Proces s kardinálom a spol. Čo bude nasledovať? Má Vatikán väzenie? Môže pápež udeliť milosť?

„Cez právne inštancie a všetkými spôsobmi chcem do sveta kričať, že som nevinný,“ vyhlásil v polovici decembra kardinál Angelo Becciu po tom, čo ho prvostupňový súd vo Vatikáne poslal na päť a pol roka do väzenia.

V relácii Cinque minuti v televízii Rai 1 dostal 75-ročný kardinál od moderátora otázku, či pápež verí v jeho nevinu: „Verím a dúfam, že áno. A v každom prípade budem pracovať na tom, aby som to dokázal,“ dodal Becciu.

Voči rozsudku sa odvolal a podľa predpokladov tak údajne urobili aj ostatní ôsmi spoluobžalovaní, ktorých v historickom procese uznal tribunál Mestského štátu Vatikán vinnými, zväčša z ekonomických trestných činov.

Súdny proces je prelomový aj v tom, že prvý raz odsúdili kardinála sudcovia z radov laikov. Po decembrovom rozsudku sa však vynára viacero otázok, ktoré súvisia aj so špecifickým systémom Vatikánu.

Kam smerujú odvolania?

Americký vatikanista John Allen Jr. po rozsudku zhrnul, ako by mal vyzerať ďalší postup.

Zúčastnené strany mali na podanie odvolania len tri dni, pričom sa počítala aj nedeľa (čo je vzhľadom na Vatikán trochu bizarné).

Odvolanie kardinála Becciua a ostatných bude pravdepodobne riešiť Odvolací súd pre Mestský štát Vatikán, ktorý sa skladá zo šiestich sudcov – z troch klerikov a troch laikov. Predsedom je španielsky arcibiskup Alejandro Arellano Cedillo, zatiaľ čo promótorom spravodlivosti, teda prokurátorom, je taliansky laický právnik Raffaele Coppola.

Ak odvolací súd dospeje k odlišným záverom, než bol prvostupňový verdikt, je možné, že o rozhodnutie bude požiadaný aj „najvyšší súd“ Vatikánu známy ako Kasačný súd Mestského štátu Vatikán. 

V súčasnosti ho vedie americký kardinál Kevin Farrell a jeho členmi sú spolu s dvoma laickými právnikmi aj talianski kardináli Matteo Zuppi z Bologne, Paolo Lojudice zo Sieny a Mauro Gambetti, generálny vikár Mestského štátu Vatikán.

Reakcie na historický rozsudok Niektorí vidia v odsúdení kardinála spravodlivosť, iní pápežovu objednávku

Taliansky vatikanista Andrea Gagliarducci upozorňuje, že druhostupňové konanie je vo Vatikáne prevažne dokumentárneho charakteru, samotná diskusia je veľmi malá. „Keďže ide o finančné trestné činy, poslednou inštanciou by mohol byť Európsky dvor audítorov v Luxemburgu,“ mieni novinár ACI stampa.

Ako chce Vatikán vymáhať finančné tresty?

Pomerne zaujímavá oblasť sa týka zámeru vatikánskeho súdu, ktorý v rámci rozsudku nariadil aj konfiškáciu majetku obžalovaných vo výške približne 180 miliónov dolárov a zaplatenie odškodného vo výške približne 220 miliónov dolárov.

„Ak sa chce Vatikán naozaj dostať k časti týchto peňazí, zrejme bude musieť požiadať, aby jeho verdikty uznali aj iné štáty, v ktorých sú tieto prostriedky uložené, ako napríklad Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo,“ píše John Allen.

Pokiaľ ide o žiadosti voči iným súdom, bilancia vatikánskeho tribunálu je pestrá.

V januári 2022 švajčiarsky súd zamietol odvolanie finančníka a obžalovaného Raffaela Mincioneho na odblokovanie aktív v hodnote približne 70 miliónov dolárov, ktoré boli zmrazené v roku 2021 na žiadosť Vatikánu. Súd vtedy zároveň odmietol Mincioneho tvrdenie, že vo Vatikáne sa mu nedostalo spravodlivého procesu.

Negatívne však pochodil Vatikán na súdoch v Británii, pripomína Allen.

V marci 2021 sudca zo Southwark Crown Court zrušil zabavenie majetku talianskemu finančníkovi a taktiež obžalovanému Gianluigimu Torzimu, pričom kritizoval podania Vatikánu.

Okrem toho v Londýne stále beží konanie o žalobe za poškodenie dobrého mena, ktoré podal spomínaný Raffaele Mincione proti vatikánskemu Štátnemu sekretariátu.

V tomto prípade vyskočila delikátna vec – britský súd totiž vyhovel Mincioneho žiadosti o prístup k dôverným správam a e-mailom medzi kardinálom Pietrom Parolinom a venezuelským arcibiskupom Edgarom Peñom Parrom, dvoma najvyššími predstaviteľmi Štátneho sekretariátu.

