Z okna fary Ruda Smotera Krstný otec bol skôr ako mafia

Skôr než sa človek narodí, potrebuje lásku druhých. Potrebuje ich prijatie a praktickú pomoc. Postupne nám dochádza, ako veľmi sme s druhými spojení a že aj oni potrebujú nás. Je mnoho vecí potrebných k životu, ale bez všetkých sa zaobídeme ľahšie než bez ľudských vzťahov.

Dnes sa radí rodičom, aby sa s dieťaťom rozprávali už počas tehotenstva. Niektoré matky si vyberú dulu, ktorá im pomáha, aby materstvo prežívali naplno v spojení s dieťaťom. Prítomnosť mužov pri pôrode je tiež niečím, čo predchádzajúce generácie nezažili. 

Chlap si potom viac uvedomí svoju vďačnosť za ženu. Jednoducho, tehotenstvo a pôrod sú záležitosťou oveľa širšou, ako je len vzťah matka – dieťa. Ako vtipne dodáva pápež František, na výchovu dieťaťa je potrebná celá dedina. Táto priorita vzťahov by mala platiť aj pri duchovnom pôrode – prijímaní sviatosti krstu, ktorý je vstupnou bránou do Božieho života. 

Keď sa v polovici budúceho týždňa bude končiť Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, katolícka tradícia nám ponúka zaujímavý sviatok obrátenia apoštola Pavla. V Písme sa nič nehovorí o jeho páde z koňa, takto ho zobrazuje len ľudová tvorivosť od čias Caravaggia. V popredí je apoštolovo oslepnutie a poklona pred Božím jasom, ktorý dovtedy nepoznal.

Šavlova konverzia sa začala pri umučení Štefana. Vtedy si ľudia odložili šaty k jeho nohám, aby mali voľný pohyb tela pri hádzaní kameňov do jedného z prvých diakonov. Ak by sme si predstavili Štefanovo telo ako fľaštičku s drahou voňavkou od Chanela, kamene neurobili nič iné, len to, že rozbili flakón a podmanivá vôňa Krista sa rozptýlila na všetkých okolo neho.

Zachytil ju aj Pavol a tu sa začal proces jeho obrátenia. Jeho krstným otcom sa stal Štefan. Konverzia dospelých, toto je dnešná radosť kňazov. Dôvody obrátenia sú rôzne.

Keď sa dievča, ktoré je nepokrstené pre komunistickú kariéru otca učiteľa, spolu so svojou mamou ocitne na pohrebe a osloví ich príhovor mladého kňaza. Keď sa muž ožení do rodiny, kde sa žije viera, a aj on si potom rád otvára Bibliu. Keď dievča na cirkevnom gymnáziu vidí radosť chytľavej viery spolužiakov a dá sa pokrstiť pred maturitou...

Tam všade sa viera nedostala náhodou. Jej nositeľmi sú konkrétni ľudia, ktorí svoj krst prežívajú naplno. Takýmito inšpirátormi by mali byť dnes krstní rodičia. Nejde tu o to, aký darček donesú, či majú spoločné kšefty alebo či sú priamo z rodiny.

Malo by zafungovať duchovné puto, kde sa mimo pokrvenstva objaví človek, ktorého duša akoby harmonizovala s našou. Koľkí dospelí sú dnes vďační za „stretká“, kde sa vytvorili celoživotné priateľstvá, krstné rodičovstvo nevynímajúc.

„Dali by sme sa do rúk ,lekára‘, ktorý vyštudoval iba prvý ročník medicíny, ale rád si pozrie seriál Nemocnica?“Zdieľať

Ak sa príliš sústredíme na výber krstného na základe vedľajších kritérií, môže to dopadnúť ako v Taliansku. V Palerme od júla 2023 bude tri roky prebiehať experiment bez krstných rodičov. Schválil to biskup Corrado Lorefice a pridali sa k nemu veriaci v sicílskej diecéze Katánia a Mazara del Vallo. 

Na Apeninskom polostrove sa posudzuje téma krstných rodičov dlhodobejšie. Talianski biskupi už v roku 2003 pripomínali, že krstným rodičom má byť osoba dospelá vo viere, ktorá je zapojená do kresťanskej komunity, je uznaná farárom na úlohu krstného a bude povzbudzovať dieťa k sviatostnému životu, podporovať ho a dávať životný  príklad.

Prílišné zmiešanie duchovného puta s pokrvným príbuzenstvom niekedy vedie k mafiánskym praktikám.

V diecéze Spoleto sa pre krok bez krstných rodičov rozhodli už pred troma rokmi. Miestny biskup Renato Boccardo to vysvetľuje Kódexom kánonického práva (KKP), kde je uvedené, že krstný rodič má žiť život viery bez kánonických prekážok, ktoré sú vymenované v KKP. 

V dnešnom sociálno-cirkevnom kontexte sa krstné rodičovstvo dostalo do formálnej pozície a zvykovosti, kde zanikol rozmer viery. Do popredia sa dostali rodinné záujmy, priateľstvá a dary. Preto sa na základe vyjadrenia kňazov Boccardo rozhodol, že pri krste a birmovaní budú v službe krstných rodičov katechéti zastupujúci komunitu, čo posunie krstné obrady od rodinných rituálov k prežívaniu katolicity viery.

Krst nie je súkromnou záležitosťou, ale verejnou liturgiou a prijatím do spoločenstva cirkvi. Preto má cirkev záväzok požadovať kvality od veriaceho, ktorý sa má stať krstným rodičom. Platí to rovnako pre laikov i zasvätených. Už v kňazskej a rehoľnej formácii by mali zaznievať hlasy, či môže byť krstným ten, kto počas života vymení viaceré miesta vo svojom povolaní.

Ak niekto nepraktizuje a neprijíma katolícku vieru, ak sa neusiluje o napĺňanie záväzkov vlastného krstu a birmovky, ak nie je aktívnym a nezúčastňuje sa na bohoslužbách, ako v tom pomôže druhému?

Dali by sme sa do rúk „lekára“, ktorý vyštudoval iba prvý ročník medicíny, ale rád si pozrie seriál Nemocnica? Zveríme deti na športovom krúžku trénerovi, ktorý celú svoju prax nadobudol pri čítaní športových stránok?

Za zmienku stojí pri krstných rodičoch kritérium ich viery spojenej s láskou, sociálnej morálky v podnikaní, pokojného vychádzania s ľuďmi, aktívneho zapojenia do miestnych komunít.

Takto sa dostaneme k inšpiratívnym príkladom, keď krstná matka alebo otec sú pre deti pomaly viac ako vlastní rodičia, lebo sú pre deti kritériom zdravej viery a harmonického života.