Vatikán Časť popola zosnulého môže byť za určitých podmienok uložená mimo cintorína

Dikastérium pre náuku viery poskytlo odpovede na otázky o rozptyľovaní popola zosnulých a uchovávanie si ho doma.

Podľa vatikánskeho dikastéria môže byť pre katolíkov za určitých okolností prípustné ponechať si malú časť popola zosnulej milovanej osoby na osobnom významnom mieste.

Dikastérium tiež dáva možnosť rozptýliť popol viacerých zosnulých na spoločný cintorín, podmienkou je však uchovanie pamiatky zosnulých.

Usmernenie pochádza z listu prefekta dikastéria kardinála Victora Manuela Fernándeza, ktorý poslal arcibiskupovi Bologne kardinálovi Matteovi Zuppimu.

Taliansky arcibiskup napísal dikastériu list, kde informoval, že v arcidiecéze zriadil komisiu, ktorá ma dať kresťanskú odpoveď na problémy vyplývajúce z rastúceho počtu ľudí, ktorí chcú dať spopolniť telá zosnulých a ich popol rozptýliť v prírode.

Komisia sa snaží, aby u ľudí neprevážili ekonomické motivácie, keďže rozptýlenie popola je lacnejšie ako napríklad platiť za hrobové miesto. Arcibiskup Zuppi chce tiež dať veriacim odpoveď na to, čo urobiť s popolom zosnulého.

Kardinál Zuppi sa preto pýta dikastéria, či vzhľadom na kánonický zákaz rozptyľovania popola zosnulých je možné pripraviť vymedzené a trvale posvätené miesto pre zmiešané zhromažďovanie popola pokrstených.

Na takomto mieste by mali byť uvedené základne údaje o každej osobe tak, aby sa nestratila pamiatka na ich mená, podobne ako sa to deje v kostniciach, kde sa kumulatívne uchovávajú mineralizované pozostatky zosnulých.

Kardinál Zuppi sa tiež pýtal dikastéria, či môže byť rodine dovolené uchovávať časť popola svojho člena na mieste, ktoré je významné pre históriu zosnulého.

Dikastérium pre náuku viery v odpovedi pripomína, že inštrukcia Ad resurgendum cum Christo: O pochovaní zosnulého a uchovávaní popola v prípade kremácie hovorí, že popol sa musí uchovávať na posvätnom mieste, akým je cintorín, alebo v priestore určenom na tento účel, ak ho tak určila cirkevná vrchnosť.

Uvádzajú sa aj pastoračné dôvody tohto nariadenia: „Rezervácia popola zosnulých na posvätnom mieste zabezpečuje, aby neboli vylúčení z modlitieb a spomienok svojej rodiny alebo kresťanského spoločenstva. Zabraňuje tomu, aby sa na verných zosnulých zabudlo alebo aby sa ich telesným pozostatkom neprejavovala dostatočná úcta. Tiež zabraňuje akýmkoľvek nevhodným alebo poverčivým praktikám.“

Prefekt dikastéria kardinál Fernandéz zdôraznil, že toto nariadenie ostáva v platnosti.

List prefekta ďalej pripomína kresťanské učenie o tom, že budeme vzkriesení s rovnakou telesnou identitou, aj keď hmota tela bude premenená a oslobodená od obmedzení tohto sveta. Vzkriesenie bude v tele, v ktorom žijeme.

„Preto telo vzkriesenej osoby nebude nevyhnutne pozostávať z rovnakých prvkov, ktoré malo pred smrťou. Keďže nejde o jednoduché oživenie mŕtvoly, vzkriesenie môže nastať aj vtedy, ak bolo telo úplne zničené alebo rozptýlené. To nám pomáha pochopiť, prečo je v mnohých urnách uložený popol zosnulých spoločne a nie oddelene,“ píše sa v odpovedi prefekta Dikastéria pre náuku viery.

Aj z týchto dôvodov dikastérium odpovedá do Bologne slovami, že „možno na zhromažďovanie a uchovávanie popola zosnulých pokrstených vyčleniť miesto, ktoré bude trvalo posvätené a kde bude uvedená totožnosť každej osoby, aby sa nestratila pamiatka na ich mená“.

Zjednodušene povedané, napríklad v rámci cintorína môže byť zriadené miesto, ktoré je posvätené, a na ňom bude môcť byť rozptýlený popol viacerých veriacich, no je nevyhnutné, aby tam bolo uvedené, kto tam je takto „pochovaný“.

Dikastérium tiež dovoľuje, aby cirkevná vrchnosť v súlade s platnými občianskymi normami posúdila a vyhovela žiadosti rodiny, aby vhodným spôsobom uchovala minimálnu časť popola ich príbuzného na mieste významnom pre dejiny zosnulej osoby.

Podmienkou však je, aby bol vylúčený každý typ panteistického, naturalistického alebo nihilistického nedorozumenia, a tiež predpoklad, že popol zosnulého bude uložený na posvätnom mieste.