List sestry Hermany Advent je tmavým obdobím, aby sme sa mohli tešiť na skutočné Svetlo

Drahá Emília,

advent sa pomaly končí a približujú sa Vianoce. Minule som Ti sľúbila, že Ti predstavím svojich obľúbených svätých počas čakania na sviatky. Každý adventný týždeň sa mi spája s niektorým svätcom a ten je pre mňa akoby svetlom, ktoré bliká do tmavých dní adventu.

Prvým svätým je svätý Ondrej. Niekedy sa jeho sviatok slávi tesne pred adventom, inokedy priamo v advente. Je to taký nenápadný a tichý svätec. Bol vlastne prvým apoštolom a bratom apoštola Petra. Vždy si ho predstavujem ako statočného a múdreho chlapa. Vedel rozlíšiť dobro od zla, rozoznať pozlátku od pravého zlata a taktiež vedel veci pomenovať správnym spôsobom.

Druhým svätcom je svätý Mikuláš. Je to asi najobľúbenejší svätec adventu. Ktoré dieťa by ho neobľubovalo? Spomínam si, ako som sa modlila nad jeho hrobom v meste Bari. Moja modlitba nevyjadrovala ani tak zbožnosť, ako skôr vonkajšiu teplotu.

V meste Bari bolo v ten deň 38 stupňov a asi najchladnejším miestom bola krypta v miestnej bazilike. Na nádvorí kostola bola gýčová napodobenina Mikuláša s darčekmi. Ale vtedy som sa o svätom Mikulášovi dozvedela aj veľa legiend, ktoré sa bežne Slovensku nehovoria. Napríklad o tom, ako zachránil topiacich sa námorníkov. Táto legenda v prímorskom meste je asi najobľúbenejším príbehom.

Treťou sväticou adventu je svätá Lucia. Zobrazuje sa rôznym spôsobom a legiend o jej živote som počula toľko, že to na jeden život nestačí. Mne osobne sa páči tá, ako chodila s košíkmi jedla k chorým a trpiacim. Ale keďže mala plné ruky a mohla chodiť len v noci, tak na hlavu si dávala veniec, kde boli zapálené sviece, a tak si svietila na cestu. Možno svätá Lucia vymyslela čelovku. :-)

Jej meno znamená žiariaca. Je pravdou, že som navštívila aj jej hrob, ale v tom najhorúcejšom lete. Syrakúzy sa pre mňa stali zaujímavým mestom, kam by som sa chcela vrátiť. Zomrel tam Archimedes, svätá Lucia, pôsobil v tom meste Caravaggio.

Ale späť k svätým, ktorých som si vybrala za sprievodcov po advente. Sú akoby maličkými hviezdami na tmavom podklade celého adventu. Farba adventu je fialová, dni sú najkratšie v roku a zároveň noci sú najdlhšie. Čiže všetko je tmavé. Táto tma nás pripravuje k tomu skutočnému Svetlu, ktorým je Ježiš. Ale tak ako mal Ježiš v skutočnosti svojho predchodcu – Jána Krstiteľa –, tak pre mňa sa práve títo svätci stali takými predchodcami. Aj radosti, že sa blíži zaslúžený oddych v škole. Aj to, že sa môžem tešiť na iné dary, ako sú sladkosti od Mikuláša. A že sa začnú predlžovať pomaličky dni.

Toto všetko vnímam a pripravuje ma to na sviatky, ktoré netrvajú jeden či dva dni, ale trvajú presne osem dní, ktoré sa slávia ako jeden. To je to krásne. Keď bola dlhá a dobrá príprava, aj ten sviatok si človek vie lepšie vychutnať a prežívať ho v plnosti.

Tento rok je ešte niečím špeciálny. Oslavujeme 800 rokov od momentu, ako svätý František z Assisi prvýkrát postavil jasličky, ako ich poznáme dnes – s postavami a zvieratkami. Ani si možno neuvedomujeme, že za to vďačíme tomuto svätcovi a môžeme ho tak pokladať za ďalšie svetielko adventu.

Drahá Emília, tentokrát som Ti neodpovedala na žiadnu otázku, len som sa s Tebou chcela podeliť o to, čo ja prežívam v advente.

Prajem Ti, aby si posledné dni fialového obdobia prežila v nádeji, že všetko tmavé a zachmúrené sa raz skončí. A túto nádej prajem nielen Tebe, ale všetkým, ktorých počas týchto dní stretávaš.

S láskou Tvoja krstná mama