Slovo, ktoré sa na nedávno ukončenej synode tak často opakovalo, vždy s opovrhnutím (a to právom), bolo klerikalizmus. Tento nádor na mystickom Kristovom tele je často mnohými anatematizovaný, počnúc pápežom Františkom.

A tak je to správne. Klerikalizmus je hriech, neresť, smutná historická tendencia v cirkvi, ktorú treba vždy odmietnuť.

A čo to vlastne znamená? Klerikalizmus je presvedčenie, že kňazi a biskupi by mali mať výsady, privilégiá a rôzne oprávnenia a že by sa s nimi malo zaobchádzať ako so šľachtou, ktorá má vplyv a autoritu a ktorá si vyžaduje úctu a poslušnosť.

Klerikalizmus sa vzťahuje aj na prílišné zasahovanie cirkvi do politických a kultúrnych záležitostí. To treba jasne odsúdiť.

Nalejme si čistého vína: klerikalizmus je pre cirkev toxický; je v rozpore s učením Ježiša a jeho svätých; pápež František ho vo svojom učení neustále odsudzuje  ̶  a tak je to správne  ̶  a aj na synode bol neustále pranierovaný. Dobre!

Chcem však povedať dve veci.

Po prvé, kým klerikalizmus je hriech a neresť, kňazstvo je cnosť. Kňaz nie je šľachtic, ale, povedzme to na rovinu, má vznešené povolanie, tak ako mnohé iné povolania sú vznešené. Cirkev ho vyzýva, aby so svojím kňazským povolaním zaobchádzal starostlivo, dôstojne a ostražito.

Už žiaden klerikalizmus a viac kňazstva! Zdieľať

Hoci nikdy nie je „postavený nad“ svoj ľud a denne s ním kráča v zápasoch a utrpení, je tak trochu „vyčlenený“, tak ako Ježiš povolal svojich apoštolov a vyčlenil ich spomedzi svojich učeníkov. Milovať, vážiť si a rešpektovať kňazov je trvalou cnosťou katolíkov, ktorá je vrodená našej katolíckej kultúre.

Kňaz vzbudzuje dôveru. Ľudia ho oslovujú „otče“ a majú ho za to radi. Kňazstvo je cnosťou, ktorá stráži toto povolanie. Inšpiruje k životu v nezištnej službe a zmyslu pre opatrovníctvo, podobne ako muž bude chrániť svoju identitu manžela a otca s dekórom, ktorý to stráži. Už žiaden klerikalizmus a viac kňazstva!

Po druhé, približne v tom istom čase, keď bol v Európe 18. a 19. storočia otvorene pomenovaný klerikalizmus, vzniklo ďalšie prekliatie: laicizmus. Dalo by sa povedať, že to bol jed nasmerovaný na biskupov, kňazov, cirkev a akúkoľvek úctu prejavovanú katolíckej viere, najmä v službách vzdelávania, charity a zdravotníctva. Jeho vplyv je v mnohých krajinách stále silný a v našom sekulárnom svete je na vzostupe.

Takže nielen kňazi, ale aj laici, vláda a vplyvní ľudia v kultúre môžu zneužívať svoje postavenie na to, aby druhým tvrdo vnucovali svoju vôľu! A dokonca aj laickí predstavení a rehoľníci v cirkvi môžu pri plnení svojich cirkevných povinností zaujať autoritatívny a arogantný postoj. Nemyslíte si to? Len si prečítajte moju poštu!

Ježišova výzva k láskyplnej, pokornej, nezištnej a radostnej službe je adresovaná všetkým, ktorí sa odvážia byť jeho učeníkmi. K porušovaniu tohto imperatívu môže určite dochádzať medzi kňazmi a biskupmi, ale aj medzi veriacimi laikmi, diakonmi a rehoľníkmi.

Možno by sme si mali pripomenúť, že niekedy si všímame smietku v oku iného, a prehliadame brvno v tom vlastnom.

Pôvodný článok: Clericalism? No! Priestliness? Yes! © EWTN News, Inc. Reprinted with permission from the National Catholic Register – www.ncregister.com. Preložila Terézia Sedláková.