Minizamyslenie Niečo dobré

Natanael sa hneď v prvej vete snaží ukázať imidž rozhľadeného muža. Ani netuší, že jeho sarkastická odpoveď jasne ohraničuje jeho svet. A ten sa končí na hranici tieňa figovníka, pod ktorým sedí. Z tieňa dovidí možno tak do Jeruzalema, ktorý považuje za metropolu, v ktorej sa mieša chod celého vesmíru.

Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ (Jn 1, 43 – 51)

Zabudol, že ani veľké postavy Zákona, ktoré mal denne na perách, sa nenarodili v ústrednej pôrodnici v hlavnom meste. Mojžiš žil v emigrácii a Dávid bol pomazaný za kráľa ako pastier oviec.

„Niečo dobré“ sa neriadi adresou v rodnom liste, ale šírkou srdca a veľkosťou vnútorného sveta. Ježišovi, naopak, stačí pár chlapsky priamych slov, aby očaril Natanaela a vyviedol ho z jeho vlastného tieňa. Kam? Na pomyselný vrch, odkiaľ sa dá vidieť, pochopiť a zmeniť viac.

Svet sa nemení z gauča pri sledovaní televízie. Ani spod tieňa figovníka. Najprv treba vidieť ďalej ako len po Matru, Fatru a Tatru. Pochopiť, že na svete je mnoho ľudí, ktorí žijú v inej kultúre, majú iné zvyky a pozerajú sa na svet úplne inak. A aj oni sú Božie deti. A že „niečo dobré“ môže pokojne prísť aj od nich.

Jednoducho, ak chceme pochopiť pestrofarebnosť života, potrebujeme si denne rozširovať svoj pohľad, svet a srdce a narúšať naučené vzorce. Iba tak môžeme byť fascinovaní tým, odkiaľ prichádza „niečo dobré“. (Jozef Husovský)