Adventné minizamyslenie Oddychový čas

Dialóg anjela so Zachariášom (Lk 1, 5 – 22) a následne s Máriou (Lk 1, 26 – 38) sú ako dvojčatá. Obom anjel zvestuje narodenie syna, ktoré je sprevádzané ich údivom a istými pochybnosťami. Líšia sa až finálnou reakciou oslovených aktérov. Prečo Mária anjelovi uverila a Zachariáš nie?

Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. (...) Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ (Lk 1, 57 – 66)

Pavel Prihatný a Helena Panczová vidia príčinu v tom, že Zachariášovi „chýbala Máriina dialektika (premýšľanie)“. Pravda, nevieme to presne, nevidíme do Zachariášovej hlavy a srdca. Je dosť možné, že ako starší, skúsený kňaz bol zvyknutý prichádzať skôr s odpoveďami ako s otázkami. Aj na anjelovu novinu mal pripravenú odpoveď. Je pragmatikom. Jeho žena aj on už majú svoje roky. A dočkať sa potomstva v zrelom veku, to sa nestáva „len tak“.

Zachariáš teda dostal deväťmesačný „oddychový čas“, počas ktorého si v tichu a mlčaní mohol znova prehodnotiť to, čí posol s ním hovoril, za čo sa vlastne celý život modlí, či týmto modlitbám ešte verí a či je Bohu všetko možné... Jednoducho potreboval sa z módu naučených odpovedí vrátiť do módu úplne nových otázok.

Otcovia sú hrdí na prvorodených synov a radi ich pomenúvajú svojím menom. Tým, že to Zachariáš odmietol, naznačil, že pochopil. Jeho syn mu nepatrí, a preto sa bude volať Ján. Až v tejto chvíli sa mu rozviaže jazyk. Pretože až teraz nastal čas, keď má čo povedať. A je toho naozaj dosť.

Ak ide o to, či sa ešte môžeme zmeniť, vek je iba číslo. Ale čas (rozmýšľania) je veľmi podstatný. (Jozef Husovský)