Slovo kňaza Kde sú dnes proroci?

Ján Krstiteľ na mňa vždy pôsobil tak trocha extravagantne. Svojím spôsobom života sa vymykal z bežných reálií izraelskej spoločnosti. Rečnil si pri Jordáne, kde žil. Vzdal sa viacerých civilizačných výdobytkov, na čo väčšina ani vtedy pripravená nebola.

Čo je na ňom fascinujúce, je jeho vnútorná sloboda, v ktorej bol úzko spojený s Bohom. Keby žil len na okraji púšte a kadečím sa živil, asi by takú pozornosť nepútal. Ľudia s rôznymi duševnými defektmi žili vždy. Navonok sa správal tak, že si to o ňom hádam aj niekto myslel.

Ale keď otvoril ústa, poslucháčom bolo zrejmé, že majú pred sebou zrelého, rozumného a Božím životom preniknutého človeka. Preto za ním prichádzali zástupy ľudí, dokonca aj židovské intelektuálne a duchovné elity. Chápali, že Ján nie je blázon, ale človek, ktorý cez svoj extravagantný a nenáročný životný štýl predkladal zástupom zaujímavé myšlienky.

Nebol filozofom ani systematickým teológom, ale z jeho slov vyžarovalo niečo nadprirodzené, niečo Božie.

Hlas volajúceho na púšti

Ján si túto vnútornú slobodu užíval. Bez okolkov hovoril verejne o vnuknutiach zhora. Zjavne sa nebál nejakých spoločenských dôsledkov. Zaujímavé je, že židovská pospolitosť ho akceptovala, hoci jeho jazyk neraz ťal do živého a všetkým poslucháčom sa nemusel páčiť.

Židia totiž mali za sebou skúsenosť z minulosti, ktorá im hovorila, že Boh môže dávať svojmu vyvolenému ľudu posolstvá cez rozličných, neraz aj nezvyčajných ľudí. Z týchto dôvodov Jána skutočne rešpektovali. A nebyť pomstychtivej Herodiady, ktorá nedokázala zniesť jeho verejné výčitky, že je veľká hriešnica, Ján by žil dlhšie.

Mal jednu špecifickú úlohu. Ohlásiť príchod Mesiáša, sám sa nazýval „hlas volajúceho na púšti“. Za týmto nezvyčajným označením môžeme vnímať človeka, ktorý vidí, čo iní nevidia. Ktorý chápe to, čo iní nechápu. Človeka, ktorý nielen vidí a chápe, ale o tom aj hovorí. Usvedčuje, prebúdza, karhá, otriasa.

Púšť je nehostinným miestom bez skutočného života, kde v tichu počuť široko ďaleko zaznieť akýkoľvek hlas. Ján bol povolaný rozoznať Mesiášov príchod a ohlásiť ho. Iní to takto nevnímali. Jánova odvaha spojená s autentickým životným štýlom mnohých oslovila a prebudila v nich túžbu po očistení a živote s Bohom.

Každý človek môže byť pre niekoho prorokom

Ak sa pozrieme do Svätého písma, tak zistíme, že podobných prorockých postáv bolo viac. Ako by nám posvätné spisy naznačovali, že Boh nenecháva verných blúdiť v tme, ale posiela im do cesty omilostených ľudí s osobitným poslaním, aby ohlasovali v Božom mene ďalšie úlohy a ukazovali cestu.

Koniec koncov, takíto Boží ľudia v cirkevnom spoločenstve nikdy nechýbali: od cirkevných otcov v staroveku až po pápeža Františka v súčasnosti cez tisíce neznámych ľudí, ktorí vo svojom malom mikrosvete odovzdávali vieru a vytrvalo hľadali pravdu.

Z toho vyplýva, že v každej dobe sú Bohom požehnaní a obdarovaní ľudia, ktorí vidia život v hlbších skúsenostiach a môžu o tom verejne hovoriť. Možno je ich ťažšie nájsť a uveriť im, lebo v našej mediálnej kultúre je verejná komunikácia často len prostriedkom vytvárania si dobrého obrazu o sebe, nie podelenia sa o to, čo považujeme za pravdivé.

Vlastne spokojne môžeme povedať, že každá spoločnosť potrebuje takýchto prorokov. Ľudí, ktorí sú nábožní, vzdelaní, bezúhonní, preto ich vypovedané slovo môže mať váhu.

Kde sú dnes tí, ktorí by mali odvahu, zrelosť a pokoru ukázať na život v súvislostiach? Kde sú dnes veriaci, ktorí by prstom ukazovali na aktuálne znamenia čias?Zdieľať

V istom zmysle platí, že každý človek má v sebe potenciál byť pre niekoho prorokom. Tým, ktorý povie pravdu: nie preto, aby nám ublížil, ale pohol nás k pokore, realite a plnšiemu životu. Časť ľudí sa bojí ujať sa tejto roly. Hovoriť o živote v súvislosti s takou vnútornou slobodou ako Ján Krstiteľ znamená aj riskovať, že nebudeme pochopení a prijatí.

Vždy niekde v pozadí rezonuje úvaha, či neprídem o príbuzných a priateľov kvôli úprimnosti a snahe byť pravdivým. Politici sa pýtajú, či neprídu o voličov. Keďže väčšina z nich (aspoň na Slovensku) takúto odvahu nemá, spoločnosť je zamorená povrchným populizmom v rôznych témach, ktorý možno odpovedá na prebudené emócie, ale nie je schopný prinášať dlhodobé riešenia, lebo nerešpektuje pravdu.

Pri mnohých témach v spoločnosti aj v našich malých životoch sa pýtame: Kde sú dnes proroci? Kde sú dnes tí, ktorí by mali odvahu, zrelosť a pokoru ukázať na život v súvislostiach? Kde sú dnes tí veriaci, či klerici alebo laici, ktorí by prstom ukazovali na aktuálne znamenia čias? Kde sú dnes občania, ktorí by v záplave nekonečných slov vo verejnom priestore vedeli rozoznať pravdu od lži, ukazovali na krásu života a nové cesty?

Ján Krstiteľ bol prorok, Boží muž, ktorý vo veľkej vnútornej slobode nezávislý na veciach tohto sveta hovoril o Bohu a ukazoval cestu k nemu. Takýchto prorokov dnes potrebujeme v cirkvi i v spoločnosti. Určite medzi nami sú, lebo Pán nikdy neopúšťa svoj ľud.