Kríza viery Pochybnosti sú nevyhnutné, posúvajú nás v duchovnom živote na vyšší level

Po rozhovoroch o nerestiach, ktoré predstavujú sedem hlavných hriechov, budeme postupne prinášať rozhovory o čnostiach. Začíname vierou.

„Keď sa viera sústredí čisto na náukové formulácie, riskuje, že sa bude prihovárať len hlave bez toho, aby sa dotkla srdca. A keď sa sústredí len na konanie, riskuje, že sa stane moralizovaním a zredukuje sa len na sociálnu stránku. Viera je však život, je to prežívanie lásky Boha, ktorý nám zmenil existenciu,“ hovorí v knihe O nerestiach a čnostiach pápež František.

O živote s darom viery sme sa rozprávali s františkánom Gabrielom Prievalským, OFM, ktorý sa pre vieru rozhodol ako 33-ročný.

„Boh nám neustále trpezlivo ponúka tento dar a čaká na našu odpoveď. Po jej prijatí však nesmieme zaspať na vavrínoch, že my sme už hotoví kresťania. Je to celoživotná plavba, ak prestaneme veslovať, vzďaľujeme sa od cieľa,“ vysvetľuje páter Gabriel.    

Povzbudzuje tiež rodičov, ktorí sa trápia nad tým, že ich deti stratili vieru. Je prirodzené, že prídu momenty v živote človeka, keď mu viera nedáva zmysel.

„Takéto situácie však predpokladajú vieru aj z ich strany. Je to Božia formácia nielen človeka v krízovom momente, ale aj ich dozrievanie vo viere,“ hovorí františkán.   

Viera nefunguje bez pochybností, tie sú dokonca nevyhnutné, aby sme sa v duchovnom živote posunuli ďalej. Páter Gabriel to prirovnáva k „atómovke“, ktorú občas Boh hodí do nášho života, aby sme pouvažovali nad jeho smerovaním.

Čo znamená, že viera je teologálna čnosť?

Jej pôvodcom a darcom je Boh. Viera otvára človeka pre odovzdanosť Bohu. Čiže nie je to viera v tom zmysle, že veríme pánovi učiteľovi, že tri plus tri je šesť. Je zameraná na Boha.  

Keď je viera darom od Boha, ako to, že ju nemá každý?

Boh tento dar skutočne ponúka každému. Ale prijatie daru predpokladá odpoveď človeka. Sú v živote rozličné okolnosti, ktoré bránia človeku prijať vieru. To však nevylučuje, že raz príde ten moment, keď sa otvorí pre niečo vyššie. Pán Boh si nás vedie po rôznych cestách a iba on vidí do srdca človeka.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Viera tých, ktorí prijali tento dar, však nie je rovnaká. Dáva Pán Boh rôzne veľkosti darčekových škatuliek?

Pán Boh dáva každému podľa jeho prirodzených schopností a možností. Zároveň je to sloboda Boha dať, koľko chce, vzhľadom na zámery, ktoré má s človekom. Každému však dáva toľko, aby mu to stačilo k spáse a osobnej dokonalosti. Nikto nie je ukrátený.

Svätý František Saleský hovorí o tom, že iná je zbožnosť rehoľníka, iná robotníka, iná je zbožnosť biskupa. To isté platí aj napríklad o duchovnom živote matky či rehoľníčky. Každý má svoju spiritualitu a porovnávanie nie je na mieste.

Nepozerajme po viere iných, starajme sa o to, aby sme realizovali svoje povolanie s výbavou, ktorou sme boli obdarení.     

Čítajte tiež

19:35

 

Ako pracovať so závisťou Je to signál, že niečo v nás nie je v poriadku a naše vnútro volá po pozornosti

Jana Zlatohlávková

Závisť nás môže priviesť k uvedomeniu si, čo by sme v živote chceli a kým by sme chceli byť, hovorí teologička Lucia Hidvéghyová.

V živote človeka prídu momenty, keď mu viera nedáva zmysel. Sú takéto pochybnosti prirodzené?

Pochybnosti vo viere sú dokonca nevyhnutné, aby sme v duchovnom živote postúpili ďalej, do vyššieho levelu.

Prvý výraznejší moment je u mladých ľudí v období puberty, keď začínajú rebelovať. A táto rebélia v oblasti viery spočíva v tom, že ich detská viera im už nestačí. Potrebujú ju posunúť na inú úroveň a uveriť v osobného Boha.

Rodičom, ktorí sa trápia nad tým, že ich dieťa stratilo vieru, hovorievam, že takéto situácie predpokladajú vieru z ich strany. Je to Božia formácia nielen človeka v krízovom momente, ale aj ich dozrievanie vo viere. Zúfať si nad pacientom znamená urážať lekára.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste: