Adventné minizamyslenie Adventné ostrovy ticha

V záplave vianočných evergreenov, ktoré hrajú v nákupných strediskách už od Dušičiek, sa ani niet čomu čudovať, že tajomný pán z Ježišovho podobenstva jednoducho odcestoval do ticha, povedal by sarkastik.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť.“ (Mk 13, 33 – 37)

Obdobie adventu nás pozýva na stíšenie, upokojenie a rozjímanie. Mnohí z nás by preto radi odcestovali na akési „Adventné ostrovy“, kde by našli všetky tieto životné propriety. No napriek tomu drvivá väčšina z nás musí zostať presne tam, kde je, pretože podobne ako sluhovia z podobenstva má svoju určenú prácu.

Všetci potrebujeme chvíle útechy a pohladenia a veríme, že ich pár počas adventu nájdeme. Ako však píše Richard Rohr, Biblia, čiže Božie slovo, „nás konfrontuje, obracia a utešuje, a to v tomto poradí“. Advent je časom čakania, ale ako naznačuje aj podobenstvo, nie je to pasívne čakanie. Každý dostal od pána domu svoju úlohu.

Preto nestačí iba sa vnútorne hnevať na predvianočnú kakofóniu a čakať na chvíle ticha. Advent nás pozýva, aby sme ticho vytvárali. Veď aj ostatní túžia po jeho blaživých účinkoch. A ako dobre im padne, keď ho môžu načerpať v našej prítomnosti.

Ticho pre iných vytvoríme tým, že im ponúkneme priestor na ich názor, na ich slová zareagujeme veľmi pokojne a aj do ťaživých situácií vnesieme nádej, zľahčenie či humor. To sú práve tie ostrovy ticha, po ktorých všetci tak túžime. A vytvárať ich znamená čakať a pritom na nič nečakať. Ale konať. Vyrábať ticho je neraz ťažká práca. (Jozef Husovský)