Pesach, Veľká noc a ramadán Čo spája a čo odlišuje najväčšie náboženské sviatky

Keďže ku kresťanstvu sa po celom svete hlásia 2,4 miliardy ľudí, možno Veľkú noc označiť za najväčší náboženský sviatok ľudstva.

V rovnakom čase však oslavuje aj druhé najpočetnejšie náboženstvo – viac ako 1,9 miliardy moslimov práve prežíva ramadán.

No a ku kresťanstvu a k islamu sa o necelý mesiac pridá aj tretie monoteistické náboženstvo – koncom apríla bude približne 16 miliónov židov sláviť Pesach.

Vo všetkých troch prípadoch ide o tzv. pohyblivé sviatky, ktoré nemajú vzhľadom na gregoriánsky kalendár presný dátum slávenia. Jedinečná situácia nastala práve pred rokom, keď došlo k ich úplnému prekrytiu.

Akú duchovnú náplň majú Pesach, Veľká noc a ramadán, ako ich prežívajú židia, kresťania a moslimovia a majú vôbec tieto tri odlišné sviatky niečo spoločné?

O týchto témach pred niekoľkými dňami v bratislavskom Dome Quo vadis diskutovali rabín Miša Kapustin, rímskokatolícky kňaz Radoslav Šaškovič, evanjelická farárka Eva Oslíková a religionista islamológ Attila Kovács. Organizátorom podujatia bolo Fórum náboženstiev sveta – Slovensko.

Hlavnou je myšlienka oslobodenia

Nielen židia, ale aj mnohí kresťania vedia, že slovo Pesach znamená prechod. „V Druhej knihe Mojžišovej sa môžeme dočítať o desiatich Božích ranách počas egyptského zajatia. Najstrašnejšou bola smrť všetkých prvorodených, avšak anjel smrti prešiel pomimo izraelských domov, ktoré boli označené krvou Bohu obetovaného baránka,“ vysvetľuje Miša Kapustin, rabín Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR.

„Po tejto poslednej rane nasledoval exodus Izraelitov z Egypta, ktorý si pripomíname práve počas Pesachu, aby si aj nasledujúce generácie uvedomili a vážili, že kedysi sme boli otrokmi, no dnes sme slobodnými ľuďmi. Aj keď vždy platí, že stratiť túto získanú slobodu je veľmi jednoduché,“ zdôrazňuje rabín Kapustin.

Pesach sa v Izraeli slávi sedem dní, kým v diaspóre, teda mimo územia židovského štátu, je to ešte o deň viac. Podľa židovského kalendára sa začína 14. nisana, ktorý tento rok pripadne na 22. apríla.

„Myšlienka slobody, oslobodenia je taká silná, že prechádza naprieč všetkými náboženstvami. My kresťania ju najintenzívnejšie prežívame práve počas veľkonočných dní,“ konštatuje Eva Oslíková, ktorá pôsobí ako zborová farárka v Modre a zároveň je predsedníčkou Spoločenstva evanjelických žien.

Rímskokatolícky kňaz a cirkevný sudca Radoslav Šaškovič k tomu dodáva, že „Veľká noc je pre kresťanov novým začiatkom, časom vykúpenia, prechodom od otroctva hriechu k slobode nového života“.

Ako do tohto duchovného kontextu zapadá najväčší moslimský sviatok? „Medzi ramadánom a Pesachom, respektíve Veľkou nocou, je aj nie je súvislosť. Podobnosť je v tom, že sú tam isté spoločné praktiky, ako napríklad modlitba, almužna či pôst, ktorý má moslimom pomôcť oslobodiť sa od určitých vecí.

Naopak, rozdiel je v tom, že ramadán, čo je vlastne názov mesiaca, odkazuje na úplne inú historickú skutočnosť – na obdobie, v ktorom Boh začal zjavovať prorokovi Mohamedovi verše Koránu,“ ozrejmuje docent na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Attila Kovács.       

Postenie a hodovanie

Väčšinu náboženských sviatkov spája to, že im predchádza dôkladná príprava. Platí to aj pre Pesach. „Sú isté druhy jedál, ktoré je zakázané nielen používať, ale vôbec ich aj mať v domácnosti. Ide o jedlá, ktoré majú v sebe niečo obilné. Pred sviatkami je teda potrebné dôkladne upratať celú domácnosť, aby odrobinky z chleba neboli na zemi alebo kdesi za skriňou. Existujú dokonca aj firmy, ktoré sa špecializujú na tento typ upratovania,“ približuje Miša Kapustin.

„V prvý večer sa koná slávnostná večera z presne určených druhov jedál spojená s rôznymi čítaniami, modlitbami a piesňami. Nazýva sa seder, čo znamená poriadok, keďže celá večera má svoj striktný postup.

