Cirkev počas pandémie Biskupi boli medzi dvoma mlynskými kameňmi, hovorí arcibiskup Vasiľ

Bývalý vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu Ján Figeľ podal vo februári 2021 do Štrasburgu na Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť, kde namietal porušenie náboženskej slobody vo vzťahu k Európskemu dohovoru o ľudských právach faktickým zákazom bohoslužieb.

Podnet, ktorý neskôr ešte doplnil, podporujú aj katolícki biskupi.

Ján Figeľ po troch rokoch od podania hovorí, že jeho „podnet smeruje k tomu, aby boli rešpektované základné práva a slobody občanov a aby bola obmedzovaná nezákonná činnosť štátnych orgánov“.

Podľa neho EÚ nemôže kritizovať porušovanie náboženských práv vo svete, ak by to nerešpektovala doma na svojom území, a to aj vrátane krízy.

Ján Figeľ pripomenul, že vláda pri prijímaní reštrikčných opatrení počas pandémie zakázala formou vyhlášky úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) aj verejné bohoslužby ako súčasť „hromadných podujatí športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej a inej povahy“. Ako náhrada mali slúžiť online prenosy z omší v prázdnych chrámoch a individuálna pastorácia.

Podľa Figeľa je chybou dávať v čase krízy do protikladu náboženskú slobodu a ochranu zdravia. Zdôraznil, že na náboženskú slobodu sa nesiaha ani v čase vojny a vo vojnovom stave. „Paradoxne, Slovensko malo najdlhšie zavreté chrámy v Európe a najväčšie reštrikcie v strednej Európe a v istom období druhej vlny zaznamenalo najviac obetí covidu per capita na svete, teda na covid zomrelo najviac ľudí v prepočte na obyvateľov.“

Zákaz verejných bohoslužieb počas pandémie Súd v Štrasburgu rozhodne o Figeľovej sťažnosti, vypočuje si aj slovenskú vládu

Juraj Brezáni

Rozhodnutie ESĽP bude precedensom, pričom podľa Jána Figeľa síce nezmení minulosť, no bude dôležitým pre budúcnosť.

Bývalý politik považuje za chybu, že sa v tejto oblasti neobrátili na Ústavný súd poslanci, generálny prokurátor ani prezidentka. „Na Slovensku je ťažké domôcť sa rozhodnutia, ktoré sa týka základných práv všetkých občanov,“ skonštatoval počas tlačovej konferencie k tejto téme.

Právnik Martin Timcsák uznáva, že v prvej vlne pandémie sme situáciu na Slovensku zvládli veľmi dobre. „Bolo potrebné v tom čase prihliadať na to, že to bola špecifická situácia, ktorú nikto neočakával a ktorú Európa nezažila sto rokov, a takto k tomu treba pristupovať aj pri hodnotení zákonnosti jednotlivých krokov, ktorými boli obmedzené základné práva,“ vysvetlil Timcsák.

Podľa právnika aj na základe tejto skúsenosti je potrebné zmeniť legislatívu tak, aby pri ďalších kritických situáciách bol naozaj záujem o ochranu ľudských práv a náboženskej slobody a aby záujem verejného zdravia a verejných statkov bol čo najlepšie chránený z oboch strán.

Problémom sú opatrenia v druhej vlne, tvrdí Figeľ a Timcsák

„Sťažnosť na súd do Štrasburgu sme podali až na základe opatrení vlády, ktoré boli prijaté počas druhej vlny pandémie, na jeseň 2020, konkrétne sme napadli opatrenia vlády a ÚVZ, ktoré boli prijaté začiatkom februára 2021,“ uviedol Timcsák.

Podľa neho už bola vláda vtedy v stave, že vedela na situáciu reagovať, a mala postupovať šetrnejšie k obmedzovaniu a prijímaniu jednotlivých opatrení. V roku 2021 ÚVZ zakázal konanie verejných podujatí a tým verejných bohoslužieb.

„Vyhodnotili sme s Jánom Figeľom, že tento zásah nezodpovedal platnej právnej úprave a takisto nebol podľa nášho názoru proporcionálny, preto sme sa rozhodli opatrenia zo začiatku februára 2021 napadnúť pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu,“ dodal.

Podľa Timcsáka bolo Slovensko v EÚ jediná krajina, ktorá znemožnila napádať pandemické opatrenia pred všeobecnými súdmi, preto nemali inú možnosť, ako napadnúť ich priamo v Štrasburgu.