Kardinál Becciu vo vysielaní televízie Rai 18. decembra 2023. Foto: profimedia.sk

Mimochodom, problém nemusí byť iba s vymáhaním finančnej časti trestu. Ako poznamenala agentúra AP, niektorí obžalovaní vo vatikánskom procese sa nachádzajú v cudzine, a to vrátane jednej z hlavných postáv procesu, finančníka Torziho. Je otázne, ako a či iné krajiny vydajú obžalovaných na výkon prípadného trestu.

Bude kardinál sedieť za mrežami?

Ani v prípade právoplatného odsúdenia nemusí kardinál Becciu (a ostatní) putovať do väzenia. Z nedávnej minulosti poznáme prípady, keď odsúdení do výkonu trestu napokon nenastúpili – vďaka udelenej milosti.

V roku 2012 bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia bývalý komorník Benedikta XVI. Paolo Gabriele, ktorý bol ústrednou postavou kauzy Vatileaks I. Tá súvisela so zverejnením dôverných dokumentov, ktoré z pápežskej pracovne vyniesol práve Gabriele. Benedikt XVI. sa však rozhodol udeliť mu milosť.

Trest v rovnakej výške bol udelený aj španielskemu kňazovi Luciovi Ángelovi Vallejovi Baldovi, ktorý bol odsúdený v roku 2016 v rámci kauzy Vatileaks II. Aj v tomto prípade išlo o vynášanie dôverných dokumentov, ktoré vo svojich knihách následne zverejnili novinári Gianluigi Nuzzi a Emiliano Fittipaldi. Pápež František však rovnako ako Benedikt XVI. rozhodol o udelení milosti.

Vatileaks 2 / Nie korupcia, skôr rodinkárstvo a zlé riadenie

Dva bestsellery ukazujú, prečo boli finančné reformy pápeža Františka také potrebné.

Má Vatikán vlastné väzenie?

Vo Vatikáne sa klasická väznica nenachádza. Na základe Lateránskych dohôd, ktoré boli uzavreté medzi Talianskom a Svätou stolicou v roku 1929, môžu byť osoby odsúdené vo Vatikáne poslané na výkon trestu do niektorej z talianskych väzníc.

V kasárňach vatikánskych žandárov sa však nachádza niekoľko miestností, ktoré sa používajú ako cely predbežného zadržania – podľa agentúry Reuters majú mreže a dvere zo zosilnenej ocele.

Okrem komorníka Gabrieleho v nich niekoľko mesiacov strávil aj bývalý arcibiskup a apoštolský nuncius v Dominikánskej republike Józef Wesołowski, ktorý bol obvinený z využívania detskej prostitúcie a prechovávania detskej pornografie. Zomrel ešte pred začiatkom súdneho procesu v roku 2015.

Oveľa častejšie ako prominentní hostia sa však v týchto celách ocitajú drobní vreckoví zlodeji či vandali zadržaní na území Vatikánu. Následne bývajú odovzdaní talianskej polícii alebo priamo vyhostení z krajiny.

Kto sú vatikánski sudcovia a koľko zarábajú?

Pristavme sa ešte pri sudcoch, čo je v prípade Vatikánu takisto špecifikum.

Pápež František vydal 4. decembra 2023, teda tesne pred záverom historického procesu, motu proprio, ktoré sa týka pracovnoprávnych záležitostí sudcov a prokurátorov v Mestskom štáte Vatikán.

ACI stampa približuje, že vatikánski sudcovia a promótori spravodlivosti (prokurátori) pracujú na tribunáli len na čiastočný úväzok, a to napriek požiadavke Rady Európy, aby aspoň jeden z členov tribunálu a promótorov pracoval na plný úväzok, teda úplne sa venoval vatikánskemu systému.

Vo vatikánskom tribunáli je však akási hybridná situácia, keď promótori spravodlivosti pracujú aj ako advokáti v Taliansku, pričom bývalí prokurátori sa stali sudcami vo Vatikáne.

Nové motu proprio rieši aj platy a dôchodky. 

Predseda tribunálu a promótor spravodlivosti majú mesačný plat 3 649,50 eura. Podpredseda tribunálu má nárok na 3 138,57 eura mesačne, zatiaľ čo radoví sudcovia a členovia úradu promótora spravodlivosti na úrovni 2 919,60 eura mesačne.

„V praxi nezáleží na tom, že sudcovia môžu mať aj iné zamestnania, Vatikán ich vždy považuje za sudcov na plný úväzok, a preto majú vždy zaručené odstupné a dôchodok,“ konštatuje vatikanista Gagliarducci s tým, že dôchodok sudcov sa počíta vo výške 80 percent ich posledného platu a vypláca sa, ak má osoba odpracovaných aspoň 15 rokov.