kňaza do takej významnej funkcie je v Peru dôvodom hrdosti na cirkev. Peruánska cirkev dnes totiž čelí mnohým výzvam, ako je sociálna nerovnosť, marginalizácia domorodého obyvateľstva a potreba hlbšieho medzikultúrneho a medzináboženského dialógu.

Zároveň sa Katolícka cirkev v krajine aktívne zapája do charitatívnych a vzdelávacích aktivít a obrany ľudských práv, najmä vo vidieckych a chudobných regiónoch.

Pápež František sekretárov striedal

Zahraničné médiá si kladú otázku, či v prípade Rimaycunu Ingu pôjde o stabilného sekretára, ako to bolo pri Benediktovi XVI. a Jánovi Pavlovi II., alebo bude aj súčasný pápež meniť týchto osobných pomocníkov pravidelne, ako to robil František.

Po boku nemeckého pápeža stál celé roky Georg Gänswein, ktorý bol sekretárom Josepha Ratzingera ešte v čase, keď ten pôsobil na čele Kongregácie pre náuku viery. Jána Pavla II. sprevádzal od roku 1966 až do jeho smrti v roku 2005 Stanisław Dziwisz.

Pri oboch predchodcoch pápeža Františka sme mohli vidieť ich sekretárov po ich boku na takmer všetkých audienciách, omšiach a zahraničných cestách.

Pápež František však zvolil iný kurz, počas jeho 12-ročného pontifikátu sa pri ňom vystriedalo niekoľko osobných sekretárov a títo muži neboli ani na verejnosti takí viditeľní ako Dziwisz alebo Gänswein.

František mal dokopy sedem osobných sekretárov, často dvoch naraz, a každý z nich pôsobil len určitý čas. Menil ich na základe pravidla, ktoré zaviedol, a to, že každý vo Vatikáne má mať päťročný mandát, ktorý sa môže raz predĺžiť o ďalších päť rokov.

František so svojím sekretárom Yoannisom Gaidom počas návštevy SAE. Foto: Vatican News

Od začiatku Františkovho pontifikátu až do roku 2020 bol jeho sekretárom kňaz Fabián Pedacchio Leániz. Tento kňaz bol tiež úradníkom na Kongregácii pre biskupov, kam ho poslal v roku 2007 Bergoglio ešte ako kardinál v Buenos Aires. 

Popri ňom bol pri pápežovi Františkovi ako druhý sekretár egyptský kňaz Yoannis Lahzi Gaid. Ten pôsobil aj v diplomatických službách Svätej stolice a pracoval aj v oblasti islamsko-kresťanských vzťahov.

V roku 2020 sa Františkovým sekretárom stal Gonzalo Aemilius, ktorý pôsobil na tomto poste len tri roky. Aemilius sa pár rokov predtým presťahoval do Ríma a pápež František mu zveril duchovnú starostlivosť o dispenzár v Dome sv. Marty, ako aj jednu z charitatívnych aktivít vo Vatikáne. Predtým sa tento kňaz, ktorý pochádzal z bohatej rodiny, vyznamenal svojou prácou s chlapcami ulice. 

Egyptského kňaza na poste druhého sekretára zasa vystriedal Fabio Salerno, ktorý bol predtým úradníkom na Štátnom sekretariáte a skúsenosť mal aj z pôsobenia na nunciatúre v Indonézii a na misii pri Rade Európy. Predtým nikdy s pápežom Františkom priamo nespolupracoval. V roku 2023 sa stal sekretárom pápeža Františka Daniel Pellizziona.

V minulosti sa však osobní tajomníci ako Loris Capovilla, ktorý stál po boku Jána XXIII., či Stanisław Dziwisz a Georg Gänswein zapísali do dejín nielen ako verní, ale aj vplyvní spolupracovníci pápežov.

Mimo Rímskej kúrie, ale s vplyvom

Vatikanista Andrea Gagliarducci v texte z roku 2020 vysvetľuje, že osobný sekretár pápeža nie je členom Rímskej kúrie. Sekretár však do veľkej miery riadi pápežovi kalendár a spolupracuje s prefektúrou pápežského domu. No pápež František si podľa Gagliarducciho mnohé veci organizoval radšej sám.

František však svojich sekretárov obmieňal možno aj z ďalšieho dôvodu. Viacerí novinári, ktorí pozorujú dianie vo Vatikáne, predpokladajú, že argentínsky pontifex sa obával, aby jeho sekretári nezískali príliš veľký vplyv, ako to bolo v prípade Gänsweina a Dziwisza.

Práve s Georgom Gänsweinom, ktorý sprevádzal nemeckého pápeža už od roku 2003, keď Ratzinger pôsobil ako prefekt Kongregácie pre náuku viery, mal František napäté vzťahy.

Gänswein pôsobil aj ako prefekt pápežského domu, z tohto postu ho neskôr František odvolal. Arcibiskup Gänswein mal nepochybne veľký vplyv na to, kto sa dostane k Benediktovi XVI. v posledných rokoch jeho života, keď žil v kláštore vo Vatikánskych záhradách.

Najväčší rozruch však spôsobil, keď staval do protikladu emeritného pápeža Benedikta XVI. a pápeža Františka. Urobil tak aj v knihe, ktorú o nemeckom pápežovi vydal v čase, keď Benedikta XVI. sotva pochovali.

Emeritný pápež Benedikt XVI. vstupuje do Baziliky sv. Petra v sprievode monsignora Georga Gänsweina 8. decembra 2015. Foto: TASR/AP

Veľký vplyv po boku pápeža Jána Pavla II. získal aj Stanisław Dziwisz. Traduje sa, že ľudí v pápežovom okolí už rozčuľovalo, keď posledné týždne života poľského pápeža Dziwisz vychádzal z izby Jána Pavla II. a dával rozkazy s tým, že toto a tamto si želá Svätý Otec.

Niektorí Dziwiszowi tiež vyčítajú, že nesplnil prianie Jána Pavla II. z testamentu, kde si želal, aby všetky jeho poznámky boli spálené. „Nič nebolo spálené. Nič nie je vhodné na spálenie, všetko by malo zostať zachované pre históriu a budúce generácie,“ povedal Dziwisz v rozhovore pre poľský štátny rozhlas pred dvadsiatimi rokmi.

Portál katholisch.de cituje profesora cirkevných dejín Jörga Ernestiho, ktorý poukazuje na to, že súkromní tajomníci pápežov sa stali veľmi dôležití od čias Jána XXIII. (1958 – 1963), hoci v skutočnosti nie sú súčasťou vatikánskej kúrie a ani hierarchie v pápežskom štáte.

„Všetci pápeži za posledných šesťdesiat rokov mali po svojom boku tajomníkov, ktorých vplyv nebol v konečnom dôsledku transparentný ani kontrolovateľný,“ vyjadril sa Ernesti.

V prípade Benedikta XVI. a Georga Gänsweina považuje historik za nezvyčajné, že pápež dva mesiace pred svojou rezignáciou v roku 2013 vymenoval Gänsweina za prefekta pápežskej domácnosti.

Poukazuje tiež, že tajomníci sa po smrti pontifika vracali do domovskej diecézy ako jednoduchí kňazi. Benedikt XVI. však svojho tajomníka vymenoval za arcibiskupa.

Sekretár Jána Pavla II. Stanisław Dziwis (v strede) počas audiencie vtedajšieho slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu u Jána Pavla II. vo Vatikáne v roku 2000. Foto: TASR

Podľa nemeckého historika bol aj Dziwisz považovaný za jedného z najvplyvnejších duchovných vo Vatikáne, najmä v posledných rokoch poľského pápeža. Benedikt XVI. ho potom v roku 2005 vymenoval za krakovského arcibiskupa a v roku 2006 ho povýšil na kardinála.

Podľa Ernestiho sú spomínané rozhodnutia Jána Pavla II. a Benedikta XVI. voči svojim tajomníkom akýmsi návratom do skoršej doby, ktorá sa vo všeobecnosti viac vyznačovala protekcionárstvom, známym aj ako nepotizmus.

Nepotes znamená po latinsky „synovci“. Nepotizmus hral na pápežskom dvore dôležitú úlohu. Nemuseli to byť nevyhnutne skutoční synovci ani príbuzní, dodáva historik. Ale ideálne to boli spolupracovníci, na ktorých sa pápeži mohli absolútne spoľahnúť.

Ernesti nastoľuje otázku, či „dvorní teológovia a pápežskí dôverníci nie sú súčasťou tradície nepotizmu“. Posúdenie toho, do akej miery je to pre cirkev dobré alebo zlé, však necháva na budúcich historikov. 

Uvidíme teda, či osobný tajomník Leva XIV. takisto získa postupom rokov vplyv alebo sa bude držať viac v úzadí. Prípadne či si ho pápež ponechá celý pontifikát alebo ho časom poverí inou úlohou a vezme si k sebe niekoho iného.