Biskupi boli medzi dvoma mlynskými kameňmi, hovorí arcibiskup Vasiľ

Iniciatívu Jána Figeľa podporili aj katolícki biskupi a ostatné cirkvi, tvrdí košický gréckokatolícky biskup Cyril Vasiľ.

Pripomenul, že Katolícka cirkev bola pripravená na dialóg a konštruktívnu spoluprácu so štátnymi orgánmi pri prijímaní nevyhnutných opatrení v zmysle medicínskych postupov a vedeckých poznatkov. Evidentne sa v prvej vlne pre novosť fenoménu covidu a rozsah ohrozenia verejného zdravia prijímali vládne opatrenia na báze „pokusu a omylu“.

„Čo silne poznačilo život cirkvi bolo, že zo zdanlivo krátkeho obmedzenia, ktoré bolo prijaté ako nevyhnutný prvok zabezpečenia verejného zdravia, sa neskôr stalo dlhodobé neustále predlžovanie a čoraz radikálnejšie znemožnenie riadneho cirkevného liturgického života, ktoré sa dotýka všetkých veriacich všetkých cirkví,“ skonštatoval Vasiľ.

Podľa vladyku Vasiľa cirkvi situáciu chápali a snažili sa s ňou vyrovnávať aj online prenosmi a hľadaním iných spôsobov pastorácie.

No po čase sa táto situácia laickej verejnosti aj v rámci cirkvi vysvetľovala ťažko, „lebo sa začala vnímať istá disproporcia voči iným situáciám, ktorá začala byt vnímaná ako príliš jednostranná.

Išlo aj o vnímanie toho, že liturgický život a náboženské prejavy stavali na úroveň iných kultúrno-zábavných podujatí, čo nezodpovedá duchovnému rozmeru, ktorý vnímame zo stránky cirkevnej, ale nezodpovedá ani kategorizácii priorít a dôležitosti, ktoré vyplývajú aj z ústavy aj iných predpisov,“ uviedol košický eparcha.

Podľa arcibiskupa Vasiľa boli aj biskupi vyzývaní veriacimi, aby sa radikálnejšie zasadzovali za možnosť využitia svojich práv a otvorenie väčších možnosti slávenia liturgie v čase, keď boli liturgické slávenia zaradzované medzi posledné, ktoré sa otvárali verejnému prístupu v obdobiach uvoľňovania.

Vladyka Vasiľ si myslí, že rozhodnutie súdu v Štrasburgu môže mať nielen spätný dosah na hodnotenie situácie, ktorá sa odohrávala pred dvoma rokmi, ale môže byť aj kritériom pri posudzovaní podobných situácií v slovenskom aj európskom kontexte.

Na otázku Sveta kresťanstva, prečo sa biskupi možno radikálnejšie neozvali voči opatreniam vlády, keď po tom volali aj veriaci, Cyril Vasiľ odpovedal, že tieto očakávania stavali do ťažkej situácie aj biskupov.

„Boli sme medzi dvoma mlynskými kameňmi. Bití našimi horlivými veriacimi, ktorí od nás očakávali vzburu alebo podnet, aby išli na barikády. Na druhej strane tu bola zodpovednosť, ktorú sme mali nielen ako biskupi, ale aj občania štátu voči nariadeniam, ktoré boli v tej chvíli vydané a sú legitímne a treba ich rešpektovať, prípadne vyzývať na ich zmenu a napadnúť ich platnosť, ako sa to stalo aj v tomto prípade,“ reagoval.

Podľa arcibiskupa Vasiľa mala KBS viacero online stretnutí, kde prerokúvala vhodné, racionálne a možné postupy, a nie o všetkých informovali verejnosť, aby neprilievali napätím olej do ohňa.

Biskupi takisto iniciovali viaceré stretnutia s vládou, kde niektoré priniesli aj zmenu v opatreniach, iné zas nie. „Nepovažovali sme za účelné zverejňovať všetky kroky a postupy. Môžem povedať za seba a aj iných biskupov, že sme sa snažili robiť to, čo sme považovali za nutné, možné a hodné, bez toho, aby sme komukoľvek sťažovali situáciu.“

Kedy rozhodne štrasburský súd o sťažnosti Jána Figeľa, zatiaľ nie je jasné.