Na veľkom pesachovom tanieri sa nachádza opečená kosť s trochou mäsa, opečené vajce natvrdo, mix ovocia, čerstvá zelenina, horké byliny a maces. Samozrejme, každé z týchto jedál má svoj symbolický význam súvisiaci s exodom. Navyše súčasťou sú aj minimálne štyri poháre vína,“ vymenúva rabín, ktorý prvý pesachový seder viedol už ako osemnásť-devätnásťročný, keď pôsobil na Kryme.

Rabín Miša Kapustin a islamológ Attila Kovács. Foto: Andrej Lojan/Postoj

Attila Kovács síce nie je praktizujúci moslim, ale ako religionista absolvoval viacero študijný pobytov v krajinách, ako sú Turecko, Jordánsko, Irán či Palestína, takže dôkladne pozná aj reálie súvisiace s ramadánom.

„Po večernom prerušení pôstu si na Blízkom východe zvyknú dať pod zub niečo malé – vodu, kávu, datle... Potom sa pomodlia a až potom sa začína večera, ktorá rovnako ako v prípade Pesachu prebieha komunitne. Pre moslimov je veľkou poctou mať pri večeri hosťa, je to zároveň istý druh almužny, takže často pozývali aj mňa nemoslima.

Niečo malé potom zjedia aj ráno pred východom slnka, aby vydržali celý nasledujúci deň nejesť a nepiť. Výnimky, samozrejme, platia pre starých, chorých či tehotné ženy. V týchto prípadoch možno pôst nahradiť dobročinnosťou, napríklad rozdávaním jedla chudobným,“ hovorí religionista Kovács, podľa ktorého sa počas dňa intenzívne číta Korán a uvažuje sa nad ním, nielen individuálne, ale aj v skupinkách.

Ramadán je zároveň mesiacom svetiel, ktorými sú vyzdobené ulice, a takisto mesiacom sladkostí a darčekov, ktoré sa rozdávajú deťom. Trochu tak pripomína naše Vianoce.

„Zistila som, že žijem s moslimom,“ reaguje so smiechom na ramadánový pôst a nočné hodovanie farárka Oslíková. „Môj manžel, ktorý je taktiež farárom, cez deň nestíha jesť, naje sa až večer a vôbec to na ňom nevidno. Svet je nespravodlivý,“ pokračuje s úsmevom a dodáva: „Keďže väčšina evanjelických cirkevných zborov má farárov a farárky, ktorí žijú v rodinách, tak sa tam počas sviatkov prirodzene prepája liturgický a rodinný rozmer.“

Radoslav Šaškovič zasa vníma istú podobnosť medzi židovským a kresťanským upratovaním. „U nás katolíkov sa však popri domácnosti upratuje aj vnútro, a to počas sviatosti zmierenia, ktorá sa pred veľkonočnými sviatkami vysluhuje o čosi intenzívnejšie,“ poznamenáva katolícky kňaz s tým, že rodinné stolovanie je dôležité aj pre kresťanov, no ešte väčší význam má liturgické zhromaždenie sa okolo obetného stola – oltára.

Sviatky ako pozvanie na napredovanie

Počas diskusie došlo aj na niekoľko vtipných spomienok, ako keď Miša Kapustin opisoval staršieho obyvateľa Krymu, ktorý chcel počas sederovej večere piť namiesto vína vodku. Alebo keď si Attila Kovács zaspomínal, ako si ho moslimskí spolužiaci chceli koncom 90. rokov počas ramadánu uctiť tým, že zohnali vtedajší filmový megahit Titanic na VHS kazete a on sa na ňom musel z vďačnosti zdvorilo baviť, aj keď to preňho bola veľká nuda.

Pre Radoslava Šaškoviča bola najpamätnejšou úplne prvá Veľká noc – keďže pokrstený bol až v šestnástich rokoch, ako katechumen sa na ňu pripravoval celý rok a iniciačné sviatosti prijal priamo na Bielu sobotu.

Do mladosti sa vrátila aj Eva Oslíková, ktorá od dvanástich rokov robila kantorku svojmu otcovi farárovi a obľubovala chvíle, keď mohla byť úplne sama v kostolnom tichu.

„Človek, keď vystúpi z denného stereotypu, môže si naozaj naplno uvedomiť, čo tie sviatky prinášajú. Preto ma trochu desí, keď mi ľudia hovoria, že tieto dni prežijú na dovolenke či na lyžovačke,“ uvažuje evanjelická farárka, pre ktorú Kristovo zmŕtvychvstanie predstavuje pozvanie nezostať nikdy na mieste, ale vždy nachádzať v živote novú cestu a napredovať po nej.